Energetika

Kľúčové posolstvá

• Zmena klímy ovplyvňuje odvetvie energetiky z hľadiska výroby energie (obnoviteľnej aj neobnoviteľnej) a podmienok dodávok. Riziká zahŕňajú zníženú mieru účinnosti všetkých typov elektrární, ako aj škody na energetickej infraštruktúre spôsobené extrémnymi udalosťami. Zabezpečenie odolnosti odvetvia energetiky proti zmene klímy je kľúčové pre opatrenia EÚ v oblasti klímy, a to najmä z dôvodu jeho úlohy pri zmierňovaní zmeny klímy ako jedného z hlavných zdrojov antropogénnych emisií skleníkových plynov.
• Výsledkom európskeho právneho predpisu v oblasti klímy a balíka Fit for 55 bude podnietenie výraznej dekarbonizácie odvetvia energetiky EÚ. Hoci v novej adaptačnej stratégii EÚ ešte neboli navrhnuté žiadne konkrétne opatrenia, tieto politiky v oblasti klímy budú mať pravdepodobne významné dôsledky na možnosti adaptácie v tomto odvetví. Na základe informácií a usmernení v adaptačnej stratégii EÚ a dokumentoch politiky súdržnosti má Európa v úmysle osobitne investovať do infraštruktúry odolnej proti zmene klímy, najmä do vytvorenia infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov.
• Zatiaľ čo Spoločné výskumné centrum poskytlo modelové štúdie na posúdenie vplyvu zmeny klímy na odvetvie energetiky a príležitosti na adaptáciu pre európsky energetický systém a odolnosť proti zmene klímy v európskom energetickom systéme v súčasnosti a v budúcnosti, kde ich analyzoval EEA, niekoľko výskumných a inovačných projektov financovaných EÚ navrhuje riešenia na začlenenie adaptácie do tohto kľúčového odvetvia politiky EÚ.

Vplyvy, zraniteľnosti a riziká

Frederic Laugier, EDF

Zmena klímy ovplyvňuje energetický systém viacerými spôsobmi, od zmien sezónnych a ročných požiadaviek na vykurovanie a chladenie až po riziká a príležitosti v oblasti výroby a distribúcie energie. Riziká zahŕňajú zníženie miery účinnosti elektrární, obmedzenia chladiacej vody a vody pre vodné elektrárne. Okrem toho môže zmena klímy poškodiť energetickú infraštruktúru v dôsledku extrémnych udalostí vrátane pobrežných a vnútrozemských povodní, búrok a prírodných požiarov.

V európskom posúdení klimatických rizík sa ako najnaliehavejšie riešenie identifikovalo riziko narušenia dodávok energie v dôsledku tepla a sucha, ktoré má vplyv na ponuku elektrickej energie a dopyt po nej, pričom južná Európa je problémovým regiónom. V posúdení sa takisto dospelo k záveru, že riziká pre dodávky energie sa môžu kaskádovať do všetkých spoločenských odvetví a činností, čo ohrozuje bezpečnosť, hospodársky blahobyt a ľudské zdravie.

Odvetvie energetiky je náchylné nielen na významné zraniteľné miesta súvisiace s klímou: je kľúčová pre opatrenia EÚ v oblasti klímy, najmä z dôvodu jej úlohy pri zmierňovaní zmeny klímy ako jedného z hlavných zdrojov antropogénnych emisií skleníkových plynov. Vzhľadom na túto dvojitú úlohu sa zdá, že začleňovanie adaptácie do tohto odvetvia má mimoriadny význam, čo sa náležite zohľadňuje v adaptačnej stratégii EÚ z roku 2021.

Politický rámec

Strategické smerovanie Európskej komisie pre odvetvie energetiky je stanovené v rámci politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a v energetickej únii. Rada Európskej únie prijala v júni 2021 nový európsky právny predpis v oblasti klímy. Stanovuje sa v ňom cieľ klimaticky neutrálnej Európskej únie do roku 2050, čím sa konečný cieľ po prvýkrát stáva právne záväznou požiadavkou. Balík Fit for 55 obsahuje politické návrhy, ktoré vymedzujú cestu pre ambíciu EÚ splniť svoj príspevok podľa Parížskej dohody. Ide o návrh Komisie týkajúci sa legislatívnych nástrojov na dosiahnutie cieľov dohodnutých v európskom právnom predpise v oblasti klímy. Navrhuje aj riešenia pre odvetvie energetiky, ktoré sa musia realizovať spôsobom odolným voči zmene klímy.

Európska komisia predložila 18. mája 2022 plán RepowerEU na minimalizáciu závislosti Európy od ruských fosílnych palív, ktorý takisto pomáha udržať EÚ na ceste k uhlíkovej neutralite. Plán je postavený na troch pilieroch: šetrenie energiou; diverzifikácia dodávok energie; a rýchle nahradenie fosílnych palív vo všetkých odvetviach urýchlením prechodu na čistú energiu. V pláne sa predpokladajú značné investície do bezpečnosti dodávok plynu a elektrických sietí a do vytvorenia celoúnijnej vodíkovej opornej štruktúry. Plán má vplyv na adaptáciu v odvetví energetiky EÚ, keďže vykonávaním troch pilierov by sa mohli znížiť riziká, ktoré predstavujú vplyvy klímy, a to tak z hľadiska energetickej infraštruktúry mimo EÚ, ako aj z hľadiska celkového vystavenia odvetvia energetiky EÚ klimatickým rizikám.

Výsledkom Európskej zelenej dohody z roku 2020 bude podstatná dekarbonizácia odvetvia energetiky EÚ. Hoci to bude mať pravdepodobne významné dôsledky na možnosti adaptácie odvetvia, nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy neobsahuje osobitný oddiel o odvetví energetiky, ale obsahuje niekoľko relevantných odporúčaní. Zameranie na suchá zahŕňa napríklad opatrenia na prispôsobenie vodného hospodárstva prevádzke vodných a tepelných elektrární. V stratégii pre adaptáciu sa odporúča začleniť adaptačnú stratégiu do monitorovacích postupov požadovaných v rámci riadenia energetickej únie a opatrení v oblasti klímy; a zdôrazňuje úlohu efektívneho využívania vody v nariadeniach o energetickom označovaní a výrobe energie.

Odvetvie energetiky je nepriamo relevantné pre iné opatrenia v stratégii. Musí sa zohľadniť pri riešení integrácie s inými iniciatívami Európskej zelenej dohody, najmä s vlnou obnovy, ktorá sa vo veľkej miere zaoberá využívaním energie v zastavanom prostredí, akčnými plánmi pre obehové hospodárstvo a nulové znečistenie a stratégiou pre inteligentnú a udržateľnú mobilitu vzhľadom na úlohu, ktorú energia zohráva vo výrobe a doprave. Podobne sa potreba nových investícií na zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy uvedená v stratégii vzťahuje na všetky energetické infraštruktúry.

A napokon, cezhraničné vplyvy zmeny klímy uvedené v stratégii sú dôležité pre fungovanie medzinárodných trhov s energiou a dodávky energie do EÚ. Narušenie prístavnej infraštruktúry je dôležité pre prepravu energetických palív, konflikty spôsobené zmenou klímy sú dôležité pre energetickú bezpečnosť a zmeny v polárnych oblastiach spôsobené zmenou klímy sú dôležité z hľadiska nových dodávateľských trás a roztápanie permafrostu, ktoré môže ohroziť miesta ťažby fosílnych palív a potrubia v Arktíde.

Možno očakávať dôsledky pre adaptáciu vyplývajúce z ohláseného preskúmania regulačného rámca pre energetickú infraštruktúru vrátane nariadenia o TEN-E s cieľom zabezpečiť súlad s cieľom klimatickej neutrality.

Pokiaľ ide o regulačný rámec pre zraniteľnosť kritických energetických infraštruktúr voči veľkým hrozbám, v smernici o európskej kritickej infraštruktúre z roku 2008 sa od členských štátov EÚ vyžadovalo, aby chránili infraštruktúru „životne dôležitých spoločenských funkcií“ pred všetkými nebezpečenstvami a hrozbami, ale osobitne sa v nej neuvádzali tie, ktoré spôsobila zmena klímy. S cieľom zohľadniť rastúcu prepojenosť, vzájomnú závislosť a cezhraničnú prevádzku kritickej infraštruktúry bola začiatkom roka 2023 smernica o odolnosti kritických subjektov (smernica CER) nahradená smernicou o európskej iniciatíve občanov. Hlavným dôvodom tejto novej smernice je, že v zložitom a vzájomne prepojenom svete sa ochrana len aktív považovala za nedostatočnú na to, aby sa zabránilo narušeniu a kaskádovým účinkom. Smernica CER chráni životne dôležité spoločenské funkcie EÚ posilnením odolnosti kritických subjektov poskytujúcich základné služby. Zmena klímy sa výslovne uvádza ako faktor, ktorý zvyšuje frekvenciu a rozsah extrémnych poveternostných javov, a tým aj fyzické riziko pre kritické infraštruktúry, a od členských štátov sa vyžaduje, aby prijali primerané opatrenia potrebné na „predchádzanie vzniku incidentov s náležitým zohľadnením opatrení na znižovanie rizika katastrof a adaptáciu na zmenu klímy“. Energetické infraštruktúry pre elektrinu, diaľkové vykurovanie a chladenie, ropu, zemný plyn a vodík sú výslovne uvedené medzi cieľmi preventívnych opatrení, ktoré sa majú zaviesť podľa tejto smernice.

Zlepšenie vedomostnej základne

Európske posúdenie klimatických rizík z roku 2024 poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí dnes a v budúcnosti. Identifikuje sa v ňom 36 hlavných klimatických rizík, ktoré ohrozujú našu energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančné systémy a zdravie ľudí, a to aj vzhľadom na riziko pre odvetvie energetiky.

Správa pracovnej skupiny II IPCC AR6 o zmene klímy 2022: Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť sa týkajú zraniteľných miest a možností adaptácie v odvetví energetiky v rámci rôznych kapitol. Energetické systémy sú okrem toho jedným zo štyroch kľúčových systémových prechodov, okolo ktorých sa v správe organizuje identifikácia adaptívnych reakcií na reprezentatívne kľúčové riziká. S cieľom riešiť riziká, ktoré predstavujú pre kľúčové energetické infraštruktúry a siete, sa v správe odporúča prechod energetických systémov na udržateľnejšie konfigurácie, čím sa zvýši ich odolnosť a spoľahlivosť dodávok energie a efektívnosť využívania vody v tomto odvetví. Za užitočnú sa považuje aj diverzifikácia zdrojov energie zvýšením podielu obnoviteľných zdrojov energie a zlepšením riadenia na strane dopytu. Výroba vodnej a tepelnej energie môže umožniť postupné prispôsobovanie sa miernemu zvýšeniu teploty (do 2 °C); v strednodobom a dlhodobom horizonte budú potrebné ďalšie systémové opatrenia (so zmierňujúcimi vedľajšími prínosmi).

Relevantné informácie o vplyvoch zmeny klímy na odvetvie energetiky na celosvetovej úrovni poskytla Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA). Prírastkové riziká zmeny klímy pre energetické systémy v súvislosti so zvýšením globálnej teploty o 1,5 °C a 2 °C boli posúdené v osobitnej správe IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C. Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus spúšťa aj prevádzkovú službu pre odvetvie energetiky, ktorú bude využívať pri svojich riadiacich rozhodnutiach.

Spoločné výskumné centrum (JRC) uskutočnilo modelové štúdie na posúdenie vplyvu zmeny klímy na odvetvie energetiky. JRC vydalo aj v roku 2023“; správa s názvomVplyvy zmeny klímy na kritickú energetickú infraštruktúru súvisiacu s obranou,v ktorej sa skúma vplyv zraniteľných miest, ktoré predstavuje zmena klímy, na energetickú bezpečnosť vo všeobecnosti a konkrétne na životaschopnosť kritickej a obrannej infraštruktúry, na európsky obranný systém, čo je veľmi dôležitá otázka, keďže zmena klímy sa z hľadiska medzinárodnej bezpečnosti považuje za „násobiteľa hrozieb“.

EEA uverejnila v roku 2019 správu s názvom Adaptačné výzvy a príležitosti pre európsky energetický systém, v ktorej sa analyzujú potreby adaptácie na zmenu klímy a odolnosti proti zmene klímy v európskom energetickom systéme v súčasnosti aj v budúcnosti.

Cieľom prevádzkovej služby programu Copernicus v oblasti služieb týkajúcich sa zmeny klímy (C3S) v oblasti energetiky je poskytovať kľúčové informácie o ukazovateľoch súvisiacich s klímou, ktoré sú relevantné pre európsky energetický sektor.

V rámci siedmeho rámcového programu EÚ pre výskum a vývoj technológií (7. RP) sa financovalo niekoľko výskumných projektov, ktoré sa týkajú odolnosti odvetvia energetiky. Patrí medzi ne projekt ToPDAd (Nástrojom podporovaný rozvoj politiky pre regionálnu adaptáciu), ktorý okrem iného poskytuje informácie o posúdeniach vplyvu a zraniteľnosti, ako aj adaptačných stratégiách pre odvetvie energetiky, a projekt EUPORIAS, ktorý poskytuje poznatky o budúcej variabilite klímy s cieľom dosiahnuť nákladovo efektívne riešenia pre budúcu prevádzku energetickej siete.

Adaptácia na zmenu klímy bola takisto jedným z cieľov programu financovania EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020, napr. odolnosť kritickej infraštruktúry, ako sú inteligentné siete, zatiaľ čo európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry zahŕňa aj prírodné nebezpečenstvá, zmena klímy ešte nie je súčasťou tohto programu. Boli vypracované metodiky s cieľom zvážiť, ako využívať politiky týkajúce sa existujúcej infraštruktúry v Európe spôsobom, ktorý podporuje odolnosť infraštruktúry. Z programu Horizont 2020 sa financovali projekty týkajúce sa adaptácie v odvetví energetiky, ako napríklad projekt RESIN a projekt EU-CIRCLE. Projekt RESIN pomáha mestám vypracovať spoľahlivé adaptačné stratégie pre ich najkritickejšiu infraštruktúru. V rámci projektu EU-Circle sa vytvára rámec pre celú Úniu na podporu životne dôležitých infraštruktúr, ktoré majú byť pripravené na prírodné nebezpečenstvá vrátane zmeny klímy. Pokračovaním programu Horizont 2020 je program pre výskum a inováciu Horizont Európa na obdobie 2021 – 2027 s celkovým rozpočtom 95,5 miliardy EUR.

Ďalšími relevantnými činnosťami financovanými EÚ sú znalostné a inovačné spoločenstvá Innoenergy a Climate-KIC Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT).

Podpora investícií a financovania

Financovanie EÚ na adaptáciu je podporované viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027, ktorým sa zabezpečuje, aby sa opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy začlenili do všetkých hlavných výdavkových programov EÚ. Príkladom je program LIFE; Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond regionálneho rozvoja.

Európska politika súdržnosti, ktorá poskytuje finančné prostriedky členským štátom na rozvoj nových projektov infraštruktúry, ako sú napríklad elektrické siete, podporuje posudzovanie odolnosti týchto projektov proti zmene klímy. Na základe informácií a usmernení v adaptačnej stratégii EÚ a dokumentoch politiky súdržnosti má Európa v úmysle osobitne investovať do „ekologickejšieho nízkouhlíkového prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií uhlíka“ ( riorita politiky súdržnosti 2)a to je dôležité pre infraštruktúru energie z obnoviteľných zdrojov.

Komplexný prehľad možno nájsť na stránke financovania adaptačných opatrení zo strany EÚ.