Územné plánovanie

Kľúčové posolstvá

• Územné plánovanie sa považuje za jeden z najúčinnejších procesov na uľahčenie miestnej adaptácie na zmenu klímy. Existujúce procesy a nástroje, ktoré sú k dispozícii v rámci procesu mestského územného plánovania v EÚ vrátane oficiálnych plánov, zónovania a/alebo povolení na rozvoj, pomáhajú minimalizovať rozvojové riziká pre obec vyplývajúce z predpokladaných vplyvov zvýšených povodní, prírodných požiarov, zosuvov pôdy a/alebo iných prírodných nebezpečenstiev v dôsledku meniacej sa klímy.

Vplyvy, zraniteľnosti a riziká

Európa je jedným z najintenzívnejšie využívaných kontinentov na svete. Má najvyšší podiel pôdy (až 80 %) využívanej na osídlenie, výrobné systémy (najmä poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo) a infraštruktúru. Často však vznikajú protichodné požiadavky na využívanie pôdy, ktoré si vyžadujú rozhodnutia, ktoré zahŕňajú tvrdé kompromisy.

Zaberanie pôdy, rozrastanie miest a hospodárske činnosti vedú k fragmentácii biotopov, čím sa znižuje odolnosť ekosystémov. Fragmentácia postihuje všetky oblasti Európy, dokonca aj veľmi riedko osídlené. Monitorovanie fragmentácie podporuje politické opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby zostávajúce biotopy mohli podporovať biodiverzitu.

Územné plánovanie sa považuje za jeden z najúčinnejších procesov na uľahčenie miestnej adaptácie na zmenu klímy. Existujúce procesy a nástroje, ktoré sú k dispozícii v rámci procesu mestského územného plánovania v EÚ vrátane oficiálnych plánov, zónovania a/alebo povolení na rozvoj, pomáhajú minimalizovať rozvojové riziká pre obec vyplývajúce z predpokladaných vplyvov zvýšených povodní, prírodných požiarov, zosuvov pôdy a/alebo iných prírodných nebezpečenstiev v dôsledku meniacej sa klímy.

Politický rámec

Rozhodnutia o územnom plánovaní a riadení sa zvyčajne prijímajú na miestnej alebo regionálnej úrovni, napr. v rámci mestského plánovania alebo poľnohospodárskych a lesníckych postupov. Európska komisia však zohráva úlohu pri zabezpečovaní toho, aby členské štáty zohľadňovali environmentálne otázky vo svojich plánoch rozvoja využívania pôdy a uplatňovali integrované obhospodarovanie pôdy. Napríklad uplatňovanie smernice o strategickom environmentálnom hodnotení a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale aj odvetvové predpisy, ako je rámcová smernica o vode, smernica o povodniach, spoločná poľnohospodárska politika, TEN-T, majú vplyv na miestne politiky využívania pôdy.

Spôsob, akým využívame našu pôdu, má najväčší vplyv na naše emisie skleníkových plynov. Viac ako polovica našich hrubých emisií skleníkových plynov (metán, oxid dusný a oxid uhličitý) pochádza z poľnohospodárstva. Napríklad chov hospodárskych zvierat je zodpovedný za vysoký podiel našich celkových emisií metánu. V júli 2021 Európska komisia prijala súbor legislatívnych návrhov, v ktorých sa stanovuje, ako plánuje dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050 vrátane priebežného cieľa znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 %. V balíku sa navrhuje revízia viacerých právnych predpisov EÚ v oblasti klímy vrátane právnych predpisov v oblasti dopravy a využívania pôdy.

Podľa súčasných právnych predpisov EÚ prijatých v máji 2018 musia členské štáty EÚ zabezpečiť, aby započítané emisie skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy alebo z lesného hospodárstva boli vyvážené aspoň rovnocenným započítaným odstránením CO₂ z atmosféry v období 2021 až 2030. Nariadením o LULUCF sa vykonáva dohoda medzi vedúcimi predstaviteľmi EÚ z októbra 2014, že k cieľu EÚ znížiť emisie do roku 2030 by mali prispieť všetky odvetvia vrátane sektora využívania pôdy.

Európske hospodárstva a blahobyt ľudí závisia od prírodných zdrojov vrátane surovín a priestoru (pôdne zdroje), ako aj od environmentálnych podmienok priaznivých pre poskytovanie čistého ovzdušia, vody a zdravých potravín. Jedným z prioritných cieľov 8. environmentálneho akčného programuje „nepretržitý pokrok pri posilňovaní a začleňovaní schopnosti adaptácie, a to aj na základe ekosystémových prístupov, posilňovaní odolnosti a adaptácie a znižovaní zraniteľnosti životného prostredia, spoločnosti a všetkých odvetví hospodárstva voči zmene klímy pri súčasnom zlepšovaní prevencie katastrof súvisiacich s počasím a klímou a pripravenosti na ne“. Jednou z podmienok umožňujúcich dosiahnutie prioritných cieľov je riešenie degradácie pôdy a zabezpečenie ochrany a udržateľného využívania pôdy.

Zlepšenie vedomostnej základne

Európske posúdenie klimatických rizík z roku 2024 poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí dnes a v budúcnosti. Identifikuje sa v ňom 36 hlavných klimatických rizík, ktoré ohrozujú našu energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančné systémy a zdravie ľudí, a to aj vzhľadom na riziko pre odvetvie územného plánovania.

Služba monitorovania krajiny programu Copernicus poskytuje údaje z diaľkového prieskumu krajinnej pokrývky a zmien krajinnej pokrývky. Pozemková služba je rozdelená na štyri hlavné zložky, z ktorých dve sú najdôležitejšie v súvislosti s využívaním pôdy:

• Celoeurópska služba poskytuje informácie o krajinnej pokrývke a využívaní pôdy a jej zmenách, ako aj o biogeofyzikálnych parametroch na európskej úrovni vo vysokom rozlíšení. Celoeurópsku zložku koordinuje Európska environmentálna agentúra (EEA) a vytvára súbory údajov CORINE Land Cover, vrstvy s vysokým rozlíšením, biofyzikálne parametre a Európsku službu pozemných pohybov. Krajinná pokrývka CORINE sa poskytuje na roky 1990, 2000, 2006, 2012 a 2018. Tento súbor údajov založený na vektoroch zahŕňa 44 tried krajinnej pokrývky a využívania pôdy. Časový rad zahŕňa aj vrstvu zmeny pôdy, ktorá zdôrazňuje zmeny krajinnej pokrývky a využívania pôdy.
• Miestna služba sa zameriava na rôzne hotspoty, t. j. oblasti, ktoré sú náchylné na osobitné environmentálne výzvy a problémy. Miestnu zložku koordinuje Európska environmentálna agentúra a jej cieľom je poskytovať konkrétne a podrobnejšie informácie, ktoré dopĺňajú informácie získané prostredníctvom celoeurópskej zložky. Miestna zložka sa zameriava na rôzne problémové oblasti, t. j. oblasti, ktoré sú náchylné na osobitné environmentálne výzvy a problémy.

Dodatočné súbory údajov programu Copernicus, ako je nepriepustnosť a iné tematické vrstvy s vysokým rozlíšením, a atlas miest boli vyvinuté na doplnenie údajov z časových radov Corine Land Cover a používajú sa na ďalšie posúdenia, ako je recyklácia pôdy a fragmentácia krajiny.

Hlavným zdrojom údajov EEA je služba monitorovania krajiny programu Copernicus, ktorá zahŕňa súbor údajov Corine Land Cover, ktorý bol vytvorený za roky 1990, 2000, 2006, 2012 a 2018 a je založený na spolupráci s členskými a spolupracujúcimi krajinami EHP a programom Copernicus. Je to napríklad základ ukazovateľa záberu pôdy. EEA dostáva technickú podporu od Európskeho tematického centra pre mestské, pôdne a pôdne systémy (ETC/ULS).