Podunajská oblasť

Krajiny regiónu

Oblasť dunajskej spolupráce sa rozprestiera od Čierneho lesa (Nemecko) po Čierne more (Rumunsko-Ukrajina-Moldavsko) a pokrýva celé povodie rieky Dunaj. Oblasť spolupráce na roky 2021 – 2027 sa zhoduje s predchádzajúcim programovým obdobím (2014 – 2020) a zahŕňa: Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, juhovýchodné spolkové krajiny Bádensko-Württembersko a Bavorsko v Nemecku, Maďarsku, Rumunsku, na Slovensku, v Slovinsku, ako aj Bosna a Hercegovina, Moldavsko, Čierna Hora, Srbsko a štyri provincie Ukrajiny. Mapa porovnávajúca staré a nové hranice je k dispozícii tu.

Politický rámec

1.     Program nadnárodnej spolupráce

Program Interreg pre podunajskú oblasť na roky 2021 – 2027 bol prijatý 29.^novembra 2022. Program Interreg Danube (DTP) podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v podunajskej oblasti prostredníctvom integrácie politík vo vybraných oblastiach.

Program na roky 2021 – 2027 sa zameriava na štyri priority:

• Priorita 1: Konkurencieschopnejší a inteligentnejší podunajský región
• Priorita 2 Ekologickejší, nízkouhlíkový podunajský región
• Priorita 3: Sociálnejší podunajský región
• Priorita 4: Lepšie riadenie spolupráce v podunajskej oblasti.

Adaptácia na zmenu klímy a znižovanie rizika katastrof sa zohľadňujú najmä v rámci priority 2 a osobitne sa riešia v špecifickom cieli 2.4 (Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof, odolnosť pri zohľadnení ekosystémových prístupov). Podporované projekty zohľadňujú existujúce mechanizmy a riešenia s cieľom dosiahnuť synergie a zabrániť duplicite úsilia. Očakáva sa, že opatrenia nadnárodnej spolupráce vytvoria lepšie pripravenú a odolnejšiu spoločnosť, hospodárstvo a prírodu. Pokiaľ ide o otázky biodiverzity, očakáva sa, že ďalšie nadnárodné opatrenia prinesú výsledky v rámci špecifického cieľa 2.7 (Zvýšenie ochrany a zachovania prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, a to aj v mestských oblastiach, a zníženie všetkých foriem znečistenia). V tejto súvislosti sa v programe obhajujú koordinované a harmonizované opatrenia v rámci nadnárodne relevantných ekologických regiónov, ktorými sa zabezpečí odolnosť voči zmene klímy a adaptácia na ňu s cieľom znížiť jej vplyv na biodiverzitu.

V programovom období 2014 – 2020 sa program Interreg pre podunajskú oblasť zaoberal výzvami súvisiacimi so zmenou klímy, najmä v kontexte nadnárodného vodného hospodárstva, manažmentu povodní a súvisiaceho riadenia rizík. Adaptácia na zmenu klímy a znižovanie rizika katastrof sa výslovne posudzovali v rámci priority 2, ktorá zodpovedá tematickému cieľu programu „Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“ (TC 6).

2.     Makroregionálne stratégie

Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť (EUSDR), ktorú Európska komisia prijala v decembri 2010 a Európska rada schválila v roku 2011, je makroregionálnou stratégiou, ktorú spoločne vypracovali EK, podunajské krajiny a zainteresované strany s cieľom spoločne riešiť spoločné výzvy. Cieľom stratégie je vytvoriť synergie a koordináciu medzi existujúcimi politikami a iniciatívami, ktoré sa uskutočňujú v celom podunajskom regióne.

Revidovaný akčný plán EÚ (2020) pre stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť má tri hlavné ciele: aktualizovať a zefektívniť opatrenia uvedené v predchádzajúcom akčnom pláne regiónu (2010); poskytovať strategickejšie usmernenia pre vykonávanie stratégie EÚ pre podunajskú oblasť; dosiahnuť lepšiu kompatibilitu akčného plánu EUSDR s inými programami a nástrojmi financovania. V pláne sa identifikuje portfólio 85 opatrení pre 12 prioritných oblastí identifikovaných v stratégii EÚ pre podunajskú oblasť. Vplyvy zmeny klímy a otázky adaptácie na zmenu klímy majú popredné miesto v environmentálnom pilieri stratégie, ktorý pozostáva z prioritnej oblasti 4 „Obnova a zachovanie kvality vôd“ (PA4), prioritnej oblasti 5 „Riadenie environmentálnych rizík“ (PA5) a prioritnej oblasti 6 „Zachovanie biodiverzity, krajiny a kvality ovzdušia a pôdy“ (PA6). Spomedzi nich má PA5 najväčší význam pre adaptáciu. V akčnom pláne stratégie EÚ pre podunajskú oblasť sa podporujú opatrenia na: predvídať regionálne a miestne vplyvy zmeny klímy na znižovanie rizika katastrof (opatrenia 2, 3, 4, 5, PA5); prispôsobiť sa vplyvom zmeny klímy na kvalitu a kvantitu vody a podporovať inteligentné využívanie vodných zdrojov (opatrenie 6, PA4); ekologicky obnoviť mokrade, najmä v delte Dunaja (opatrenie 10, PA6).

Vzhľadom na geografické prekrývanie s inými makroregiónmi sú pre nadnárodnú spoluprácu v oblasti adaptácie v podunajskej oblasti do určitej miery relevantné aj Európska stratégia pre alpský priestor (EUSALP) a Európska stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR).

3.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

Hlavným cieľom Dohovoru o ochrane rieky Dunaj (DRPC) je zabezpečiť, aby sa povrchové a podzemné vody v povodí Dunaja spravovali a využívali udržateľným a spravodlivým spôsobom. Signatári dohovoru sa dohodli na spolupráci v základných otázkach vodného hospodárstva. Zmena klímy sa rieši nepriamym spôsobom tak, že sa okrem iného zameriava na ochranu, zlepšenie a racionálne využívanie povrchových a podzemných vôd, ako aj na preventívne opatrenia na kontrolu nebezpečenstiev spôsobených haváriami, pri ktorých došlo k povodniam. Na koordináciu vykonávania dohovoru bola vytvorená Medzinárodná komisia na ochranu rieky Dunaj (ICPDR). ICPDR pracuje na riadení povodňových rizík udržateľným spôsobom. Expertná skupina pre ochranu pred povodňami (RP EG) podporuje implementáciu Akčného programu trvalo udržateľnej ochrany pred povodňami v povodí Dunaja . Podporuje aj činnosti súvisiace s vykonávaním smernice EÚ o povodniach, ako je vypracovanie máp povodňového ohrozenia a povodňových rizík a plán manažmentu povodňových rizík povodia Dunaja. Ministri členských štátov, člen Európskej komisie a vysokí úradníci ako osoby zodpovedné za vykonávanie Dohovoru o ochrane Dunaja vo februári 2021 schválili vyhlásenie o Dunaji z roku 2022– Vízia integrovaného hospodárenia s vodami v našom spoločnom povodí, budovanie udržateľnej budúcnosti v povodí Dunaja. Víta ciele a kľúčové posolstvá stratégie ICPDR pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2018 a opätovne potvrdzuje účinky zmeny klímy (sucho, nedostatok vody, extrémne hydrologické javy a iné vplyvy) ako nový významný problém vodného hospodárstva pre povodie Dunaja.

S cieľom zlepšiť koordináciu cezhraničných činností v oblasti vodného hospodárstva – ktoré súvisia aj s adaptáciou na zmenu klímy a znižovaním rizika katastrof – v povodí rieky Dunaj sa ICPDR a EUSDR dohodli na spoločnom dokumente o spolupráci a synergii pri vykonávaní EUSDR.

Oblasť Karpatského dohovoru je začlenená najmä do Dunajského nadnárodného regiónu. Túto subregionálnu zmluvu podpísalo v roku 2003 sedem karpatských štátov (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovenská republika a Ukrajina). Zameriava sa na zlepšenie kvality života, posilnenie miestnych ekonomík a komunít a zachovanie prírodných hodnôt a kultúrneho dedičstva karpatskej oblasti. Na piatom zasadnutí konferencie zmluvných strán Karpatského dohovoru (COP5, 2017) bola prijatá zmena Karpatského dohovoru s cieľom zahrnúť nový článok o zmene klímy (12a). Od zmluvných strán sa v ňom vyžaduje, aby presadzovali politiky zamerané na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu vo všetkých odvetviach relevantných pre dohovor. V dôsledku toho bola vytvorená dlhodobá vízia do roku 2030 pre karpatskú oblasť s cieľom „posilniť spoločné úsilie o dosiahnutie klimaticky neutrálnej cesty, ktorá zabezpečí udržateľný rozvoj v Karpatoch odolný voči zmene klímy“. Táto vízia, zosúladená s vykonávaním článku 12a Karpatského dohovoru, je podrobne opísaná v siedmich strategických a konkrétnych cieľoch. Pracovná skupina pre zmenu klímy podporuje vykonávanie dohovoru s osobitným zameraním na tento článok. Pracuje na dlhodobej vízii do roku 2030 a aktívne podporuje spôsoby rozvoja odolného proti zmene klímy v príslušných odvetviach.

Podrobné informácie vrátane odkazov na najdôležitejšie dokumenty o adaptácii v Karpatoch poskytuje sekretariát Karpatského dohovoru na základe podkladov pracovnej skupiny dohovoru pre adaptáciu na zmenu klímy.

4.     Adaptačné stratégie a plány

V reakcii na „Dunajské vyhlásenie“ bola v decembri 2012 prijatá a v roku 2018 aktualizovaná stratégia ICPDR pre adaptáciu na zmenu klímy. Cieľom stratégie ICPDR pre adaptáciu na zmenu klímy je poskytnúť usmernenia týkajúce sa začlenenia adaptácie na zmenu klímy do plánovacích procesov ICPDR. Podporuje mnohostrannú a cezhraničnú spoluprácu v kontexte adaptácie na zmenu klímy a slúži ako referencia pre tvorcov vnútroštátnych politík a iných úradníkov. Stratégia poskytuje vedomostnú základňu a strategický rámec na začlenenie adaptácie na zmenu klímy v odvetví vodného hospodárstva do vykonávania rámcovej smernice EÚ o vode a smernice EÚ o povodniach. Komplexný a ľahko použiteľný súbor nástrojov potenciálnych adaptačných opatrení umožňuje používateľom získať podrobné informácie o záujmových opatreniach filtrovaním odvetví, typológií opatrení, časového horizontu a relevantnosti pre rámcovú smernicu EÚ o vode a smernicu EÚ o povodniach.

Adaptácia na zmenu klímy sa začleňuje do pravidelných aktualizácií plánu manažmentu povodia Dunaja a plánu manažmentu povodňových rizík Dunaja. Vykonávanie oboch plánov je neoddeliteľnou súčasťou akčného plánu EUSDR.

Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020.

Projekty financované z programu pre podunajskú oblasť na roky 2014 – 2020, ktoré sa aspoň nepriamo zaoberali výzvami súvisiacimi so zmenou klímy, sa týkajú najmä nadnárodného vodného hospodárstva, manažmentu povodní a súvisiaceho riadenia rizík (napr. projekty JOINTISZA, DANUBE FLOODPLAIN, DAREFFORT). Projekt DriDanube bol zameraný na zvládanie sucha.

Projekt JOINTISZA (Posilnenie spolupráce medzi plánovaním manažmentu povodia a prevenciou povodňových rizík s cieľom zlepšiť stav vôd povodia rieky Tisa) (2017 – 2019) spojil partnerov z piatich krajín, ktoré majú spoločné vody povodia rieky Tisa, aby spolupracovali na vypracovaní aktualizovaného integrovaného plánu manažmentu povodia rieky Tisa (ITRBMP) v rámci vykonávania európskej rámcovej smernice o vode. Dve pilotné akcie týkajúce sa riadenia mestskej hydrológie a riadenia sucha umožnili aktérom, ktorí vyvíjali nové prístupy k analýze a riešeniu vplyvov zmeny klímy vo vybraných oblastiach povodia. Do týchto činností boli úzko zapojení koordinátori ICPDR Tisza Group, ako aj EUSDR PA4 (Kvalita vody) a PA5 (Environmentálne riziká). Sekretariát Karpatského dohovoru bol pridruženým strategickým partnerom a pôsobil ako projektový poradca v rámci JOINTISZA v otázkach súvisiacich s adaptáciou na zmenu klímy.

Cieľom projektu DANUBE FLOODPLAIN (Zníženie povodňového rizika prostredníctvom obnovy záplavových oblastí pozdĺž rieky Dunaj a prítokov, 2018 – 2020) bolo zlepšiť nadnárodné hospodárenie s vodami a prevenciu povodňových rizík a zároveň maximalizovať prínosy pre ochranu biodiverzity. Jedným z hlavných výsledkov projektu bol online kurz o obnove lužných oblastí. Bol som zameraný na mladých a stredných odborníkov pracujúcich v oblasti vodného hospodárstva a znižovania rizika katastrof a na študentov. Všetky výsledky projektu boli uložené vo webovom GIS Danube Floodplain. Umožňuje vizualizovať aktívne, potenciálne a bývalé záplavové oblasti, ich dopyt po obnove, ich výkonnosť v prípade špičkového vypúšťania, ekologické a sociálno-ekonomické prvky atď.

Cieľom projektuDAREFFORT (Posilnená spolupráca pri predpovedaní povodní v povodí Dunaja, 2018 – 2021) bolo vytvoriť systém predpovedania povodní založený na spolupráci medzi krajinami povodia Dunaja. Projekt zlepšil hodnotenie prognóz, harmonizovanú výmenu údajov a prenos poznatkov. Prostredníctvom tohto projektu partneri spolupracovali na zbere a spracovaní údajov týkajúcich sa povodní, ako aj na spoločnom pláne spoločného predpovedania povodní vrátane výmeny výsledkov predpovedí.

Projekt DriDanube (riziko kvasenia v podunajskej oblasti) (2017 – 2019) bol zameraný na zvýšenie kapacity podunajskej oblasti riadiť riziká súvisiace so suchom. Partneri projektu DriDanube vypracovali stratégiu pre dunajské suchá. Zameriavala sa na budovanie kapacity podunajskej oblasti na prekonanie spoločných nedostatkov pri zvládaní sucha, a tým pomohla prejsť od reaktívneho prístupu k aktívnemu riadeniu sucha. V rámci projektu DriDanube sa vyvinulo aj niekoľko nástrojov, ktoré podporujú vykonávanie proaktívneho riadenia sucha v krajinách podunajskej oblasti. Drought Watch je interaktívna webová platforma na predpovedanie podmienok sucha a pomáha pri prijímaní vhodných rozhodnutí. DriDanube podporil implementáciu PA5 EUSDR o environmentálnych rizikách a prispel k Integrovanému programu riadenia sucha - Stredná a Východná Európa (IDMP CEE). Ide o regionálnu iniciatívu na podporu rozvoja, posudzovania a uplatňovania nástrojov a politík riadenia rizika sucha v juhovýchodnej Európe s cieľom zlepšiť pripravenosť na sucho a znížiť vplyv sucha.