Súbor nástrojov pre cezhraničné riadenie nepredvídaných udalostí v oblasti vody v povodí rieky Sávy

Povodie rieky Sáva v juhovýchodnej Európe pokrýva takmer 100 000 km² (t. j. 12 % väčšieho povodia Dunaja, ktorého je súčasťou) a rozprestiera sa v 6 krajinách, t. j. v Albánsku, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Čiernej Hore, Srbsku a Slovinsku. Povodie zahŕňa vidiecke oblasti, ako aj mnohé veľké mestá (ako Belehrad, Ľubľana, Sarajevo a Záhreb) a žije v ňom približne 9 miliónov obyvateľov.

Povodie a jeho obyvateľstvo sú ohrozené čoraz častejšími extrémnymi poveternostnými a záplavovými javmi, ktoré ohrozujú bezpečnosť a živobytie ľudí. Silné zrážky a katastrofické záplavy na jar 2014 spôsobili 79 úmrtí a postihli viac ako 2,5 milióna ľudí majetkovými škodami, hospodárskymi stratami a evakuáciami. Škody sa odhadovali na 3,8 miliardy EUR (ICPDR a ISRBC, 2015).

Odtok znečistenia z povodní v povodí rieky Sávy takisto predstavuje významnú hrozbu pre životné prostredie aj ľudské zdravie. Povodňové vody nesú zmes sedimentov, nečistôt, živín a chemikálií z poľnohospodárskej pôdy vrátane močovky a pesticídov, ktoré kontaminujú vodné cesty sedimentmi. Okrem toho štrukturálne škody na infraštruktúre v povodí a činnosti obnovy po povodniach môžu uvoľňovať nebezpečné látky do riek[1]. Ohrozuje to životné prostredie, ako aj ľudí. Požitie patogénov alebo ťažkých kovov z kontaminovanej vody alebo zdrojov potravín zvyšuje riziko zdravotných rizík, ako sú gastrointestinálne ochorenia a z dlhodobého hľadiska kardiovaskulárne poruchy, rakovina, cukrovka a poškodenie obličiek (Rehman a kol., 2017).

Juhovýchodná Európa je veľmi zraniteľná voči povodniam spôsobeným zmenou klímy. Očakáva sa,že predpokladaný nárast zrážok ešte viac zintenzívni povodňové riziká vo východnej Európe ( Bednar-Friedl a kol., 2022), pričom v rokoch 2011 – 2040 sa predpokladajú o 13 % vyššie povodňové maximá v porovnaní so súčasnou situáciou (1990 – 2013) a o 23 % vyššie maximá v rokoch 2071 – 2100 (De Roo a kol., 2016). Očakáva sa, že zvýšené povodňové riziko bude najväčšie v hornej časti povodia a v hlavných prítokoch, t. j. v riekach Kupa, Una a Bosna (De Roo a kol., 2016). Okrem toho sociálno-ekonomické faktory v povodí rieky Sávy, ako je finančná kríza z roku 2007 a vysoká migrácia z vidieka do miest, viedli k starnutiu obyvateľstva, nedostatočnej infraštruktúre vodného hospodárstva a nedostatku bývania odolného voči zmene klímy, v dôsledku čoho je obyvateľstvo zraniteľné (UNESCO, 2023; Svetová banka, 2015).

[1] ako to bolo po povodniach v roku 2014 v dôsledku uvoľnenia močovky z poškodenej protimonopolnej bane Stolice v potoku Kostajnik a v dôsledku čerpania vody zo zaplavenej uhoľnej bane Tamnava-Zapadno polje do rieky Kolubara (Srbská republika, 2014)

Cieľom vykonávania nástrojov riadenia nepredvídaných udalostí v oblasti vodného hospodárstva (WACOM) v rámci rámcovej dohody o povodí rieky Sáva (FASBR) je zlepšenie cezhraničnej spolupráce v celom povodí rieky Sáva a jej riadiacich systémov s cieľom znížiť riziká pre životné prostredie a verejné zdravie spojené s povodňami a havarijným znečistením.

Medzi konkrétne ciele patrí:

• vyrovnať sa s povodňami a havarijným znečistením pri zdroji problémov, a nie ďalej po prúde v inej jurisdikcii,
• zlepšiť výmenu informácií a koordináciu protipovodňových a protipovodňových mechanizmov a mechanizmov reakcie na znečistenie a ako také zlepšiť ich efektívnosť a účinnosť;
• prepojiť krajiny a odvetvia zapojené do zvládania katastrof súvisiacich s vodou, vodného hospodárstva a navigácie;
• Identifikovať a zapojiť kľúčových cieľových aktérov s cieľom zvýšiť informovanosť a zlepšiť ochranu vodných ciest, oblastí náchylných na povodne, infraštruktúry, živobytia a ľudského zdravia.

Medzinárodná komisia pre povodie rieky Sávy (ISRBC) v rámci svojej rámcovej dohody o povodí rieky Sávy (FASRB) uľahčila vývoj a realizáciu súboru riešení na podporu cezhraničnej spolupráce v oblasti hospodárenia s vodnými zdrojmi. Súbor riešení sa zaoberá tromi zložkami, ktoré sú kľúčové pre riadenie nepredvídaných udalostí v oblasti vody, t. j. situačným povedomím, komunikáciou a prognózovaním. Súbor nástrojov uznáva rozmanitosť potenciálnych reakcií na vodné katastrofy a zúčastnených aktérov a zahŕňa i) platformu na výmenu poznatkov v reálnom čase na koordináciu reakcie na cezhraničné havárie, ii) model celého povodia založený na GIS, ktorý zobrazuje povodne a znečistenie v reálnom čase a hypotetické povodne a znečistenie, a iii) katalóg najlepších postupov na používanie vyvinutého súboru nástrojov na zvládanie katastrof:

1. 1. Nadnárodný nástroj na koordináciu incidentov[1] je online centralizovaný systém nahlasovania, ktorý umožňuje efektívnu a účinnú komunikáciu a výmenu poznatkov medzi zainteresovanými stranami v reálnom čase. Systém umožňuje zainteresovaným stranám zapojeným do zmierňovania cezhraničných povodní alebo incidentov znečistenia zdokumentovať všetky personálne úlohy a opatrenia v jednej databáze. Nástroj sa riadi normami systému riadenia incidentov pre krízové riadenie vyvinutými ako súčasť národného systému riadenia incidentov USA (ICS/NIMS). V prípade udalosti zainteresované strany predkladajú správy o činnosti do databázy, ktorá obsahuje všetky informácie o incidente, t. j. všetky „aktivovanéústredia“a osoby zapojené do reakcie na katastrofu, kontaktné čísla a opatrenia, ktoré prijímajú.
   2. Nadnárodný nástroj situačného povedomia integruje dynamické informácie z rôznych úrovní verejnej správy a orgánov, ktoré sú zodpovedné za zvládanie povodní alebo znečistenia. Tento nástroj dopĺňa nadnárodný nástroj na koordináciu incidentov o ďalšie podkladové informácie a prehľad významných incidentov. Orgány poskytujú informácie o podujatí prostredníctvom spoločného vzoru na podávanie správ s cieľom informovať o rôznych prijatých opatreniach a identifikovať opatrenia, ktoré si vyžadujú nadnárodnú koordináciu.
      
      
2. Nadnárodný modelovací nástroj je mapovací nástroj založený na GIS[2] určený na pomoc pri riadení núdzových situácií v oblasti rieky Sávy a mnohých jej hlavných prítokov. Nástroj dokáže predpovedať napríklad distribúciu znečistenia na základe skutočného vypúšťania do rieky Sáva. Predpovedný model môže zobraziť, ako dlho bude ropná škvrna trvať, kým sa dostane do nadväzujúcich oblastí až do viac ako mesiaca vopred, v závislosti od miesta a prietoku vody. To orgánom civilnej ochrany uľahčuje plánovanie a umožňuje im plánovať a zasahovať v čo najskoršej fáze.
   
   
3. Katalógnajlepších postupov obsahuje takmer 100 usmernení o používaní nástrojov (i a ii). Usmernenia dopĺňajú dve stratégie, jedna pre reakcie na povodne a druhá pre reakcie na havarijné znečistenie. Uvádzajú sa v nich dôvody vykonávania navrhovaného súboru nástrojov a rôzne postupy týkajúce sa koordinácie, modelovania a situačného povedomia. Katalóg zostavili a overili odborníci v oblasti vodného hospodárstva a civilnej ochrany, ako aj zainteresované strany zapojené do riadenia rizík v povodí rieky Sávy. 

Rozsiahly rámec spolupráce ISRBC, ktorého základy boli položené už v roku 2002, uľahčil medzinárodnú spoluprácu pri navrhovaní, poskytovaní a vykonávaní súboru nástrojov. Projekt WACOM Interreg v rámci Programu nadnárodnej spolupráce pre podunajskú oblasť na roky 2021 – 2027 umožnil vývoj nástrojov.

[1] Začiatkom roka 2024 pracovné orgány ISRBC ešte stále prijímali procedurálny rámec na používanie nástroja na koordináciu incidentov.

[2] Model je čiastočne založený na už existujúcom nástroji SAVA GIS Medzinárodnej komisie pre povodie rieky Sávy (ISRBC) a systéme varovania pred povodňami Sávy (FFWS).

Na vypracovaní súboru nástrojov a súvisiacej stratégie využívania sa podieľali zainteresované strany z krajín, ktoré sú súčasťou Medzinárodnej komisie pre povodie rieky Sávy (ISRBC), vrátane Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Srbska a Slovinska. Zainteresované strany zahŕňali verejné orgány, výskumných pracovníkov a zainteresované strany zo súkromného sektora a zastupovali rôzne oblasti odborných znalostí vrátane rizika katastrof a vodného hospodárstva, civilnej ochrany a navigácie. Všetky inštitúcie zodpovedné za civilnú ochranu, vodné hospodárstvo a plavbu a zapojené do manažmentu povodní a havarijného znečistenia rieky Sávy sú tiež mapované v rozsiahlej databáze.

Zainteresované strany spolupracovali na diskusiách na vnútroštátnych, osobných a online seminároch s cieľom vymedziť, štruktúrovať, rozvíjať, hodnotiť a validovať nástroje. Cezhraničné „stolové cvičenia“ vrátane scenára katastrofy boli zorganizované s cieľom otestovať a potvrdiť použiteľnosť súboru nástrojov, vyškoliť zainteresované strany a vybudovať vzťahy spolupráce. Napokon sa uskutočnili semináre o komunikácii so zainteresovanými stranami zamerané na šírenie súboru nástrojov a zvyšovanie informovanosti o potrebe cezhraničnej spolupráce.

Existujúca Medzinárodná komisia pre povodie rieky Sávy (ISRBC)vytvorila pevný základ na uľahčenie zapojenia a spolupráce zainteresovaných strán.

Úspech súboru nástrojov pri predchádzaní spoločenským a environmentálnym vplyvom povodní a prípadov znečistenia je spôsobený medzinárodnou spoluprácou medzi mnohými zainteresovanými stranami, ktoré sa zaviazali k spoločnému prístupu k riadeniu rizík. Silné zapojenie zainteresovaných strán uľahčené existenciou zavedeného rozsiahleho rámca spolupráce, t. j. Medzinárodnej komisie pre záchranu povodí riek (InternationalSave River Basin Commission – ISRBC),zabezpečilo spoločnú a jasnú víziu nástroja, jeho vstupov a vykonávacích krokov, čo prispelo k jeho úspechu. Od roku 2023 sa úspešné vykonávanie nástrojov a stratégií každoročne monitoruje prostredníctvom ukazovateľov, ktoré opisujú stav a pokrok v znižovaní rizika povodní a znečistenia v 14 kľúčových oblastiach intervencie[1].

Medzi prekážky patrí cezhraničné využívanie súboru nástrojov, do ktorého sú zapojené zainteresované strany z viacerých krajín povodia rieky Sáva, ktoré hovoria rôznymi jazykmi a majú rôzne národné zázemie. Konečné produkty a nástroje sa vyvíjajú v angličtine, čo môže predstavovať prekážku pre ich zavádzanie vo vnútroštátnom kontexte, v ktorom zainteresované strany hovoria iným jazykom. Okrem toho posun od existujúcich vnútroštátnych postupov riadenia incidentov k spoločnému nadnárodnému rámcu predstavoval pre niektoré vnútroštátne zainteresované strany výzvy. Napríklad počas závažnej povodne v Slovinsku v auguste 2023 bolo v krajine aktivovaných približne 300 ústredí. Nie všetky zainteresované strany však boli dobre oboznámené so súborom nástrojov, ktorý by umožnil všeobecné vykonávanie nástrojov a stratégií, čo by mohlo podporiť efektívnejšiu komunikáciu a vykonávanie jednotných reakcií.

[1] Medzi kľúčové oblasti intervencie patrí vzdelávanie, financie, správa vecí verejných, ľudské zdroje, IKT, dohľad, informácie, infraštruktúra, znalosti, logistika, organizácia, plánovanie, navigácia a rôzne.

Úloha súboru nástrojov a jeho vykonávacej stratégie pri zlepšovaní odolnosti a ochrane ľudí a životného prostredia pred povodňami a znečistením bola testovaná počas povodní v Slovinsku v roku 2023. Agentúry a zainteresované strany, ktoré boli zapojené do hodnotenia súboru nástrojov a vedeli, ako ho uplatňovať, úspešne používali nástroje na činnosti v oblasti pripravenosti na povodne a potvrdili ich funkčnosť a hodnotu. Širšie vykonávanie by však mohlo ďalej zlepšiť komunikáciu medzi viacerými ústrediami a efektívnosť a účinnosť opatrení.

Náklady na vývoj súboru nástrojov boli o niečo vyššie ako 2,9 milióna EUR. Náklady boli financované z nadnárodného programu Interreg Danube, spolufinancovaného z iných fondov EÚ v rámci projektu WACOM. Ďalšie výdavky sú potrebné na údržbu prediktívneho modelu (2 osobomesiace ročne, pričom každých 5 rokov je potrebných ďalších 6 mesiacov na podstatnú modernizáciu IKT); každodenné riadenie a údržbu koordinačného nástroja správcom; a odborná príprava orgánov, ktoré budú nástroje používať (pol dňa na (online) školenie).

Rámcová dohoda o povodí rieky Sávy (FASRB) bola uzavretá pre trvalo udržateľný rozvoj regiónu prostredníctvom cezhraničnej spolupráce v oblasti vody. Zmluvné strany FASRB[1] (Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Srbsko, Slovinsko) boli povinné vytvoriť koordinovaný systém opatrení, činností, varovaní a poplachov na riadenie cezhraničnej krajiny a nepriaznivých dôsledkov záplav.

Medzinárodná komisia pre povodie rieky Sávy (ISRBC)bola zriadená s cieľom vykonávať FASRB a uľahčiť spoluprácu medzi zmluvnými stranami FASRB v záležitostiach týkajúcich sa povodia rieky Sávy. ISRBC uľahčuje údržbu komponentov súboru nástrojov.

Pri vykonávaní FASRB sa strany už dohodli na štyroch protokoloch[2], medzi ktoré priamo patrí Protokol o prevencii znečisťovania vody spôsobeného plavbou a Protokol o ochrane pred povodňami. Protokol o núdzových situáciách podlieha vnútroštátnym postupom v roku 2024 pred jeho finalizáciou a prijatím. V protokoloch sa formuluje základ pre vykonávanie súboru nástrojov.

Vyvinuté nástroje a stratégia prispeli k vyhláseniu o povodniach a havarijnom znečistení rieky Sáva (vyhlásenie Sava FAP) a k stratégiám reakcie na núdzové situácie v povodí riekySáva ( Sava STEER),ktoré sa riadia ISRBC.

[1] Albánsko a Čierna Hora nie sú zmluvnými stranami rámcovej dohody o povodí rieky Sáva (FASRB), pretože Albánsko pokrýva len niekoľkokilometrovštvorcových povodia rieky Sáva; keďže Čierna Hora neukončila postup pre plné členstvo v Medzinárodnej komisii pre povodie rieky Sávy (ISRBC) po tom, ako sa v roku 2006 stala nezávislou, ale zástupcovia krajiny sa aktívne zúčastňujú na práci všetkých technických orgánov ISRBC;

[2] Tieto štyri protokoly zahŕňajú aj Protokol o navigačnom režime a Protokol o riadení sedimentov.

Súbor nástrojov bol vypracovaný v priebehu 1,5 roka, od júla 2020 do decembra 2022. Po vypracovaní ISRBC v roku 2023 zaviedla nadnárodný modelovací nástroj. V roku 2024 prebieha úplné vykonávanie nástroja koordinácie a situačnej informovanosti, ktorý je spojený s prijatím protokolu ISRBC o núdzovej situácii v povodí rieky Sávy. Prijímanie osvedčených postupov v rôznych krajinách sa neustále rozširuje.

Súbor nástrojov je v súčasnosti čiastočne funkčný, pričom slovinská civilná ochrana (URSZR) aktívne využíva modelovací nástroj na predpovedanie náhodných únikov ropy a jej rozptylu, zatiaľ čo prebiehajú diskusie o vykonávaní zostávajúcej zložky.

Predpokladá sa, že súbor nástrojov bude aktívny a udržiavaný aspoň 10 rokov. Očakáva sa, že tieto nástroje zostanú relevantné pre orgány a iné zainteresované strany, ktoré riadia riziká katastrof, keďže prognózy zmeny klímy poukazujú na zvýšenú pravdepodobnosť povodní v povodí rieky Sávy. Vzhľadom na klimaticky citlivú povahu tejto krajiny je na primerané zvládanie katastrof čoraz potrebnejšia cezhraničná spolupráca, aby sa znížili riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie, živobytie a infraštruktúru. 

Dr. Primož Banovec

Scientific Associate within the Water Economic Institute (Vodno gospodarski inštitut), University of Ljubljana

Primoz.Banovec@fgg.uni-lj.si

WACOM_Nadnárodný nástroj na koordináciu havarijných situácií v dôsledku povodňového znečistenia

WACOM_Nástroj nadnárodného situačného povedomia pre povodňové a havarijné riadenie znečistenia

WACOM_Nadnárodný modelovací nástroj na riadenie havarijného znečistenia spôsobeného povodňami

WACOM Transnational best management practices catalogue

WACOM_databáza najlepších postupov nadnárodného riadenia

WACOM_Sava STEER Implementačná príručka

WACOM_Stratégie reakcie na núdzové situácie v prípade povodní v povodí rieky Sávy