Adaptačné opatrenia

Cieľom adaptačných opatrení je prispôsobiť prírodné alebo ľudské systémy skutočným alebo očakávaným klimatickým stimulom alebo ich účinkom. Obvykle sa zaoberajú konkrétnym vplyvom na klímu a/alebo adaptačným sektorom. Plánovanie adaptačných opatrení prebieha v Karpatoch, ktoré sú obzvlášť citlivé na vplyvy zmeny klímy.

„Nedokonalábudúcnosť: Zmena klímy a adaptácia na zmenu klímy v Karpatoch“sú zhrnuté kľúčové adaptačné opatrenia v zraniteľných sektoroch regiónu: vodné zdroje, lesy, mokrade, trávne porasty, poľnohospodárstvo a cestovný ruch. Konferencia zmluvných strán (COP) prijatím strategického programu pre adaptáciu na zmenu klímy v karpatskom regióne vyzýva zmluvné strany, miestne a regionálne orgány a iné zainteresované strany zapojené do riadenia a rozvoja karpatského regiónu, aby vypracovali politiky a navrhli stratégie na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy a zmiernenie jej nepriaznivých účinkov. Cieľom programu je pomôcť členským štátom Karpatského dohovoru, miestnym a regionálnym orgánom a iným zainteresovaným stranám zapojeným do riadenia karpatského regiónu sformulovať reakcie na zmenu klímy ako spôsob zabezpečenia udržateľného rozvoja v regióne. O programe sa diskutovalo na stretnutiach a seminároch so zástupcami krajín a pozorovateľmi Karpatského dohovoru, ako aj s ďalšími zainteresovanými stranami. Bol schválený na štvrtom zasadnutí konferencie zmluvných strán Karpatského dohovoru (COP4) 23. – 26. septembra 2014. Strategický program obsahuje odporúčania týkajúce sa rozvoja politiky, inštitucionálnych zmien a adaptačných opatrení založených na ekosystémoch. Súhrnne z toho vyvodzuje, že prepojenie rôznych politík ochrany prírody, manažmentu povodí a udržateľného poľnohospodárstva by mohlo výrazne posilniť karpatský región a jeho odolnosť voči zmene klímy. Pridaná hodnota intenzívnejšej nadnárodnej spolupráce a spoločných činností je obzvlášť dôležitá pri plánovaní adaptácie na zmenu klímy, keďže mnohé z predpokladaných vplyvov zmeny klímy, ako sú sezónne zmeny teploty a zrážok, sa vyskytnú v rozsiahlych geografických oblastiach a postihnú niekoľko krajín naraz.

Začlenenie adaptácie do iných oblastí politiky

Opatrenia na prispôsobenie vodných zdrojov

Jedným z najúčinnejších adaptačných opatrení proti kombinovanej hrozbe sucha a povodní v Karpatoch je miestne uskladňovanie vody. Skladovaciu kapacitu možno zvýšiť zablokovaním (starých) odvodňovacích kanálov, ktoré boli vykopané v minulosti, ale často už neslúžia svojmu účelu. Odstránenie cestných sietí môže tiež podporiť skladovanie, najmä vo východných Karpatoch. Odstránenie ciest si však vyžaduje úpravu využívania pôdy. Činnosti, ktoré si vyžadujú častú prepravu (napr. výroba sena), sa musia nahradiť bezdopravným využívaním, ako je pastva alebo ochrana prírody. (Opätovné)vytváranie mokradí a rybníkov zvyšuje skladovaciu kapacitu a umožňuje zber dažďovej vody. Pomáhajú aj štrukturálne opatrenia, ako je výstavba priehrad, vodných nádrží a podpovrchových nádrží. Výstavba priehrady sa však musí starostlivo naplánovať, aby nedošlo k poškodeniu riečnych ekosystémov. Podpovrchové zadržiavanie vody sa môže zlepšiť ochranou a obnovou prírodných trávnych porastov, aby sa do hlbších vrstiev pôdy mohlo preniknúť viac dažďovej vody. Toto opatrenie na využívanie pôdy sa odporúča najmä pre krasové systémy v karpatskom regióne, kde sú trávne porasty primárnym zdrojom zásobovania vodou pre podpovrchové vodné zdroje.

Adaptačné opatrenia pre lesy a lesné hospodárstvo

Karpatské krajiny majú obmedzenú schopnosť prijímať opatrenia na pomoc lesom a lesnému hospodárstvu prispôsobiť sa zmene klímy. Ani jeden z nich sa zatiaľ priamo nezaoberal zmenou klímy vo svojich právnych predpisoch v oblasti lesného hospodárstva (hoci táto otázka je zvyčajne zahrnutá v národných stratégiách). Adaptačná schopnosť je podstatne nižšia v rumunskej a srbskej časti karpatského regiónu v porovnaní so západnými Karpatmi. Adaptácia by sa mala zamerať na praktické obhospodarovanie lesov a právne predpisy a zabezpečiť, aby sa pri plánovaní a obhospodarovaní lesov zohľadňovalo hodnotenie rizika. Toto nadobúda čoraz väčší význam a je potrebné zmeniť tradičné riadenie zamerané na produkciu dreva smerom k adaptívnemu riadeniu zohľadňujúcemu riziká. Adaptívne obhospodarovanie lesov využíva koncepcie ako kontinuálne lesné hospodárstvo s krycím porastom a prírode blízke lesné hospodárstvo na zvýšenie adaptačnej kapacity lesov a zníženie očakávaných rizík. Zvyšuje podiel druhov odolných voči suchu, najmä dubov, a znižuje podiel citlivých vodných ihličnanov a buka v nižších nadmorských výškach. Je potrebné podporovať zmeny v zložení druhov stromov, ktoré podporujú toleranciu lesov voči suchu. Zároveň je potrebné podstatne znížiť podiel zraniteľných nórskych smrekových lesov. Existujúce lesné porasty možno zvýšiť odolnosť zvýšením počtu druhov v poraste, čím sa zvýši biodiverzita, a zavedením pôvodných druhov. Ďalšou dôležitou líniou opatrení je konsolidácia a harmonizácia systémov monitorovania lesov s cieľom poskytnúť informácie na podporu adaptívneho obhospodarovania lesov. To zahŕňa monitorovanie invazívnych škodcov a chorôb, ktoré sa vyskytujú cezhranične. Keďže zvýšené sucho zvýši riziko lesných požiarov, prevencia lesných požiarov je dôležitým adaptačným opatrením. V krajinnom meradle je potrebné vytvoriť povedomie o nenahraditeľnej úlohe lesov v integrovanom manažmente povodia, najmä pokiaľ ide o biodiverzitu, reguláciu vody a kontrolu erózie. Politiky na úrovni krajiny sú potrebné na to, aby sa zabránilo fragmentácii lesov a zachovalo prepojenie väčších lesných oblastí s cieľom podporiť prirodzenú migráciu druhov a toky génov.

Adaptačné opatrenia pre mokrade

Adaptačné stratégie pre mokrade úzko súvisia s opatreniami na zvýšenie odolnosti hydrologických systémov. To zahŕňa využívanie mokradí s vyššou nadmorskou výškou na zadržiavanie vody a zabránenie vypúšťaniu v špičke, rozšírenie záplavových oblastí, aby mohli ukladať a vypúšťať viac vody, a (opätovné) vytváranie mokradí na doplnenie podzemnej vody. Ochrana mokradí sa musí začleniť do postupov protipovodňových opatrení a podporných programov zameraných na obnovu mokradí a rašelinísk, obnovu záplavových oblastí a vytváranie nových mokradí a jazier. V miestach, kde je obnova mokradí náročná, sa dôrazne odporúča znížiť vonkajšie neklimatické tlaky, ako sú zmena využívania pôdy a znečistenie. Zlepšenie prepojenia medzi mokraďami a vodnými útvarmi môže pomôcť druhom pohybovať sa, ako aj zachovať heterogénnosť biotopov a biodiverzitu, čo môže poskytnúť genetickú rozmanitosť pre úspešnú adaptáciu. Keďže informácie o mokradiach sú obmedzené, prioritným opatrením je aj monitorovanie stavu vôd a vodných ekosystémov.

Adaptačné opatrenia pre trávne porasty

Ide o širokú škálu obhospodarovaných bylinných typov biotopov, ktoré sa vyznačujú krátkou vegetáciou tráv a bylín. Ekologická hodnota trávnych porastov závisí od poľnohospodárstva s nízkymi vstupmi, ako je výroba sena a pastva, a následné adaptačné opatrenia sú založené na podpore poľnohospodárov pri udržiavaní týchto poľnohospodárskych činností s nízkymi vstupmi. Zmena klímy vedie k zmenám v dostupnosti vody a zvýšené alebo skrátené vegetačné obdobie vedie k zmenám v štruktúre vegetácie a strate biodiverzity. Vo všeobecnosti možno identifikovať tieto adaptačné opatrenia: (Tieto opatrenia je potrebné vnímať v kombinácii s opatreniami navrhovanými pre poľnohospodárstvo)

• vykonávať agroenvironmentálne opatrenia a plány riadenia sústavy Natura 2000,
• diverzifikovať hospodárske príležitosti výrobou miestnych výrobkov šetrných k prírode,
• Prispôsobiť riadenie prostredníctvom pasenia a kosenia a zabrániť opúšťaniu, mulčovaniu a hnojeniu.

Prispôsobenie obhospodarovania trávnych porastov sa môže uskutočniť napríklad oneskoreným kosením alebo nižšou intenzitou pastvy. Keďže tieto zmeny majú vplyv na príjmy poľnohospodárov, poľnohospodár musí byť kompenzovaný agroenvironmentálnymi opatreniami. To možno dosiahnuť označením typov biotopov trávnych porastov za chránené územie podľa smernice EÚ o biotopoch alebo podporou poľnohospodárov prostredníctvom agroenvironmentálnych programov. Adaptačné opatrenia zamerané na zabránenie strate špecifickej krajiny a biodiverzity poloprírodných trávnych porastov v Karpatoch sú neoddeliteľné od navrhovaných adaptačných opatrení pre poľnohospodárstvo, keďže ich existencia závisí od tradičných poľnohospodárskych postupov. Označenie týchto travinno-bylinných porastov za chránené oblasti je ďalším adaptačným opatrením, pretože môže pomôcť zabezpečiť obhospodarovanie. Dôležitými adaptačnými opatreniami sú aj monitorovanie rozšírenia druhov a boj proti inváznym druhom.

Adaptačné opatrenia pre poľnohospodárstvo

V prípade malých poľnohospodárov môžu potenciálne možnosti adaptácie zahŕňať zmeny dátumov výsevu a odrôd plodín, zlepšené systémy hospodárenia s vodou a zavlažovania, prispôsobenú výživu rastlín, ochranu a postupy obrábania pôdy. V záujme dosiahnutia širšieho cieľa udržateľného poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v meniacej sa klíme by politiky mali podporovať poľnohospodárov, ktorí sa chcú prispôsobiť. Súčasný model hospodárskeho trhu znevýhodňuje tradičné malé farmy typické pre karpatský región. Poľnohospodárske činnosti, ako je pastva na trávnych porastoch vo vysokých nadmorských výškach, už nie sú ekonomicky uskutočniteľné. Poľnohospodári potrebujú technickú a finančnú podporu napríklad prostredníctvom agroenvironmentálnych opatrení na zachovanie svojich činností a na zabránenie tomu, aby sa trávne porasty stali lesmi.Vzhľadom na vývoj v karpatskom regióne (vrátane opúšťania pôdy, nadmerného spásania, starnutia obyvateľstva a obmedzených rozpočtov na opatrenia vlády) je potrebná podpora vidieka ako atraktívneho miesta na život, prácu a podnikanie. Konkrétnejšie môžu poľnohospodárom a poľnohospodárstvu pomôcť prispôsobiť sa vplyvom zmeny klímy tieto opatrenia: zavedenie agroenvironmentálnych opatrení (pozri aj pre travinno-bylinné porasty); ďalšie opatrenia na uľahčenie, zlepšenie zručností a podnikania, spracovanie a uvádzanie na trh na úrovni poľnohospodárskych podnikov alebo na miestnej úrovni (v prípade konkrétnych miestnych výrobkov) a lepší prístup na trhy. Adaptačné opatrenia sa musia zameriavať na klimatické aj neklimatické faktory, keďže obe majú významný vzájomne prepojený vplyv na trávne porasty. Adaptačné opatrenia môžu byť úspešné len vtedy, ak sa posilní aj sociálno-ekonomická odolnosť komunít žijúcich na strane krajiny a ak sa bude usilovať o hospodársky životaschopný vidiek.

Adaptačné opatrenia pre cestovný ruch

Na mnohých miestach je potenciál rozvoja odvetvia cestovného ruchu nedostatočne využitý a nie je dostatočne odolný na to, aby sa vyrovnal so zmenami alebo využil existujúce príležitosti. Vzhľadom na adaptáciu na zmenu klímy sa odporúča založiť rozvoj cestovného ruchu na špecifickej prírodnej kráse a kultúre Karpát a zároveň obmedziť rozvoj masového cestovného ruchu. To znamená, že rozvoj cestovného ruchu by sa mal začleniť do širšieho plánovania s cieľom pokračovať v diverzifikácii stredísk a trhov a podporovať udržateľný rozvoj. Medzi osobitné akcie patrí podpora celoročných, odolných destinácií s dobrým ubytovaním (napr. wellness a konferenčné hotely), podpora projektov zimných športov šetrných ku klíme (napr. alternatívny dizajn lyžiarskych svahov) a rozvoj ekoturizmu, zdravotného cestovného ruchu a aktívneho cestovného ruchu (napr. cyklistika a turistika). Okrem toho sa navrhujú opatrenia na podporu rozvoja informačných sietí cestovného ruchu v regióne, ktoré zahŕňajú ubytovacie zariadenia, dodávateľov a organizácie cestovného ruchu. Tieto siete by poskytovali aktuálne informácie a upozornenia o podmienkach relevantných pre cestovný ruch (počasie, hĺbka snehu, nebezpečenstvá, cestné a dopravné podmienky atď.).

Európska komisia

Európska environmentálna agentúra