Severné more

Krajiny regiónu

Oblasť spolupráce v regióne Severného mora zahŕňa územia severnej Európy, ktoré sú uzavreté pre Severné more. Všetky zúčastnené regióny susedia s morskými vodami a mnohé z nich sú pobrežnými regiónmi. Oblasť spolupráce v rámci programu Interreg na roky 2021 – 2027 sa rozprestiera od pobrežných regiónov severného Francúzska po južné časti Nórska a vybrané regióny Švédska. V porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím (2014 – 2020) došlo k týmto významným zmenám:  vylúčenie celého Spojeného kráľovstva* a najsevernejších krajov Nórska (tieto kraje sú teraz zahrnuté do severnej periférie a arktického regiónu), začlenenie Francúzska ako nového partnera krajiny a rozšírenie na celé územie Holandska a Flámska. Mapa porovnávajúca staré a nové hranice je k dispozícii tu.

*Od nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva 1. februára 2020 sa obsah zo Spojeného kráľovstva na tomto webovom sídle už nebude aktualizovať.

Politický rámec

1.     Program nadnárodnej spolupráce

S cieľom podporiť politiky na úrovni EÚ, riešiť regionálne výzvy a silné stránky a využiť skúsenosti získané z predchádzajúceho programového obdobia je program Interreg VI B Severné more (2021 – 2027) založený na štyroch tematických prioritách:

• Priorita 1: Silné a inteligentné hospodárstva v regióne Severného mora
• Priorita 2: Zelená transformácia v Severnom mori
• Priorita 3: Región Severného mora odolný voči zmene klímy
• Priorita 4: Lepšia správa v regióne Severného mora

Adaptácia na zmenu klímy sa rieši najmä v rámci priority 3. Zameriava sa na rozvoj dlhodobej perspektívy s cieľom zachovať prírodné prostredie v regióne Severného mora a chrániť spoločnosti pred nepriaznivým vplyvom zmeny klímy. Projekty v rámci tejto priority prispejú k postupom adaptácie na zmenu klímy, najmä na dosiahnutie špecifického cieľa 3.1: „Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof, odolnosti s prihliadnutím na ekosystémové prístupy“. Adaptácia na zmenu klímy sa považuje za prísne súvisiacu s udržateľným hospodárením s vodami v regióne Severného mora.  Obidve otázky je potrebné riešiť spoločne v rámci programu pre Severné more.

V predchádzajúcom programe (2014 – 2020) sa zmena klímy už uznala za jednu z najvážnejších hrozieb, ktorým čelia ekosystémy NSR. Adaptácia na zmenu klímy bola výslovne zohľadnená v rámci priority 3 (Udržateľný región Severného mora). Podporilo sa z neho financovanie projektov, ktoré urýchlili odolnosť proti zmene klímy v regióne.

2.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

Dohovor OSPAR o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku zahŕňa širšie Severné more (región II podľa definície dohovoru OSPAR), ktoré je súčasťou celkového severovýchodného Atlantiku vymedzeného v tomto dohovore. Podľa dohovoru OSPAR sa zmena klímy (a acidifikácia oceánov) rieši ako prierezová otázka s cieľom zvýšiť odolnosť ekosystémov. Zahŕňa podmienky získavania poznatkov, monitorovania vplyvov a navrhovania možností riadenia.

Holandsko, Nemecko a Dánsko vyvinuli iniciatívu spolupráce na ochranu Waddenského mora. Waddenské more je oblasť pozdĺž pobrežia Severného mora troch krajín, ktorá zahŕňa širokú prílivovú oblasť, v ktorej sa nachádza charakteristický prirodzený biotop. Trojstranná spolupráca v oblasti Waddenského mora je založená na vyhlásení o zámere,spoločnom vyhlásení o ochrane Waddenského mora (Spoločne pracujeme na riešení súčasných a budúcich výziev), ktoré bolo prvýkrát podpísané v roku 1982 a aktualizované v roku 2010. Ciele a oblasti spolupráce zahŕňajú „prispôsobivosť zmene klímy a iné vplyvy“. Vyhlásenie z Leeuwardenu podpísané v roku 2018 obsahuje kľúčové body na obdobie trojstrannej spolupráce 2018 – 2022. Posilňuje potrebu pokračovať vo vykonávaní trojstrannej stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy a lepšie pochopiť vplyv zmeny klímy na ekosystém Waddenského mora.

Komisia pre Severné more v rámci Konferencie okrajových prímorských regiónov je iniciatíva spolupráce, ktorej cieľom je podporovať región Severného mora ako významný hospodársky subjekt v Európe a zvyšovať povedomie o ňom. Je to platforma na rozvoj a získavanie finančných prostriedkov na spoločné rozvojové iniciatívy a lobistické skupiny pre lepší región Severného mora. Pracovná skupina pre energetiku a zmenu klímy podporuje výkonný výbor NSC pri vykonávaní prioritnej oblasti klimaticky neutrálneho regiónu Severného mora v rámci stratégie pre región Severného mora do roku 2030. Skupina sa zaoberá aj adaptáciou na zmenu klímy smerom k cieľu do roku 2030, ktorým je región Severného mora „pripravený na zmenu klímy, adaptabilný a odolný voči zmene klímy“. Skupina prijalasprávu Komisie pre adaptáciu na zmenu klímy a Severné more(2020) s podrobnejším opisom toho, ako dosiahnuť stav odolnosti proti zmene klímy v regióne Severného mora.

3.     Adaptačné stratégie a plány

Komisia pre Severné more (NSC) v rámci Konferencie okrajových prímorských regiónov (CPMR) vypracovala stratégiu pre región Severného mora do roku 2030,  ktorá nahradila predchádzajúcu stratégiu do roku 2020. V rámci priority „klimaticky neutrálny región severného mora“ sa v stratégii adaptácia na zmenu klímy označuje za jednu z kľúčových tém na dosiahnutie vízie (klimatického) odolného a prispôsobeného regiónu Severného mora. Stratégia podporuje zintenzívnenie úsilia o adaptáciu na zmenu klímy na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni. V rámci tejto témy si budú členovia NSC vymieňať finančné prostriedky, príležitosti na projekty a najlepšie postupy na podporu sociálne spravodlivej transformácie. Stratégiu vykonáva výkonný výbor NSC. Podporujú ho tematické pracovné skupiny NSC prostredníctvom polročných akčných plánov.

V roku 2014 sa v rámci trojstrannej spolupráce vo Waddenskom mori prijala trojstranná stratégia adaptácie na zmenu klímy (CCAS)so siedmimi strategickými cieľmi a hlavnými zásadami. Cieľom stratégie je zvýšiť odolnosť ekosystému Waddenského mora voči vplyvom zmeny klímy. Pracovná skupina pre klímu (TG-C) bola poverená monitorovaním vykonávania stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy. Vykonávanie stratégie bolo hodnotené v monitorovacej správe CCAS v roku 2017. Ukázalo sa, že sedem zásad sa uplatňuje v širokej škále projektov a politík v trojstrannej oblasti Waddenského mora.

V rámci dohovoru OSPAR bola v roku 2021 prijatá stratégia pre životné prostredie v severovýchodnom Atlantiku (NEAES) 2030 na základe preskúmania predchádzajúcej stratégie OSPAR na desaťročie 2010 – 2020 na vysokej úrovni. Hoci nejde o stratégiu adaptácie na zmenu klímy, jej víziou je dosiahnuť čistý, zdravý a biologicky rozmanitý severovýchodný Atlantický oceán, ktorý je produktívny, využívaný udržateľne a odolný voči zmene klímy a acidifikácii oceánov. Klimatickou zmenou sa zaoberajú štyri strategické ciele: riešenie témy odolnosti (strategický cieľ 5), informovanosti (strategický cieľ 10), adaptácie (strategický cieľ 11) a zmierňovania (strategický cieľ 12). Zmluvné strany sa dohodli na pláne vykonávania, ktorý obsahuje konkrétne úlohy na dosiahnutie cieľov stratégií.

Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020.

Projekty zaoberajúce sa zmenou klímy boli financované najmä v rámci priority 3 programu Severné more na roky 2014 – 2020 (Udržateľný región Severného mora: ochrana pred zmenou klímy a ochrana životného prostredia). V nasledujúcom období (2021 – 2027) prebiehajú niektoré nové projekty, ako napríklad Blue transition e MANABAS COAST.

Dokončené projekty sa zaoberali najmä otázkami odolnosti pobrežia voči erózii a záplavám, urbanistickým dizajnom citlivým na vodu a udržateľným vodným hospodárstvom so zameraním na pilotné projekty, demonštrácie a skúšky. Niektoré príklady sú uvedené nižšie.

Cieľom projektu BwN (Budovanie s prírodou) (2015 – 2020) bolo zvýšiť prispôsobivosť a odolnosť pobreží, ústí riek a povodí v regióne Severného mora voči účinkom zmeny klímy využívaním riešení blízkych prírode. NbS sa realizujú v siedmich pobrežných lokalitách (napríklad výživa pieskom na pobreží Severného mora a na ostrovoch s bariérou vo Waddenskom mori) a v šiestich povodiach (napríklad v oblasti obnovy riek). Projekt BwN využíva tieto živé laboratóriá ako príklady na vytvorenie dôkazovej základne pre výber lokalít, navrhovanie opatrení a výpočet nákladov, prínosov a účinnosti opatrení blízkych prírode s cieľom v konečnom dôsledku vytvoriť obchodné prípady. Sekretariát pre spoločné Waddenské more bol partnerom projektu Budovanie s prírodou a zabezpečil výmenu poznatkov medzi trojstrannou pracovnou skupinou pre klímu (TG-C) a projektovými partnermi. Na podporu dôkazovej základne pre najlepšie postupy pri činnostiach v oblasti budovania s prírodou bola vyvinutá informačná platforma Wadden Sea Climate Change Adaptation Information Platform. Zahŕňa trojstrannú politiku a riadenie, najlepšie postupy, monitorovanie a hodnotenie a činnosti v oblasti komunikácie a vzdelávania.

Cieľom projektu FAIR (Správa aktív v oblasti povodňovej infraštruktúry a investície do obnovy, adaptácie a údržby) (2015 – 2020) bolo znížiť povodňové riziko v celom regióne Severného mora demonštráciou riešení adaptácie na zmenu klímy s cieľom zlepšiť výkonnosť infraštruktúry protipovodňovej ochrany. Iniciatíva FAIR poskytla zlepšené prístupy k nákladovo efektívnej modernizácii a údržbe takejto infraštruktúry, optimalizácii investícií, ako aj uplatňovaniu adaptívnych a inovačných technických návrhov. V rámci projektu sa vyvinuli adaptačné riešenia pre hrádze, priepusty, priehrady a protipovodňové brány vo vybraných lokalitách v Belgicku, Nemecku, Dánsku, Švédsku, Nórsku a Holandsku.

Cieľom projektu FRAMES (oblasti odolné voči povodniam vďaka viacvrstvovej bezpečnosti) (2016 – 2020) bolo zvýšiť odolnosť regiónov a komunít prostredníctvom spolupráce s koncepciou viacvrstvovej bezpečnosti (MLS). Integrujú sa rôzne „vrstvy“ odolnosti (prevencia, priestorová adaptácia, reakcia na núdzové situácie a obnova) s cieľom dosiahnuť: 1) oblasti odolné voči povodniam (zlepšená infraštruktúra a opatrenia priestorového plánovania), 2) komunity odolné voči povodniam (lepšie pripravení obyvatelia a spoločenské zainteresované strany) a 3) orgány odolné voči povodniam (skrátený čas obnovy a zvýšená schopnosť reakcie). Projekt pracoval na 16 pilotných oblastiach prostredníctvom nadnárodného prístupu hodnotenia vzdelávania. Umožnila získať nové poznatky na podporu budúceho rozhodovania a ukázať inovatívne riešenia na zlepšenie schopnosti spoločnosti vyrovnať sa s povodňami. Hlavné výsledky projektu možno nájsť na internetovej stránke FRAMES Wiki.

CATCH  (Mestá citlivé na vodu: projekt Odpoveď na výzvy extrémnych poveternostných javov (2016 – 2020) zameraný na demonštráciu a urýchlenie prepracovania mestského vodného hospodárstva stredne veľkých miest v regióne Severného mora. Pomáhala týmto mestám stať sa odolnými voči zmene klímy, aby boli dlhodobo udržateľné, obývateľné a ziskové. V rámci projektu sa testovali opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy v mestách v siedmich pilotných mestách s cieľom vyvinúť nástroj na podporu rozhodovania CATCH pre stredne veľké mestá. Nástroj na podporu rozhodovania pozostáva zo zložky sebahodnotenia a zložky adaptačného cyklu. Obsahuje aj príklady a osvedčené postupy miest, ktoré vypracovali stratégie adaptácie na zmenu klímy.

Cieľom projektu BEGIN (Modrá zelená infraštruktúra prostredníctvom sociálnej inovácie, 2017 – 2020) bolo ukázať na vybraných miestach, ako môžu mestá zlepšiť odolnosť proti zmene klímy pomocou modrej zelenej infraštruktúry. Zahrnutý prístup zahŕňal zapojenie zainteresovaných strán do rozhodovacieho procesu založeného na hodnotách s cieľom prekonať súčasné prekážky vykonávania. Desať pilotných miest prostredníctvom série „Modro-zelené mestá v centre pozornosti“ predstaví viaceré výhody modro-zelenej infraštruktúry pre európske mestá. Medzi tieto viacnásobné prínosy patrí znížené riziko povodní, zvýšená biodiverzita a lepšia obývateľnosť.

V rámci projektu TOPSOIL (Top soil and water – The climate challenge in the near subsurface) (2015 – 2020) sa skúmali možnosti využitia vrstiev ornice na riešenie súčasných a budúcich výziev v oblasti vody v regióne Severného mora. Projekt sa zameral na podzemné vody a pôdne podmienky, predpovedal a našiel riešenia hrozieb súvisiacich s klímou, ako sú záplavy počas vlhkých období a sucho počas teplejších období. Celkovým cieľom bol spoločný vývoj metód na opis a riadenie najvyššej vrstvy podpovrchu ako spôsobu zlepšenia jeho odolnosti voči zmene klímy. Projekt preukázal praktickú realizáciu riešení v 16 prípadových štúdiách.

CANAPE (Vytvorenie nového prístupu k ekosystémom rašelinísk, 2017 – 2022) pracovala v piatich krajinách na obnove a ochrane mokradí s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a podporiť vytvorenie udržateľného hospodárstva pre obyvateľstvo regiónu Severného mora. V rámci projektu sa opätovne zavlažilo viac ako 90 ha rašelinísk a vytvorili sa 3 experimentálne paludikultúrne farmy. Okrem toho projekt zahŕňal obnovu niekoľkých jazier Po 5 rokoch práce  krátky sprievodca pre poľnohospodárstvo rašelinísk.

Cieľom projektu SALFAR (Saline Farming – Innovative agriculture to protect the environment and stimulate economic growth, 2017 – 2022) bolo vyvinúť inovačné metódy pobrežného poľnohospodárstva v celom regióne Severného mora zriadením terénnych laboratórií v každej partnerskej krajine. V terénnych laboratóriách uskutočnil multidisciplinárny tím zložený z odborníkov na klímu, výskumníkov, pedagógov, poľnohospodárov, podnikateľov a tvorcov politík vedecký výskum tolerancie rôznych plodín voči soli, ktorý demonštroval alternatívne metódy poľnohospodárstva v slaných podmienkach a vytváral nové obchodné príležitosti pre poľnohospodárov, výrobcov potravín a podnikateľov.

Cieľom projektu WaterCoG (Spoluriadenie v oblasti vody pre udržateľné ekosystémy, 2016 – 2021) bolo preukázať, že vykonávanie a integráciu rôznych rámcov vodného hospodárstva možno dosiahnuť a zároveň poskytnúť sociálne, hospodárske a environmentálne prínosy, ktoré sa v súčasnosti nerealizujú. Súbor nástrojov WaterCoG a všetky výsledky projektu sú k dispozícii v online adresári Storymap a Tools.

Výsledky všetkých uvedených projektov sa zúročia v projekte C5a (Klaster pre adaptáciu na zmenu klímy od cloudu po pobrežie, 2019 – 2021). V rámci projektu sa uznala naliehavá potreba prístupov k zvládaniu povodní v regióne Severného mora s cieľom zachovať bezpečnosť ľudí, zdravé životné prostredie a prosperitu hospodárstiev. Cieľom projektu bolo vyvinúť prístup cloud-to-coast na riadenie povodňových rizík. Tento prístup je založený na včasnom manažmente povodní, ktorý sa začína od okamihu, keď padne dážď, a pred tým, ako sú zasiahnuté pobrežné oblasti. Tento prístup maximalizuje hodnotu investícií do fyzickej protipovodňovej ochrany a buduje odolnosť v oblastiach ohrozených povodňami. Tento prístup bol testovaný v siedmich prípadových štúdiách regiónu Severného mora.