2.4 Zohľadnenie cezhraničných otázok

Väčšina priamych a nepriamych vplyvov zmeny klímy má cezhraničný charakter. Cezhraničné otázky vytvárajú vzájomné závislosti medzi krajinami (napr. hydrologické, sociálne a hospodárske v prípade vody).

Krajina by sa preto mala snažiť nadviazať kontakt so susednými krajinami s cieľom informovať o procese adaptácie a oblastiach záujmu, pokiaľ ide o cezhraničné vplyvy, a identifikovať prístupy ku koordinácii rôznych politických, právnych a inštitucionálnych prostredí.

Spoločné úsilie v oblasti adaptácie a riadenia rizika katastrof môže byť ďalej potrebné zakladať na identifikácii spoločných hrozieb (napr. vykonaním vzájomného posúdenia rizika) a musí byť v súlade s adaptačnými cieľmi každej krajiny. Dobrým východiskovým bodom je určiť oblasti relevantné pre adaptačné opatrenia, v ktorých prebieha tradičná cezhraničná spolupráca (napr. manažment povodia, manažment povodňových rizík, manažment národných parkov) a snažiť sa zapojiť riadiace orgány do adaptačnej politiky.

Investície do cezhraničnej spolupráce sú tiež spôsobom, ako minimalizovať náklady na adaptačné opatrenia a maximalizovať ich prínosy rozvíjaním synergií v adaptačných opatreniach a integrovaním dôsledkov pre susedné jurisdikcie.

V európskych makroregiónoch, ako sú alpský priestor, Karpaty, severozápadná a juhovýchodná Európa, Baltské more a stratégia pre podunajskú oblasť, sa už uskutočňujú cezhraničné činnosti zamerané na riešenie zmeny klímy a spoločný rozvoj adaptačných reakcií. Medzi ďalšie cezhraničné činnosti na regionálnej úrovni patria v súčasnosti prebiehajúce adaptačné činnosti v Pyrenejach.

Všetky tieto rozsiahle činnosti, do ktorých je zapojených niekoľko krajín, dostávajú finančné prostriedky z EÚ. Okrem toho európske politiky už pomáhajú riešiť niektoré cezhraničné otázky spojené so zmenou klímy. Napríklad v smernici o povodniach a rámcovej smernici o vode sa vyžaduje cezhraničná spolupráca v odvetví vodného hospodárstva. Okrem toho existujú európske a celoeurópske systémy včasného varovania a odhaľovania prírodných katastrof spôsobených počasím, ako napríklad Meteoalarm, Európsky systém varovania pred povodňami, Európsky informačný systém o lesných požiaroch a Európske stredisko pre monitorovanie sucha. Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany poskytuje aj rámec pre posilnenú spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ s cieľom účinne predchádzať rizikám prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, pripraviť sa na ne a reagovať na ne vrátane opatrení, ako sú posúdenia a plánovanie rizík, výmena osvedčených postupov, zlepšovanie vedomostnej základne, odborná príprava a cvičenia.