Stredná Európa

Krajiny regiónu

Oblasť spolupráce v strednej Európe zahŕňa rozsiahle územie od južnej oblasti, hraničiace s Jadranským morom až po severnú oblasť, hraničiacu s Baltským morom. Oblasť spolupráce na roky 2021 – 2027 sa v podstate zhoduje s celým predĺžením predchádzajúceho programu Interreg, pričom pokrýva celú oblasť siedmich členských štátov EÚ (Rakúsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko), stredné a východné regióny Nemecka (teraz vrátane regiónu Braunschweig) a severné regióny Talianska. Mapa porovnávajúca staré a nové hranice je k dispozícii tu.

Politický rámec

1.     Program nadnárodnej spolupráce

Cieľom INTERREG V B je podporovať cezhraničnú spoluprácu, aby sa mestá a regióny strednej Európy stali lepšími miestami na život a prácu.

V programe na roky 2021 – 2027 sa uznáva, že stredná Európa sa nachádza v prechodnom období. Jeho regióny a mestá čelia mnohým výzvam (vrátane zmeny klímy), ktoré nepoznajú hranice a nemožno ich vyriešiť samostatne. Víziou programu je zjednotená stredná Európa, ktorá spolupracuje na tom, aby sa stala inteligentnejšou, ekologickejšou a lepšie prepojenou. Financuje nadnárodné projekty, ktoré vyvíjajú, testujú a implementujú riešenia, ktoré sú naliehavo potrebné na zvýšenie odolnosti a atraktívnosti strednej Európy.

Očakáva sa, že programom sa dosiahne:

• Lepší rozvoj politiky, vzdelávanie a zmena;
• zvýšenie vedomostí a kapacít vrátane prenosu a výmeny vedomostí,
• lepšia koordinovaná spolupráca a lepšia správa vecí verejných na rôznych úrovniach,
• Znížené bariéry;
• nové alebo lepšie služby;
• zmena správania;
• Pákový efekt verejných a súkromných finančných prostriedkov vrátane prípravy na následné investície.

Program sa zameriava na štyri priority:

• Spolupráca pre inteligentnejšiu strednú Európu
• Spolupráca pre zelenšiu strednú Európu
• Spolupráca pre lepšie prepojenú strednú Európu
• Zlepšenie riadenia spolupráce v strednej Európe.

Adaptáciou na zmenu klímy sa zaoberá najmä priorita 2 v rámci špecifického cieľa: „Podpora adaptácie na zmenu klímy, prevencie rizika katastrof a odolnosti voči katastrofám s prihliadnutím na ekosystémové prístupy“. Očakáva sa, že opatreniami nadnárodnej spolupráce v rámci tohto cieľa sa dosiahnu zvýšené kapacity na zlepšenie odolnosti a včasný boj proti nepriaznivým vplyvom zmeny klímy v strednej Európe. Zlepší sa nimi aj koordinácia adaptačných opatrení a podporí sa zavádzanie nových riešení, ktoré boli odskúšané a demonštrované v pilotných akciách. Adaptácia na zmenu klímy bude prínosom aj pre opatrenia vypracované v súlade s prioritou 1, ktorej cieľom je zlepšiť a modernizovať zručnosti ľudí na miestnej úrovni, a s prioritou 4, ktorej cieľom je zlepšiť viacodvetvové procesy riadenia na všetkých územných úrovniach. Opatrenia prijaté na splnenie oboch týchto cieľov zlepšia podmienky umožňujúce čeliť spoločným výzvam regiónov, ako je zmena klímy.

V období 2014 – 2020 sa adaptácia na zmenu klímy riešila ako jedna z viacerých podtém súvisiacich so životným prostredím v rámci priority 3 programu (Prírodné a kultúrne zdroje pre udržateľný rast v regióne). Konkrétnejšie sa na ňu vzťahoval cieľ zameraný na zlepšenie kapacít integrovaného environmentálneho riadenia na ochranu a udržateľné využívanie prírodného dedičstva a zdrojov. Okrem toho bola zraniteľnosť mestských oblastí voči zmene klímy identifikovaná ako problém v rámci ďalšieho cieľa týkajúceho sa „zlepšenia environmentálneho riadenia funkčných mestských oblastí s cieľom zvýšiť ich kvalitu života“. A napokon, adaptácia bola súčasťou horizontálnych zásad programu, najmä „udržateľného rozvoja“, ktorý zahŕňa opatrenia na zohľadnenie zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, odolnosti voči katastrofám a prevencie a riadenia rizika.

2.     Makroregionálne stratégie

Interreg Central Europe zohráva dôležitú premosťovaciu funkciu medzi štyrmi makroregionálnymi stratégiami EÚ, konkrétne stratégiami EUSDR, EUSALP, EUSAIR a EUSBSR. Región strednej Európy zdieľa časť svojej oblasti spolupráce so všetkými, ktorí sa zaoberajú adaptáciou na zmenu klímy v rámci svojich programov nadnárodnej spolupráce rôznymi spôsobmi (pozri stránky Climate-ADAPT o regiónoch Dunaja, Alpského priestoru, Jadranského a Iónskeho mora a Baltského mora).

3.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

Región strednej Európy sa čiastočne prekrýva s obvodmi Karpatského dohovoru a Dohovoru o ochrane rieky Dunaj (DRPC), ktoré sú takmer úplne zahrnuté do nadnárodného regiónu Dunaja.

Karpatský dohovor je subregionálna zmluva na podporu trvalo udržateľného rozvoja a ochrany karpatského regiónu. Podpísalo ju v máji 2003 sedem karpatských štátov (z ktorých štyri sú súčasťou stredoeurópskeho nadnárodného regiónu). Na piatom zasadnutí konferencie zmluvných strán Karpatského dohovoru (COP5, 2017) bola prijatá zmena Karpatského dohovoru s cieľom zahrnúť nový článok 12a o zmene klímy. Od zmluvných strán sa v ňom vyžaduje, aby presadzovali politiky zamerané na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu vo všetkých odvetviach relevantných pre dohovor. V dôsledku toho bola vytvorená dlhodobá vízia do roku 2030 pre karpatskú oblasť s cieľom „posilniť spoločné úsilie o dosiahnutie klimaticky neutrálnej cesty, ktorá zabezpečí udržateľný rozvoj v Karpatoch odolný voči zmene klímy“.

Dohovor o ochrane rieky Dunaj (DRPC) je všeobecným právnym nástrojom spolupráce pri cezhraničnom hospodárení s vodami v povodí rieky Dunaj. Štrnásť krajín (z ktorých sedem je tiež súčasťou stredoeurópskeho nadnárodného regiónu) a Európska únia sa zaviazali vykonávať tento dohovor. Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja (ICPDR) je nadnárodný orgán, ktorý bol zriadený na vykonávanie Dohovoru o ochrane Dunaja.  ICPDR pracuje na riadení povodňových rizík udržateľným spôsobom. Expertná skupina pre ochranu pred povodňami (RP EG) podporuje implementáciu Akčného programu trvalo udržateľnej ochrany pred povodňami v povodí Dunaja . Pomáha aj pri vykonávaní činností súvisiacich s vykonávaním smernice EÚ o povodniach, ako je vypracovanie máp povodňového ohrozenia a povodňového rizika a plán manažmentu povodňového rizika povodia Dunaja.

Stredoeurópska iniciatíva (CEI) je regionálne medzivládne fórum 17 členských štátov v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe. Zahŕňa všetky krajiny stredoeurópskeho nadnárodného regiónu EÚ. Podporuje európsku integráciu a trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom regionálnej spolupráce. Práca CEI sa zameriava na dosiahnutie dvoch hlavných cieľov: Green Growth & Just Societies (Zelený rast a amp; Len spoločnosti). Zvyšovanie odolnosti proti zmene klímy je zahrnuté medzi ciele akčného plánu iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v rámci cieľa 1 „Stimulácia zeleného rastu“.

4.     Adaptačné stratégie a plány

Existujúce nadnárodné a cezhraničné stratégie a plány zaoberajúce sa otázkami adaptácie, ktoré sú relevantné pre časti regiónu strednej Európy, sa zameriavajú predovšetkým na vodné zdroje a manažment povodňových rizík v povodí Dunaja. Stratégia Medzinárodnej komisie na ochranu rieky Dunaj (ICPDR) pre adaptáciu na zmenu klímy, ako aj význam plánu manažmentu povodia Dunaja (plán DRBM) a plánu manažmentu povodňových rizík Dunaja (plán DFRM) pre adaptáciu sú opísané v časti Climate-ADAPT týkajúcej sa nadnárodného regiónu Dunaja.

V prípade karpatskej oblasti, ktorá je osobitným regiónom strednej Európy, sa v akčnom pláne vydanom v roku 2020, ktorý je sprievodným dokumentom k dlhodobej vízii do roku 2030 „Smerom k boju proti zmene klímy v Karpatoch“, stanovujú konkrétne činnosti a míľniky na dosiahnutie strategických cieľov a súvisiacich cieľov vízie. Akčný plán poskytne celkové usmernenie pre pracovnú skupinu pre zmenu klímy (zriadenú v rámci Karpatského dohovoru) a súvisiace pracovné plány.

Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020.

Príklady projektov financovaných z programu Stredná Európa na roky 2014 – 2020, ktoré sa zaoberajú adaptáciou na zmenu klímy, sú uvedené ďalej. Zameriavajú sa najmä na vodné hospodárstvo a znižovanie rizika katastrof (povodne, silné dažde, suchá) a na ochranu kultúrneho dedičstva pred účinkami zmeny klímy.

V reakcii na rastúci problémový tlak v regióne v dôsledku zvyšujúcej sa frekvencie a intenzity miestnych extrémnych zrážok sa v rámci projektu RAINMAN (integrované riadenie rizika silného dažďa) (2017 – 2020) zhromaždili dostupné informácie o riadení rizika silného dažďa a vyvinuli sa nástroje orientované na prax a inovačné metódy. Súbor nástrojov RAINMAN bol dodaný ako konečný výstup projektu. Súbor nástrojov je informačná platforma, ktorá podporuje obce a miestne a regionálne zainteresované strany pri prijímaní opatrení proti silným dažďom. Ponúka kľúčové fakty, nástroje na riadenie rizikových situácií a osvedčené postupy.

Projekt PROLINE-CE (Efficient Practices of Land Use Management Integrating Water Resources Protection and Non-structural Flood Mitigation Experiences) (2016 – 2019), do ktorého boli zapojení partneri zo 7 krajín regiónu strednej Európy, bol zameraný na zlepšenie ochrany zdrojov pitnej vody, ako aj ochrany regiónov pred povodňami a suchami v rámci integrovaného prístupu k riadeniu využívania pôdy s prihliadnutím na adaptáciu na zmenu klímy. Osvedčené postupy riadenia sa testovali v pilotných oblastiach regiónu a hodnotilo sa ich prijatie zainteresovanými stranami a odborníkmi. Nadnárodná príručka k optimálnemu prístupu k vode (GOWARE) bola navrhnutá ako nástroj na podporu rozhodovania, ktorý umožňuje výber najlepších postupov riadenia s cieľom zlepšiť ochranu pitnej vody a zmiernenie povodňového rizika. Charta DriFLU (pitná voda/povodne/využívanie pôdy), akt spoločného vyhlásenia podpísaný významnými zástupcami každej partnerskej krajiny, hoci nie je právne záväzný, je vyhlásením o zámere poskytnúť odporúčania pre spoločné politiky a opatrenia v oblasti ochrany pitnej vody a súvisiaceho zmierňovania povodní/sucha v programovej oblasti Stredná Európa.

ProjektDEEPWATER-CE (2019 – 2022) sa zameriava na rozvoj kapacít integrovaného environmentálneho manažérstva zodpovedných verejných aktérov v strednej Európe s cieľom vybudovať spoločnú stratégiu hospodárenia s vodnými zdrojmi. Zahŕňa zadržiavanie prebytočnej vody z období silných zrážok, ktoré sa môžu použiť na doplnenie podzemnej vody. Pilotné štúdie v štyroch krajinách (Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Chorvátsko) umožňujú posúdiť dostupné riešenia riadeného dopĺňania kolektorov podzemnej vody s cieľom zlepšiť a zvýšiť zdroje podzemnej vody. V rámci projektu, ktorý vychádza z výsledkov príslušných predchádzajúcich projektov 7. RP a programu Horizont 2020, sa skúmajú riešenia vyčerpania zdrojov pitnej vody a čoraz častejších silných dažďov a záplav spôsobených zmenou klímy.

Podobným zameraním sa projekt TEACHER-CE (Spoločné úsilie o zvýšenie adaptácie vodného hospodárstva na zmeny klímy v strednej Európe, 2020 – 2022) zaoberá potrebou lepšej koordinácie riadenia rizík v strednej Európe. Jeho cieľom je integrovať a harmonizovať výsledky už financovaných projektov INTERREG, Horizont 2020 a Life. Hlavným výstupom projektu je súbor nástrojov TEACHER-CE, ktorý sa zameriava na riadenie otázok súvisiacich s vodou, ktoré je odolné voči zmene klímy, ako sú povodne, prevencia rizika silných dažďov a sucha, malé opatrenia na zadržiavanie vody a ochrana vodných zdrojov prostredníctvom udržateľného obhospodarovania pôdy. Súbor nástrojov sa testuje a overuje v 9 pilotných akciách 8 krajín centrálneho regiónu.

Hlavným cieľom projektu FramWat (Rámec na zlepšenie vodnej bilancie a zmiernenie živín uplatňovaním malých opatrení na zadržiavanie vody, 2017 – 2020) bolo posilniť regionálny spoločný rámec pre povodne, suchá a zmiernenie znečistenia. Malo by sa to dosiahnuť systematickým zvyšovaním vyrovnávacej kapacity krajiny pomocou prístupu založeného na prirodzenom riešení a malými opatreniami na zadržiavanie vody. Výsledky projektu zahŕňali praktické usmernenia pre plánovanie prírodných a malých opatrení na zadržiavanie vody, systém na podporu rozhodovania pre plánovanie prírodných (malých) opatrení na zadržiavanie vody a šesť akčných plánov pre pilotné povodia zapojené do projektu.

Projekt (Posúdenie rizika a udržateľná ochrana kultúrneho dedičstva v meniacom sa životnom prostredí, 2017 – 2020) prispel k zlepšeniu kapacít verejného a súkromného sektora na zmiernenie vplyvov zmeny klímy a prírodných nebezpečenstiev (povodne a silné dažde) na lokality, štruktúry a artefakty kultúrneho dedičstva. Projekt priniesol webový nástroj GIS na mapovanie rizík, nástroj na podporu rozhodovania na analýzu kritických otázok určujúcich zraniteľnosť kultúrneho dedičstva a príručku na podporu tvorcov politík a subjektov prijímajúcich rozhodnutia o osvedčených a nesprávnych postupoch pri správe ohrozeného kultúrneho dedičstva. Zistenia z projektu ProteCHt2save a samotného nástroja Web GIS sa ďalej rozvíjajú v novom nadväzujúcom projekte STRENCH (Zvýšenie odolnosti kultúrneho dedičstva ohrozeného v meniacom sa prostredí prostredníctvom proaktívnej nadnárodnej spolupráce, 2020 – 2022).

Ďalšie projekty s významným vplyvom na región strednej Európy sú financované z programu Interreg pre podunajskú oblasť a sú opísané na webovej stránke podunajskej oblasti.