2.6 Určenie hlavných problémov adaptácie a vymedzenie cieľov

2.6 Určenie hlavných problémov adaptácie a vymedzenie cieľov

Cieľom tohto kroku je vypracovať strategické smerovanie plánovania adaptácie na základe posúdenia rizík a zraniteľných miest súvisiacich s klímou (pozri krok 2.4). Identifikácia hlavných problémov súvisiacich s adaptáciou (napr. ktorý sektor alebo ktorý vplyv na klímu by sa mal riešiť ako prvý) vychádza z analýzy bezprostrednosti a závažnosti vplyvov, ako aj z príležitostí na využitie existujúcich stratégií znižovania rizika katastrof alebo súčasných opatrení a plánov riadenia zdrojov a infraštruktúry. Vzhľadom na širokú povahu rizík a príležitostí súvisiacich so zmenou klímy sa odporúča vykonať takéto stanovenie priorít s plným zapojením zainteresovaných strán (pozri krok 1.6).

Tento krok podporuje mestá, ktoré podpísali Dohovor primátorov a starostov, aby vypracovali oddiely „Dlhodobá vízia“ a „Ciele v oblasti adaptácie“ platformy na podávanie správ MyCovenant (pozri aj offline pracovnú verziu vzoru na podávanie správ).

Na uprednostnenie hlavných problémov týkajúcich sa adaptácie sú k dispozícii rôzne metódy (pozri ďalej uvedené usmernenia a nástroje). Medzi hlavné otázky, ktoré treba zvážiť pri určovaní priorít, ktoré vplyvy na klímu treba riešiť, vo všeobecnosti patria:

• Už sa vyskytujúce vplyvy (pozri krok 2.1), najmä tie, pri ktorých sa predpokladá, že sa v budúcnosti zhoršia (pozri krok 2.2);
• pravdepodobnosť a závažnosť vplyvov v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte;
• či je riziko v rámci mandátu obce alebo zapojených zainteresovaných strán, a preto by sa mohlo riešiť prostredníctvom existujúcich administratívnych dohôd;
• vážne riziká, ktoré by mohli nezvratne ovplyvniť mesto (napr. zvýšenie hladiny morí),
• Existujúce mechanizmy, ktoré sú zosúladené s adaptačnými opatreniami (napr. renovácia bytového fondu, priestorové plánovanie, vykonávanie nových právnych predpisov podľa smernice EÚ o povodniach), ktoré by mohli poskytnúť užitočné vstupné body pre opatrenia. Začlenenie adaptácie do existujúcich alebo plánovaných iniciatív (pozri krok 5.3) by sa mohlo začať preskúmaním toho , ako zraniteľné odvetvia (pozri krok 2.3) v súčasnosti reagujú na riziká súvisiace s klímou a počasím, a prostredníctvom diskusií s rôznymi oddeleniami v obci a kľúčovými zainteresovanými stranami (pozri krok 1.6) . Príslušné iniciatívy, odvetvia a stratégie zahŕňajú:
  
  
  • Stratégie trvalo udržateľného rozvoja
  • Vodné hospodárstvo (napr. plány manažmentu povodia)
  • Bývanie (napr. renovácia programov sociálneho bývania)
  • Plánovanie (napr. plány územného rozvoja, stratégie obnovy miest)
  • Zdravie (napr. plány vĺn horúčav, plány reakcie na vypuknutie choroby)
  • Záchranné služby (napr. plány reakcie na povodne)
  • Sociálne služby (napr. identifikácia zraniteľných skupín)
  • Stratégie v oblasti zeleného priestoru a ochrany prírody
  • Doprava (napr. nové projekty v oblasti infraštruktúry)
  • Energetika (napr. investície do energie z obnoviteľných zdrojov alebo dodávateľské siete)
  • Stratégie zmierňovania zmeny klímy (pozri aj krok 5.4)
  • Cestovný ruch
  • Regionálne hospodárske stratégie

Keď budú známe hlavné obavy týkajúce sa adaptácie, budú sa môcť vymedziť konkrétne a realistické ciele adaptácie pre mesto. Mali by byť čo najmerateľnejšie a najpresnejšie, a to aj preto, že následné monitorovanie a hodnotenie (pozri krok 6) vykonávania adaptačnej stratégie a/alebo plánu (pozri krok 5) priamo súvisí s cieľmi.

Analýza rizík a príležitostí spojených s adaptáciou si vyžaduje zapojenie zainteresovaných strán. Zatiaľ čo organizovanie stretnutí a seminárov s cieľom diskutovať o rizikách a stanoviť ich priority je náročné na rozpočet a čas, stanovenie priorít v oblasti adaptácie v spoločnej dohode môže znamenať, že adaptačná stratégia (pozri krok 5) je lepšie akceptovaná, a teda má väčšiu šancu na úspech.