Stredomorie (Euro-Med)

Krajiny regiónu

Oblasť spolupráce stredozemského regiónu zahŕňa krajiny zo severného pobrežia Stredozemného mora. Oblasť spolupráce programu Interreg EURO-MED (2021 – 2027) zahŕňa celú oblasť predchádzajúceho programu (južné časti Portugalska, Španielska a Francúzska, takmer celé územie Talianska a celé rozšírenie o Slovinsko, Chorvátsko, Grécko, Maltu, Cyprus, Albánsko, Bosnu a Hercegovinu a Čiernu Horu). S ďalšími dvoma krajinami (Bulharskom a Severomacedónskou republikou) po prvýkrát po dvoch predchádzajúcich programových obdobiach zasahuje aj do pobrežnej oblasti Čierneho mora. Zahrnuté sú aj ďalšie regióny zo Španielska (Extremadura, Castilla-La Mancha a Comunidad de Madrid). Z dôvodu brexitu Gibraltár (Spojené kráľovstvo)*, ktorý sa zúčastnil na dvoch predchádzajúcich programových obdobiach, už nie je súčasťou nadnárodnej programovej oblasti. Mapa porovnávajúca staré a nové hranice je k dispozícii tu.

* Od nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva 1. februára 2020 sa obsah zo Spojeného kráľovstva na tomto webovom sídle už nebude aktualizovať.

Politický rámec

1.     Program nadnárodnej spolupráce

Hlavným cieľom programu Interreg Euro-Med na roky 2021 – 2027, ktorý Európska komisia prijala 22. júna 2022, je prispieť k „prechodu na klimaticky neutrálnu a odolnú spoločnosť: boj proti globálnym zmenám, ktoré majú vplyv na zdroje v Stredozemí, a zároveň zabezpečenie udržateľného rastu a blahobytu jeho občanov“. Prijal sa strategický prístup založený na štyroch operačných misiách.

• Misia č. 1: posilnenie inovatívneho a udržateľného hospodárstva
• Služobná cesta 2: ochrana, obnova a zveľaďovanie nášho životného prostredia a prírodného dedičstva
• Služobná cesta 3: propagácia zelených obytných plôch
• Služobná cesta 4: posilnenie udržateľného cestovného ruchu

V programe sa stanovujú tri priority:

• Priorita 1: Inteligentnejšie Stredozemie
• Priorita 2: Ekologickejšie Stredomorie
• Priorita 3: Lepšia správa v Stredozemí

Zmena klímy sa považuje za jednu z hlavných výziev regiónu. Rieši sa najmä v rámci priority 2, Ekologickejšie Stredozemie, ktorá podporuje ekologickejší životný priestor zlepšením riadenia prírodných zdrojov a predchádzaním rizikám a ich zmierňovaním. Očakáva sa, že akcie na adaptáciu na zmenu klímy podporované programom prispejú k operačným misiám 2, 3 a 4.

Program Interreg Euro-Med podporuje synergie a spoluprácu s existujúcimi nadnárodnými systémami vytvárania sietí, ako sú makroregionálne stratégie, ktoré sú relevantné pre daný región (EUSAIR, EUSALP).  Program teda podporuje koordináciu zainteresovaných strán a nadnárodnú výmenu osvedčených postupov.

Predchádzajúci program INTERREG V B MED na roky 2014 – 2020 bol zameraný na podporu udržateľného rastu v oblasti Stredozemia prostredníctvom podpory inovačných koncepcií a postupov (technológie, riadenie, inovačné služby). Podnecovala tiež k udržateľnému využívaniu prírodných a kultúrnych zdrojov a podporovala sociálnu integráciu prostredníctvom prístupu integrovanej a územne založenej spolupráce. Adaptácia na zmenu klímy bola viac-menej priamo pokrytá projektmi financovanými v rámci prioritnej osi 2 (podpora nízkouhlíkových stratégií a energetickej efektívnosti) a prioritnej osi 3 (ochrana a podpora stredomorských prírodných a kultúrnych zdrojov).

2.     Makroregionálne stratégie

Časti stredozemského regiónu sa prekrývajú s geografickým rozsahom dvoch makroregionálnych stratégií EÚ: najrelevantnejšou pre Stredozemie je stratégia EUSAIR v jadransko-iónskom regióne; a v menšej miere EUSALP, ktorá zahŕňa francúzske Alpy Maritimes, severné regióny Talianska a Slovinska.

3.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

Región INTERREG MED zahŕňa európske časti celého stredozemského územia, na ktoré sa vzťahuje Barcelonský dohovor a Stredozemský akčný plán UNEP (UNEP-MAP). Dohovor je platforma regionálnej spolupráce, ktorá koordinuje činnosti zamerané na ochranu morského prostredia prostredníctvom regionálneho prístupu. Prostredníctvom akčného plánu UNEP-MAP sa zmluvné strany Barcelonského dohovoru zameriavajú na riešenie výziev v oblasti ochrany morského a pobrežného prostredia a zároveň podporujú regionálne a národné plány na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja.

Stredozemská stratégia pre udržateľný rozvoj UNEP-MAP (MSSD 2016 – 2025)bola prijatá v roku 2016. Táto stratégia poskytuje strategický politický rámec na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti pre región Stredozemia v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. Stratégia sa zameriava na prierezové ciele, ktoré ležia na rozhraní medzi životným prostredím a rozvojom. „Riešenie zmeny klímy ako prioritnej otázky pre Stredozemie“ je jedným z cieľov MSSD na roky 2016 – 2025. Adaptácia na zmenu klímy je zahrnutá v mnohých opatreniach, ktoré sú súčasťou štyroch strategických smerovaní súvisiacich s týmto cieľom. MedECC (Stredozemskí experti na zmenu klímy a životného prostredia) je hlavnou iniciatívou vyvinutou v rámci MSSD. Ide o otvorenú a nezávislú medzinárodnú sieť vedeckých expertov, ktorá poskytuje podporu subjektom s rozhodovacou právomocou a verejnosti na základe aktuálnych spoľahlivých vedeckých informácií. Cieľom MedECC je preklenúť priepasť medzi vedcami a tvorcami politík. Jej cieľom je tiež prispieť k zlepšeniu politík na všetkých úrovniach podporou rozhodovania prostredníctvom presných a dostupných informácií o súčasných a budúcich vplyvoch zmeny klímy a životného prostredia v Stredozemí. Sieť vypracovala prvú hodnotiacu správu o Stredozemí (MAR 1) o zmene klímy a životného prostredia v oblasti Stredozemia, v ktorej sa analyzuje súčasná situácia a riziká do budúcnosti.

Integrovaný manažment pobrežnej zóny (ICM) je uznávaným nástrojom na riešenie súčasných a dlhodobých pobrežných výziev vrátane zmeny klímy a jej vplyvov. Protokol o integrovanom riadení pobrežných zón (protokol ICCZM) k Barcelonskému dohovoru bol vypracovaný v roku 2008, ratifikovaný Európskou radou v roku 2010 a nadobudol platnosť v roku 2011. Poskytuje zmluvným stranám spoločný rámec na podporu a vykonávanie IMPZ. V roku 2019 zmluvné strany prijali spoločný regionálny rámec pre integrované riadenie pobrežných zón. Medzi jeho ciele patrí „riešenie prírodných nebezpečenstiev a účinkov prírodných katastrof, najmä erózie pobrežia a zmeny klímy“.

Regionálne centrum činnosti UNEP/MAP v rámci programu prioritných opatrení (PAP/RAC) poskytuje podporu pri vykonávaní protokolu IMPZ pre Stredozemie a MSSD. Zohľadňuje sa v ňom aj adaptácia na zmenu klímy. Platforma ICZM je interaktívny online priestor. Je navrhnutá ako multidisciplinárna „banka“ informácií, dokumentácie a osvedčených postupov týkajúcich sa integrovaného riadenia pobrežných zón v Stredozemí (a inde), ako aj ako miesto na vytváranie sietí a výmenu informácií. Nachádza sa v ňom pracovný priestor námorného priestorového plánovania, ktorý podporuje plánovačov regiónu pri vypracúvaní námorného priestorového plánovania, pričom zohľadňuje aj výzvy súvisiace so zmenou klímy (nástrojplánovania opatrení v oblasti klímy).

Nadnárodná spolupráca v oblasti adaptácie na zmenu klímy v regióne sa podporuje aj prostredníctvom týchto iniciatív:

Únia pre Stredozemie  je multilaterálne partnerstvo vytvorené v roku 2008. Pozostáva zo všetkých stredozemských krajín Európskej únie a 15 ďalších stredozemských partnerských krajín. Cieľom Únie pre Stredozemie je pôsobiť ako jedinečná platforma na uľahčenie a podporu regionálneho dialógu a spolupráce, ako aj konkrétnych projektov a iniciatív v oblasti energetiky a klímy. V roku 2014 Únia pre Stredozemie zriadila expertnú skupinu pre zmenu klímy s cieľom podporiť výmenu informácií a najlepších postupov v celom regióne Stredozemia, ako aj rozvoj konkrétnych projektov a iniciatív.

Námorná iniciatíva WESTMED zahŕňa 10 krajín zo severnej a južnej strany západného Stredozemia (Alžírsko, Francúzsko, Taliansko, Líbya, Malta, Mauritánia, Maroko, Portugalsko, Španielsko a Tunisko). Iniciatíva, ktorú prijala Európska komisia a schválila Rada EÚ, určuje tri hlavné ciele: (1) bezpečnejší a bezpečnejší námorný priestor; (2) inteligentné a odolné modré hospodárstvo; (3) Lepšia správa morí. V rámci druhého cieľa sa spomína adaptácia na zmenu klímy. Týka sa vývoja prispôsobených riešení a nových technológií s cieľom využiť energiu z obnoviteľných morských zdrojov, zmierniť zmenu klímy a prispôsobiť sa jej, ako aj podporiť energetickú účinnosť a adaptáciu na zmenu klímy v pobrežných mestách. V roku 2018 sa signatári iniciatívy dohodli na pláne rozvoja udržateľného modrého hospodárstva v podoblasti západného Stredozemia. Tento plán by mal zabezpečiť zachovanie služieb, ktoré poskytuje stredomorský ekosystém. V rámci priority plánu „Biodiverzita a ochrana a obnova morských biotopov“ sa členské štáty iniciatívy dohodli, že prijmú opatrenia na riešenie erózie pobrežia a degradácie biotopov. Cieľom týchto opatrení je dosiahnuť „dobrý ekologický stav“ morského prostredia v Stredozemnom mori a zlepšiť odolnosť pobrežných oblastí voči zmene klímy. Bolonská charta je politická iniciatíva zameraná na posilnenie úlohy pobrežných regionálnych správ v kontexte európskych politík a iniciatív na úrovni Stredozemia, ktoré sa týkajú: ochrana pobrežia, integrované riadenie a adaptácia na zmenu klímy. Charta podporuje aj makroprojektovú iniciatívu, ktorá je podrobne opísaná v spoločnom akčnom pláne.

Centrum pre integráciu Stredozemia (CMI) je iniciatíva viacerých partnerov, ktorá spája krajiny zo severnej a južnej strany regiónu. Rozvojové agentúry, vlády, miestne orgány a občianska spoločnosť z celého Stredozemia sa stretávajú, aby si vymieňali nápady, diskutovali o verejných politikách a identifikovali regionálne riešenia regionálnych výziev v Stredozemí. V rámci druhého tematického piliera na obdobie 2019 – 2021 (Odolnosť: zmierňovanie vonkajších otrasov a adaptácia na ne, najmä zmena klímy a reakcia na účinky konfliktov), CMI spustil program „Územná odolnosť voči zmene klímy“ s multipriestorovým a multisektorovým prístupom.

4.     Adaptačné stratégie a plány

v rámci nadnárodnej spolupráce INTERREG alebo iných foriem spolupráce neboli vypracované adaptačné stratégie a plány pre oblasť Stredozemia. V roku 2016 sa však na 19.^zasadnutí zmluvných strán (COP 19) Barcelonského dohovoru schválil regionálnyrámec pre adaptáciu na zmenu klímy pre morské a pobrežné oblasti Stredozemného mora. Cieľom dokumentu je vybudovať spoločný regionálny strategický prístup na zvýšenie odolnosti proti zmene klímy a adaptačnej kapacity.

Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020.

Príklady projektov financovaných z programu MED na roky 2014 – 2020 sú uvedené ďalej v texte.

Vychádzajúc z úvahy, že chránené morské oblasti môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu, dva projekty podporili stredomorské chránené morské oblasti s cieľom prispôsobiť sa prebiehajúcim účinkom zmeny klímy v Stredozemnom mori a zmierniť ich:   MPA-ADAPT (Usmerňovanie stredozemských chránených morských oblastí v období zmeny klímy: budovanie adaptácie na odolnosť, 2016 – 2019) a nasledujúcich MPA-ENGAGE (Zapojenie kľúčových aktérov Stredozemia do ekosystémového prístupu k riadeniu chránených morských oblastí s cieľom čeliť zmene klímy, 2019 – 2022). V rámci projektov MPA Engage a MPA-ADAPT sa vypracovali monitorovacie protokoly a podporilo sa ich používanie v každej MPA v Stredozemí. Prostredníctvom týchto dvoch projektov sa po prvýkrát vypracovali plány adaptácie na zmenu klímy vo vybraných chránených morských oblastiach Stredozemného mora.

V rámci projektu POSBEMED (2016 – 2018) sa uznala úloha zvyškov Posidonia Oceanica (uschnuté listy, vlákna a odnože, ktoré sú pravidelne uviaznuté a plážované na pobreží) pri zvyšovaní celkovej odolnosti pobrežia voči prírodným účinkom a účinkom zmeny klímy. V rámci projektu sa dosiahol významný pokrok smerom k udržateľnejšiemu prístupu k riadeniu plážových systémov Posidonia. Konečným výsledkom bola komplexná stratégia pre stredozemský región „Riadenie a riadenie plážových systémov Posidonia“ zameraná na všetky príslušné zainteresované strany, pokiaľ ide o rozhodovacie procesy v pobrežných prostrediach Posidonia.

Poznatky a postupy súvisiace s posudzovaním vplyvu zmeny klímy a adaptáciou na ňu v stredozemskom regióne (a najmä vo vzťahu ku krajinám mimo EÚ) podporuje aj UNEP-MAP. Zahŕňajú rôzne projekty v rámci programu MedProgramme financovaného GEF a niekoľko adaptačných činností, ktoré vykonávajú rôzne regionálne centrá činnosti UNEP/MAP. Dobrým príkladom činností UNEP-MAP v oblasti vytvárania a výmeny poznatkov je projekt ClimVar & ICZM (Integrácia klimatickej variability a zmena do národných stratégií na vykonávanie protokolu ICZM v Stredozemí) (2012 – 2015).

Ďalšie projekty boli financované v rámci programu BalkanMed na roky 2014 – 2020. Pokrýva veľkú geografickú oblasť, ktorú čiastočne zahŕňa stredomorský nadnárodný región na roky 2021 – 2027. Niektoré príklady sú uvedené nižšie.

BeRTISS  (BalkanMed real time severe weather service) (2017 – 2019) zahŕňal partnerov z troch krajín (Grécko, Cyprus a Bulharsko). Jeho cieľom bolo vytvoriť pilotnú nadnárodnú službu proti nepriaznivému počasiu na zvýšenie bezpečnosti, kvality života a ochrany životného prostredia v regióne Balkánu a Stredozemia. Včasné varovanie je takisto stredobodom projektu DISARM (Drought and fire ObServatory a eArly waRning systeM) (2017 – 2019), do ktorého boli zapojení partneri z tých istých krajín. Prispieva k BeRTISS, ale zameriava sa na rôzne vplyvy súvisiace s klímou (sucho a lesné požiare).

Udalosti súvisiace s prírodnými požiarmi sa považujú za jedno z najvýznamnejších rizík v regióne. Na ich včasné odhalenie sa zameriava aj projekt SFEDA (Forest Monitoring System for Early Fire Detection and Assessment in the Balkan-Med area) (2017 – 2019).

Partneri zastupujúci všetky štyri pobrežné balknsko-stredomorské krajiny (Grécko, Cyprus, Albánsko a Severomacedónska republika) prispeli k projektu HERMES (Harmonizovaný rámec na zmiernenie pobrežného systému EroSion podporujúci vykonávanie protokolu IMPZ) (2017 – 2019). HERMES na základe predchádzajúcich projektov vypracoval spoločný rámec na zmiernenie erózie pobrežia a obnovu pláží. Dosiahlo sa to realizáciou uceleného súboru štúdií, spoločným využívaním už vyvinutých technických nástrojov a navrhovaním spoločných politických nástrojov.