5.3 Začleňovanie: Začlenenie adaptácie do nástrojov a sektorových politík

5.3 Začleňovanie: Začlenenie adaptácie do nástrojov a sektorových politík

Prijímanie a vykonávanie cieľov a opatrení v oblasti adaptácie v odvetvových politikách a ich nástrojoch má zásadný význam, pretože zmena klímy ovplyvňuje prakticky všetky odvetvia administratívy a sociálno-ekonomických činností, a akčné plány v oblasti adaptácie na vnútroštátnej alebo nižšej ako vnútroštátnej úrovni sú preto väčšinou viacodvetvovými, prierezovými politickými dokumentmi. V dôsledku toho sa adaptácia nemôže vykonávať oddelene od existujúcich politík (napr. právnych predpisov, systémov financovania), nástrojov (napr. právnych predpisov, stratégií, plánov, programov, projektov, financií, vzdelávania), riadiacich štruktúr (napr. sietí) a procesov (napr. pri rozhodovaní) iných sektorov, ale z veľkej časti sa musí vykonávať prostredníctvom sektorových akčných línií. Vykonávanie adaptácie si preto vyžaduje integráciu adaptačných politík do odvetví. Dôležitou súčasťou tohto začleňovania adaptácie je integrácia do nástrojov odvetvovej politiky. Hlavným prostriedkom na dosiahnutie integrácie politík je horizontálne riadenie, ktoré zahŕňa mechanizmy, inštitúcie a procesy koordinácie, spolupráce a vytvárania sietí.

Začleňovanie v zásade znamená začlenenie adaptácie do všetkých úrovní tvorby odvetvovej politiky, od politických programov, právnych predpisov, stratégií, nástrojov (ako sú programy a plány) až po rozpočty, projekty a každodenné pracovné postupy. Hlavným cieľom je dosiahnuť súdržnosť verejných politík, t. j. zosúladenie a harmonizáciu rôznych odvetvových politík s cieľmi v oblasti adaptácie na zmenu klímy s cieľom minimalizovať konflikty, zabrániť kompromisom a podporiť vzájomné synergie v záujme dosiahnutia spoločných všeobecných výsledkov v oblasti adaptácie.

V zásade je k dispozícii široké portfólio existujúcich nástrojov, ktoré možno použiť na vykonávanie adaptačných stratégií a akčných plánov vo všetkých odvetviach a na všetkých úrovniach, čím sa stávajú hlavným prostriedkom na dosiahnutie začlenenia a vertikálneho vykonávania. Začlenenie adaptácie do politických nástrojov zahŕňa skríning a preskúmanie príslušných existujúcich nástrojov, určenie vstupných bodov pre adaptáciu a začlenenie adaptačných cieľov a obáv. Ak by úpravy už zavedených nástrojov neboli dostatočné, musia sa vypracovať a zaviesť nové nástroje na vykonávanie adaptácie. Pri zavádzaní širokej škály adaptačných opatrení, ktoré sú zvyčajne stanovené v akčných plánoch pre adaptáciu, do praxe bude pravdepodobne najúčinnejšia široká škála politických nástrojov vyvažujúcich „mäkké“ a „tvrdé“ stimuly.

Možné nástroje môžu pokrývať toto spektrum:

• Právne nástroje (zákony, nariadenia, vyhlášky, tzv. soft law, ako sú normy)
• Hospodárske nástroje (financovanie, dane, poplatky, verejné obstarávanie, granty, pôžičky, trhové nástroje)
• Informačné nástroje (štúdie, databázy, informačné kampane, poradenstvo, školenia, usmernenia a pracovné pomôcky, podujatia, webové stránky)
• Nástroje partnerstva (dohody o verejno-súkromnom partnerstve, dobrovoľné dohody, projekty spolupráce)
• Hybridné strategické/plánovacie nástroje (plány, stratégie, programy, plánovacie nástroje, systémy podávania správ)

Príkladom uplatňovania hľadiska regulácie je vytvorenie sektorových adaptačných plánov, ktoré môžu vychádzať z právnych požiadaviek alebo byť podporované všeobecným strategickým rámcom pre uplatňovanie hľadiska. Záväzné povinnosti týkajúce sa vypracovania odvetvových adaptačných plánov alebo začlenenia adaptácie do existujúcich odvetvových politických dokumentov, ako sú zavedené v niektorých európskych krajinách, sú určite stimulačným faktorom integrácie adaptačnej politiky. Samotné však nepostačujú na zabezpečenie účinného vykonávania v praxi, ale mali by sa kombinovať s „mäkkými“ formami horizontálneho riadenia. Môžu zahŕňať poskytnutie primeraného priestoru zástupcom odvetvia na spoločný rozvoj ich príslušných adaptačných opatrení, čo im umožní rozvíjať zodpovednosť za vykonávanie, alebo vývoj adaptačných riešení, ktoré sú atraktívne a prispôsobené odvetviam a prinášajú výhody vo vlastnom záujme.

Začleňovanie adaptácie na zmenu klímy na úrovni politík EÚ je dôležitou hnacou silou integrácie adaptačnej politiky na vnútroštátnej úrovni. Medzi príklady patria politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva (rámcovásmernica o vode), manažmentu povodňových rizík (smernicao povodniach), znižovania rizika katastrof (mechanizmuscivilnej ochrany), mestského plánovania (mestskáagenda EÚ, Dohovor primátorov a starostovo klíme a energetike) a zelenej infraštruktúry (stratégia pre zelenú infraštruktúru ), ako aj medziodvetvové politiky, ako je posudzovanie vplyvov na životné prostrediea poistná politika. Aktuálny stav uplatňovania hľadiska klímy nájdete na stránkach odvetvia Climate-ADAPT.

Okrem toho programy Interreg v regiónoch nadnárodnej spolupráce, makroregionálne stratégie a medzinárodné dohovory podporujú začleňovanie adaptácie do európskych krajín a regiónov na programovej a projektovej úrovni. Platforma Climate-ADAPT poskytuje informácie o rôznych politikách EÚ, v ktorých prebieha alebo sa skúma zohľadňovanie problematiky adaptácie na zmenu klímy.