Budovanie odolnosti železničnej dopravy voči alpským nebezpečenstvám v Rakúsku

Tvrdá horská povaha východných Álp, v ktorých sa nachádza približne 65 % štátneho územia Rakúska, predstavuje osobitnú výzvu pre plánovanie a riadenie železničnej dopravy. Úľava a strmé svahy obmedzujú priestor použiteľný pre trvalé sídla a infraštruktúru. Železničné trate preto často sledujú záplavové oblasti alebo sa nachádzajú pozdĺž strmých svahov, čo ich výrazne vystavuje záplavám, a najmä alpským nebezpečenstvám, napr. tokom trosiek, padajúcim horninám, lavínam alebo zosuvom pôdy. V dôsledku toho bola železničná infraštruktúra a prevádzka opakovane ovplyvňovaná vysokohorskými nebezpečenstvami. Napríklad veľké záplavy v septembri 2024 viedli k narušeniu tratí, zaplaveniu tunelov a železničných staníc na rakúskych východozápadných železničných tratiach v Dolnom Rakúsku. Extrémne búrky v týchto dňoch zanechali stopy devastácie v rakúskej železničnej infraštruktúre. Priame finančné škody dosiahli približne 100 miliónov EUR.

Nepriame straty boli ešte vyššie. Za normálnych podmienok sa na celej západnej trase medzi Viedňou a St. Pölten prevádzkuje zvyčajne okolo 550 osobných a nákladných vlakov. Keď extrémna udalosť spôsobila prerušenie západnej trasy, len okolo 150 vlakov bolo schopných jazdiť denne.

Väčšina alpských nebezpečenstiev je vyvolaná extrémnymi/závažnými (vodnými) meteorologickými podmienkami, ako sú silné zrážky, rýchle topenie snehu alebo extrémne teploty. Silné zrážky v Rakúsku sa v dôsledku zmeny klímy výrazne zvyšujú, pričom hodinové zrážky sú v súčasnosti o 15 % vyššie ako v roku 1980 (Haslinger et all, 2025). V budúcnosti by sa riziko alpských nebezpečenstiev mohlo zvýšiť v dôsledku vplyvu zmeny klímy. Napríklad počet silných zrážok by sa mohol zvýšiť o 36 % v alpských oblastiach a o 70 % v nížinách krajiny (medzi referenčným obdobím 1961 – 1990 a prognózovaným obdobím 2011 – 2040; Kellermann a kol. 2016).

Rakúske spolkové železnice (ÖBB Infra AG) majú spolu s partnermi z občianskej spoločnosti, súkromného sektora a vlády náročný mandát na posudzovanie rizík, prijímanie preventívnych opatrení a zaistenie bezpečnej a nepretržitej prevádzky siete. Jednou zo sledovaných stratégií znižovania rizika je vykonávanie štrukturálnych ochranných opatrení, ako sú lavínové ochranné galérie alebo bariéry proti padaniu skál. V tejto súvislosti je výzvou prioritizácia opatrení a otázky spoločného znášania nákladov s inými vládnymi zainteresovanými stranami. Realizácia štrukturálnych opatrení proti alpským nebezpečenstvám v Rakúsku – s približne 5 000 torrentmi a 3 800 lavínovými chodníkmi na celom území Rakúska – zároveň často nie je uskutočniteľná z ekonomických dôvodov ani z hľadiska ochrany prírody a krajiny. Keďže technické opatrenia sú teda obmedzené na zabezpečenie primeranej úrovne bezpečnosti železničnej prevádzky v alpskej topografii, sú veľmi potrebné dodatočné (neštrukturálne) opatrenia na zníženie rizík, ako je monitorovanie počasia a včasné varovanie.

S cieľom zabezpečiť zachovanie železničnej infraštruktúry a jej odolnosť voči extrémnym poveternostným javom Európska únia aj Rakúsko vytvorili hierarchiu právnych, strategických a finančných rámcov. Rakúsko má vďaka svojej alpskej topografii jedny z najprísnejších národných požiadaviek.

• Zákon o spolkových železniciach (EisbG – Eisenbahngesetz): Oddiel 42: Poskytuje právny základ pre rámcový plán ÖBB, šesťročný priebežný investičný program. Manažér infraštruktúry musí udržiavať sieť v "bezpečnom a prevádzkovom stave". Toto ustanovenie zahŕňa zákonnú povinnosť vykonávať preventívnu údržbu proti prírodným nebezpečenstvám.
• Rámcový plán ÖBB (2024 – 2029): Toto je hlavný spôsob popravy . Vyčleňuje sa v ňom 21,1 miliardy EUR na rozšírenie a 4,7 miliardy EUR osobitne na údržbu a odstraňovanie porúch. Plán sa výslovne zameriava na to, aby bola „existujúca sieť pripravená na klimatickú krízu“ investovaním do digitálneho monitorovania a štrukturálnych ochranných opatrení proti alpským nebezpečenstvám.
• Rakúska stratégia adaptácie na zmenu klímy: V tomto politickom rámci sa odvetvie „dopravnej infraštruktúry“ označuje za veľmi zraniteľné. Stanovujú sa v ňom usmernenia pre:
• Vývoj systémov včasného varovania (napríklad infra:wetter).
• Úprava technických noriem pre priechody mostov a drenážne systémy na zvládnutie vyšších objemov zrážok (ochrana pred povodňami trvajúca 1 až 100 rokov).
• Zákon o pomoci pri hydraulickom inžinierstve (WBFG): Tento zákon umožňuje rozdelenie nákladov medzi železnicu a vládu v prípade ochranných opatrení, ktoré sú prospešné pre širšiu verejnosť, čím sa zabezpečí finančná životaschopnosť drahých alpských prekážok.

Tento vnútroštátny rámec podporuje vykonávanie dopravných politík EÚ. Cieľom týchto politík je „udržateľná a odolná mobilita“, ako sa uvádza v stratégii EÚ pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu. Vykonáva sa ním aj cieľ súdržnej, efektívnej, multimodálnej a vysokokvalitnej dopravy, ktorý sa sleduje v nariadení o transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T). V uvedenom nariadení sa stanovuje, že projekty „spoločného záujmu“ musia preukázať odolnosť proti zmene klímy. Konkrétne sa v ňom vyžaduje, aby manažéri infraštruktúry posudzovali zraniteľnosť voči zmene klímy (povodne, vlny horúčav) a vykonávali adaptačné opatrenia na ochranu verejných investícií.

Extrémne meteorologické javy predstavujú veľké riziko pre železničnú infraštruktúru a bezpečnosť cestujúcich. V budúcnosti bude mať zmena klímy pravdepodobne vplyv na meteorologické nebezpečenstvá v alpskom regióne. Cieľom štrukturálnych a prevádzkových opatrení, ktoré vykonáva ÖBB Infra AG spolu so svojimi partnermi, je minimalizovať priame škody na železničnej infraštruktúre, ak je to ekonomicky, technicky a environmentálne uskutočniteľné. Najmä v alpskom horskom prostredí však nie je možná úplná ochrana a rizikový profil v dôsledku zmeny klímy sa neustále mení. Cieľom systémov monitorovania počasia a včasného varovania je preto zaistiť bezpečnú a nepretržitú prevádzku siete a bezpečnosť cestujúcich napriek rastúcej frekvencii a rozsahu extrémnych udalostí predpokladaných zmenou klímy.

ÖBB Infra AG sa riadi najmä dvoma komplementárnymi stratégiami riadenia rizík. Na jednej strane sa riziko alpských nebezpečenstiev znižuje zavedením štrukturálnych ochranných opatrení. Spoločnosť ÖBB Infra AG je zodpovedná najmä za výstavbu a udržiavanie ochranných opatrení, ako sú lavínové ochranné galérie alebo bariéry proti padaniu skál. Vo väčšine prípadov musí financovať aj tieto opatrenia. Ak však plánované opatrenia chránia aj osady alebo iné prvky infraštruktúry, ako sú cesty alebo dodávky energie, spoločnosť ÖBB Infra AG spolupracuje s inými štátnymi a regionálnymi orgánmi alebo komunitami a systém ochrany môže byť dotovaný v rámci zákona o pomoci pri hydraulickom inžinierstve (WBFG [1985] 2014).

Na druhej strane sa riziko vyplývajúce z ohrozenia alpských hôr znižuje zlepšením pripravenosti na reakciu a riadenie núdzových situácií. Kľúčovým prvkom stratégie ÖBB na zníženie rizík je systém monitorovania počasia a včasného varovania infra:wetter, ktorý spoločne prevádzkuje ÖBB a súkromná meteorologická služba UBIMET GmbH. Tento interaktívny webový portál je k dispozícii zamestnancom ÖBB. Kombinuje údaje z vlastných a externých meteorologických staníc ZAMG (Zentralanstalt für Meteorologie und Geodynamik - Ústredný meteorologický a geodynamikový ústav), radarov, satelitov, ako aj miestnych a globálnych predpovedí počasia s podrobnými informáciami o celej železničnej sieti v Rakúsku. Poskytuje výpočet dôležitých meteorologických parametrov, ako je teplota, rýchlosť vetra, zrážky, sneženie a snehová čiara na miestnej úrovni.

Okrem poskytovania individuálnych varovaní a varovaní špecifických pre trasu približne 1 800 používateľom sa infra:wetter používa aj na identifikáciu tzv. kritických meteorologických podmienok (CMC) vopred: poveternostné podmienky, ktoré môžu viesť k väčšiemu narušeniu vlakovej dopravy. Tieto podmienky si vyžadujú koordinovanú činnosť odboru riadenia geotechniky a prírodných nebezpečenstiev ÖBB Infra AG. V prípade, že sa zistí kritický meteorologický stav s dostatočným časom pred varovaním, vydá sa poveternostné varovanie a vykoná sa plán postupov. Môže to zahŕňať inštaláciu príkazu na incidenciu, ktorý rozhoduje o prevádzkových bezpečnostných opatreniach, ako sú rýchlostné limity, uzatvorenie trate alebo iné dočasné zmierňujúce opatrenia. Napríklad v prípade predpovedania silného sneženia možno na zabezpečenie prevádzkyschopnosti siete prijať opatrenia, ako je revidované plánovanie ľudských zdrojov a poskytovanie zimných služieb alebo predhrievanie výhybiek. Existencia fungujúceho systému monitorovania počasia a včasného varovania je takisto účinným a flexibilným riešením riadenia rizík na riešenie predpokladaných zmien frekvencie a intenzity klimatických nebezpečenstiev v dôsledku zmeny klímy.

V súčasnosti sa systém ďalej rozvíja, aby sa lepšie vyrovnal s búrkami a silnými dažďami. Cieľom je zvýšiť predvídateľnosť, pokiaľ ide o to, kedy a kde by mohli byť ovplyvnené trasy.

Na riešenie rizík, ktoré predstavujú prírodné nebezpečenstvá, ÖBB Infra AG využíva príslušné zdroje a je zodpovedná za dôležité rozhodnutia. Vzhľadom na zložitú situáciu alpských nebezpečenstiev však ÖBB Infra AG nemôže sama riadiť ich riadenie v rámci železničnej dopravy v Rakúsku a štrukturálne opatrenia na zmiernenie rizík v odvetví dopravy musia byť na mnohých miestach zosúladené so stratégiami riadenia verejných rizík. Preto sú potrebné partnerstvá a životne dôležitá spolupráca medzi rôznymi zainteresovanými stranami na rôznych administratívnych úrovniach, t. j. od miestnej úrovne až po vnútroštátnu úroveň.

Na nadriadenej úrovni ÖBB Infra AG spolupracuje s federálnymi ministerstvami v strategických otázkach, ako sú rozhodnutia v právnych predpisoch a technických normách. Na úrovni štrukturálnych opatrení na zníženie rizika ÖBB Infra AG spolupracuje s regionálnymi orgánmi, komunitami a spolkovým ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ochrany klímy a životného prostredia, regiónov a vodného hospodárstva (BMLUK). Pokiaľ ide o neštrukturálne opatrenia, ÖBB Infra AG spolupracuje so súkromným sektorom, akademickými inštitúciami a regionálnymi orgánmi na prevádzkovaní systému monitorovania počasia a včasného varovania a na zlepšovaní hodnotenia rizík, napr. s útvarmi lavínového varovania rakúskych provincií.

Úspech stratégie ÖBB v oblasti riadenia rizík, najmä pokiaľ ide o systém infra:wetter a štrukturálne ochranné opatrenia proti alpským nebezpečenstvám, spočíva v pragmatickej rovnováhe medzi inováciami v oblasti špičkových technológií a tradičným inžinierstvom.

Faktory úspechu

Obmedzujúce faktory a výzvy

• Fyzikálne a biologické faktory: Priestor je hlavným obmedzením. V úzkych alpských údoliach často doslova nie je miesto na vybudovanie novej skalnej galérie bez toho, aby došlo k porušeniu chránených biotopov alebo existujúcich sídiel. Prísne rakúske zákony o ochrane prírody môžu oddialiť štrukturálne opatrenia o roky.
• Sociálne faktory: Existuje špecifická výzva týkajúca sa „vnímania rizika“. Zatiaľ čo odborníci považujú za potrebné uzavrieť trať na základe údajov infra:wetter, verejnosť často vníma tieto "preventívne" oneskorenia skôr ako znak neefektívnosti než bezpečnosti, čo vedie k sociálnemu tlaku a odporu voči prerušeniu služieb. Poukazuje to na potrebu lepšieho zvyšovania informovanosti a komunikácie o rizikách.
• Nedostatky v technických znalostiach: Zatiaľ čo systém zvláda sneh a vietor výborne, bleskové povodne a lokalizované búrky zostávajú "slepým miestom". Tieto udalosti sa stávajú v priebehu niekoľkých minút a nemajú sa modelovať v meracom meradle potrebnom pre bezpečnosť železníc.
• Hospodárske limity: Úplná ochrana je matematicky a finančne nemožná. S niekoľkými stovkami lavínových trás musí ÖBB uprednostniť zásahy. Tento „triediaci“ prístup, v rámci ktorého sa uprednostňujú úlohy vyžadujúce si najnaliehavejšie opatrenia, môže byť politicky citlivý, ak sa konkrétny región domnieva, že jeho železničné spojenie je menej chránené ako iné.

Tvrdá horská povaha východných Álp, ktoré pokrývajú 65 % Rakúska, predstavuje veľkú výzvu pre riadenie železničnej dopravy, keďže strmé svahy a úzke záplavové oblasti nútia infraštruktúru do vysokorizikových zón pre toky trosiek, skalné pády a lavíny. Túto zraniteľnosť jasne ilustrovali povodne v septembri 2024. Tie spôsobili priame finančné škody vo výške približne 100 miliónov EUR na tratiach a tuneloch v Dolnom Rakúsku, zatiaľ čo nepriame straty z prerušenia dopravy boli ešte závažnejšie. Nepriame náklady často zatieňujú priame škody na infraštruktúre. Prechádzajú celou národnou ekonomikou a ovplyvňujú tak každodenný život občanov, ako aj spoľahlivosť medzinárodných dodávateľských reťazcov. Priemyselné odvetvia, ktoré sa spoliehajú na dodávky „včas“, ako sú automobilové alebo chemické klastre, sa po uviaznutí surovín zastavia. Zníženie počtu denných vlakov núti tisíce ľudí dochádzať do pomalších náhradných autobusov alebo súkromných vozidiel, čo vedie k obrovskému plytvaniu časom.

V roku 2012 stála samotná náhradná autobusová doprava približne 15 000 EUR denne. Obnova vykoľajeného osobného vlaku stála viac ako 100 000 EUR. K tomu sa musia pripočítať náklady na škody spôsobené lavínovými bariérami, koľajovým lôžkom a inou infraštruktúrou. Rakúske spolkové železnice (ÖBB) odhadujú náklady na obnovu na približne 5 miliónov EUR pre Tirolsko a Vorarlbersko.

Nepriaznivé poveternostné podmienky môžu viesť k zatvoreniu celých železničných sietí a dopravných trás, najmä v dôsledku udalostí, ako sú sneženie, búrky a záplavy. Meškanie alebo poruchy dopravných trás a železničných tratí súvisiace s počasím spôsobujú železničnému podniku dodatočné náklady. Od 60-minútového meškania sa refunduje 25 % cestovného, a to aj v prípade meškaní súvisiacich s počasím, ako sa vyžaduje v nariadení (EÚ) 2021/782 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave. V žiadnom inom odvetví nie je dodržiavanie cestovných poriadkov a včasná preprava osôb a tovaru taká dôležitá.

Zníženie týchto dôsledkov a oneskorení súvisiacich so zmenou klímy prináša niekoľko výhod, najmä pokiaľ ide o ušetrené náklady, zabezpečenie hospodárskych činností, zníženie platieb cestujúcim a uviaznutý prevádzkový personál.

Realizácia stavebných ochranných opatrení (napr. galérií a protipovodňových systémov) môže trvať až niekoľko rokov. Vykonávanie ďalších štrukturálnych opatrení, ako sú ochranné siete proti zosuvom pôdy a tokom nečistôt, je nepretržitou úlohou spoločnosti ÖBB Infra AG. Ochranné opatrenia sa zameriavajú aj na ochranu pred padajúcimi skalami prostredníctvom inštalácie ochranných sietí, ktoré si vyžadujú aj nepretržitú údržbu. Spoločnosti ÖBB Infra AG a UBIMET GmbH v súčasnosti systematicky analyzujú poveternostné podmienky, pokiaľ ide o anomálie spôsobené zmenou klímy. To umožňuje lepšie preventívne plánovanie opatrení.

Spoločnosti ÖBB Infra AG a UBIMET GmbH zaviedli systém monitorovania počasia a včasného varovania infra:wetter v roku 2005 a je stále funkčný (aktualizácia z roku 2026).

Štrukturálne ochranné opatrenia, ako sú lavínové ochranné galérie alebo bariéry proti padaniu skál, majú zvyčajne životnosť niekoľko desaťročí. Monitorovanie počasia a systém včasného varovania infra:wetter je trvalou úlohou.

ÖBB-Infrastruktur AG
Line Management and Asset Development
Department for Geotechnics and Natural Hazard Management
1020 Vienna

E-mail: meteo@oebb.at

Projekt ENHANCE „Enhancing risk management partnerships for catastrophic natural hazards in Europe“ financovaný zo 7. RP

INFRA.wetter – Weather Warning and Information System for Railway Infrastructure (Výstražný a informačný systém počasia pre železničnú infraštruktúru), The Lakeside Conference (Konferencia v Lakeside). Bezpečnosť v mobilite 2008, https://uic.org/IMG/pdf/weather_information_warning_systems__christian_rachoy.pdf

ÖBB INFRA – Za stabilný zajtrajšok. Výročná správa za rok 2024 ÖBB-Infrastruktur AG

RISKCAST – Flexibilný, modulárny systém detekcie a prenosu informácií na zaznamenávanie a predpovedanie procesov prírodných nebezpečenstiev. Projekt financovaný v rámci pilotnej iniciatívy pre výskum dopravnej infraštruktúry – 2011 (len v nemčine)

Clim_ect. - Analýzy vplyvu na klímu pozdĺž železničných tratí ÖBB. Projekt financovaný v rámci programu Výskum dopravnej infraštruktúry 2018 (VIF2018). Zhrnutie – 2021 (len v nemčine)