Horské oblasti

Moutainské oblasti

Kľúčové posolstvá

• Predpokladá sa, že do konca storočia sa európske hory fyzicky zmenia. Veľké ľadovce zažijú značnú stratu hmotnosti, ale zmeny budú mať vplyv aj na nižšie, stredné kopce a záplavové oblasti.

• Adaptácia v odvetviach ako vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a cestovný ruch sú kľúčové pre adaptáciu horských oblastí.

• EÚ má niekoľko programov financovania, ktoré môžu podporiť projekty v horských regiónoch, vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Tieto finančné prostriedky sa môžu použiť na podporu širokej škály iniciatív vrátane projektov v oblasti infraštruktúry, vytvárania pracovných miest a ochrany životného prostredia.

Vplyvy a zraniteľné miesta

Klimatické zmeny už ovplyvňujú európske horské regióny. Predpokladá sa, že do konca storočia sa európske hory fyzicky zmenia. Veľké ľadovce zažijú značné masové straty, ale zmeny budú mať vplyv aj na dolné, stredné kopce a záplavové oblasti, čo bude mať vplyv na dostupnosť vody, poľnohospodársku výrobu, cestovný ruch a sektor zdravotníctva. Horské systémy majú zložitú topografiu, ktorá sa výrazne mení na krátke vzdialenosti, čo má za následok diverzifikované klimatické vplyvy v rôznych nadmorských výškach. Napríklad so zvyšujúcou sa teplotou vzduchu a vyššími zrážkami sa sezónne snehové línie nachádzajú vo vyšších nadmorských výškach a snehové sezóny sa skracujú. Stromové línie sa budú pohybovať hore a lesné vzory sa budú meniť v nižších nadmorských výškach. V krajinách s vysokými horskými pásmami, ako sú Alpy, bude mať zmena klímy vplyv na vodnú bilanciu, čo bude mať vplyv na vodnú energiu, odvodňovanie miest, navigáciu a zvýšenie intenzity prírodných nebezpečenstiev súvisiacich s vodou.

Politický rámec

EÚ má niekoľko politík a iniciatív zameraných na podporu trvalo udržateľného rozvoja v horských oblastiach. Tieto politiky uznávajú jedinečné environmentálne, hospodárske a sociálne výzvy, ktorým čelia horské komunity, a ich cieľom je podporovať ich odolnosť a dlhodobú životaschopnosť.

Cieľom stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy prijatej v roku 2021 je dosiahnuť, aby bola adaptácia inteligentnejšia (presunutie hraníc poznatkov o adaptácii), rýchlejšia (urýchlenie zavádzania adaptačných riešení) a systematickejšia (integrované riešenia a plány). Stimulácia miestnej adaptácie, riešenia blízke prírode, udržateľné využívanie a odolnosť sladkovodných zdrojov sú obzvlášť dôležité pre horské regióny.

Adaptácia v odvetviach ako vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a cestovný ruch sú kľúčové pre adaptáciu horských oblastí.

Cieľom revízie nariadenia oprispôsobení využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) je zvýšiť zachytávanie uhlíka v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve s významnými dôsledkami na zmenu krajinnej pokrývky. Opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, ako je udržiavanie trávnych porastov, uhlíkové poľnohospodárstvo a obnova rašelinísk, takisto pomôžu predchádzať erózii pôdy a znížiť riziko záplav.

V súlade s Európskou zelenou dohodou sa v novej spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) na roky 2023 – 2027 a v stratégii v oblasti biodiverzity na rok 20230 kladie väčší dôraz na environmentálne otázky a opatrenia v oblasti klímy.

Osobitné politiky pre horské regióny EÚ

Jednou z kľúčových politík je Európska stratégia pre alpský región (EUSALP), ktorá je makroregionálnou stratégiou združujúcou regionálne a vnútroštátne zainteresované strany zo siedmich alpských krajín. Cieľom stratégie je podporovať udržateľný rozvoj v regióne prostredníctvom koordinovaných opatrení v oblastiach, ako sú inovácie, mobilita a biodiverzita.

Alpský dohovor prijatý v roku 1991 je medzinárodnou zmluvou medzi alpskými krajinami a EÚ o trvalo udržateľnom rozvoji a ochrane Álp. Konečným cieľom Alpského dohovoru je rozvíjať spoločné dedičstvo Álp a chrániť ho pre budúce generácie prostredníctvom nadnárodnej spolupráce zahŕňajúcej vnútroštátne, regionálne a miestne orgány.

Karpatský dohovor je mnohostranná dohoda medzi siedmimi krajinami, ktorej cieľom je podporovať trvalo udržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia v karpatskom regióne. Dohovor sa zameriava na niekoľko kľúčových oblastí vrátane ochrany biologickej a krajinnej diverzity, udržateľného využívania pôdy a lesného hospodárstva, adaptácie na zmenu klímy, udržateľného cestovného ruchu a udržateľnej dopravy. Podporuje tiež spoluprácu a výmenu informácií medzi krajinami regiónu a zahŕňa ustanovenia o účasti verejnosti a zapojení zainteresovaných strán do rozhodovania. Karpatský dohovor podporuje Európska únia, ktorá poskytuje finančné prostriedky a technickú pomoc na jeho vykonávanie.

Dohovor o ochrane Pyrenejí je medzinárodná dohoda, ktorej cieľom je chrániť prírodné a kultúrne dedičstvo pohoria Pyrenejí a podporovať udržateľný rozvoj v regióne. Stanovuje sa ním rámec pre spoluprácu medzi signatárskymi krajinami v oblastiach, ako je ochrana biodiverzity, udržateľné využívanie pôdy a udržateľný cestovný ruch. Pyrenejský dohovor je podporovaný rôznymi programami a iniciatívami financovania EÚ, ktoré poskytujú finančnú podporu projektom na podporu udržateľného rozvoja v regióne Pyrenejí.

Iniciatíva pre životné prostredie a bezpečnosť a Dinársky alpský dohovor: Tieto dve samostatné iniciatívy sú medzinárodné dohody podpísané medzinárodnými organizáciami a niekoľkými krajinami v regiónoch Balkánu a Dinárskych Álp, ktorých cieľom je podporovať trvalo udržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia v týchto oblastiach.

Zlepšenie vedomostnej základne

Cieľom výskumného projektu MOVING (Mountain Valorisation through INterconnectedness and Green growth) je budovať kapacity a spoločne rozvíjať – prostredníctvom participatívneho procesu zdola nahor, do ktorého sú zapojení aktéri hodnotového reťazca, zainteresované strany a tvorcovia politík – príslušné politické rámce v celej Európe na vytvorenie nových alebo modernizovaných/rozšírených hodnotových reťazcov, ktoré prispievajú k odolnosti a udržateľnosti horských oblastí voči zmene klímy.

PHUSICOS, čo v gréčtine znamená "podľa prírody", ukazuje, ako riešenia blízke prírode poskytujú robustné, udržateľné a nákladovo efektívne opatrenia na zníženie rizika extrémnych poveternostných javov vo vidieckych horských oblastiach. Projekt odstráni medzery v poznatkoch, ktoré sa konkrétne týkajú NBS v súvislosti s hydrometeorologickými nebezpečenstvami (záplavy, erózia, zosuvy pôdy a sucho), a to realizáciou NBS na viacerých miestach európskych prípadových štúdií.

MountResilience bude podporovať európske regióny a komunity nachádzajúce sa v horských oblastiach s cieľom zvýšiť ich schopnosť prispôsobiť sa zmene klímy a prejsť na spoločnosť odolnú proti zmene klímy. V rámci projektu sa bude koncipovať, testovať a rozširovať viacúrovňová, viacrozmerná a opätovne uplatniteľná adaptácia na zmenu klímy a riešenia blízke prírode zamerané na politické a spoločenské potreby, ako aj správanie občanov s cieľom riešiť konkrétne vplyvy zmeny klímy v horských regiónoch.

Podpora investícií a financovania

EÚ má niekoľko programov financovania, ktoré môžu podporiť projekty v horských regiónoch, vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Tieto finančné prostriedky sa môžu použiť na podporu širokej škály iniciatív vrátane projektov v oblasti infraštruktúry, vytvárania pracovných miest a ochrany životného prostredia.

Cieľom politiky súdržnosti EÚ je znížiť rozdiely medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zamerať sa na zaostávajúce regióny. Uvádza sa v ňom, že „osobitná pozornosť sa musí venovať (...) horským regiónom“. Politika súdržnosti teda zohráva kľúčovú úlohu pri riešení osobitných výziev horských oblastí vrátane adaptácie na zmenu klímy, keďže môže zlepšiť adaptáciu v rámci svojich operačných programov.

V programe Interreg VI B sa vymedzuje 14 programov nadnárodnej spolupráce na roky 2021 – 2027 na rozsiahlych územiach v Európe a mimo nej s rozpočtom 1,5 miliardy EUR. Okrem toho existujú osobitné stratégie dohodnuté na úrovni EÚ pre štyri makronárodné regióny: Regióny Baltského mora, Dunaja, Alpín a Jadranského a Iónskeho mora. Tieto programy sa vzťahujú aj na horské regióny, ktoré profitujú z posilnenia opatrení strategickej spolupráce na rozsiahlych územiach.

V rámci mandátu EK, ktorý sa začal v roku 2014, sa Komisia, Európsky výbor pre normalizáciu a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CEN-CENELEC) snažili riešiť prispôsobenie európskych noriem a normalizácie zmene klímy s osobitným dôrazom na odolnosť kľúčových odvetví.