IKT

IKT

Kľúčové posolstvá

• Akútne (t. j. extrémne poveternostné javy) aj chronické klimatické účinky (t. j. dlhodobejšie zmeny životného prostredia) ovplyvňujú informačné a komunikačné technológie (IKT).

• IKT sú čoraz viac uznávané ako faktory umožňujúce inovatívne prístupy k zmierňovaniu, monitorovaniu a prispôsobovaniu sa dôsledkom zmeny klímy.

• V adaptačnej stratégii EÚ sa jasne uvádza, že digitálna transformácia má zásadný význam pre dosiahnutie adaptačných cieľov zelenej dohody. Nové nástroje, ako sú Destinácia Zem a Digitálne dvojčatá, sú veľkým prísľubom, že posilnia naše chápanie súčasných a budúcich klimatických vplyvov na planetárnej a miestnej úrovni. Ďalej sa posilnia aj merania a pozorovanie oceánov.

Vplyvy a zraniteľné miesta

Výzvy, ktoré pre IKT predstavuje zmena klímy, patria do dvoch hlavných kategórií: akútne udalosti a chronické stresy. Akútne udalosti (nazývané aj kritické alebo krízové udalosti) zahŕňajú povodne (pluviálne, riečne, pobrežné), hurikány, ľadovcové búrky, vlny horúčav atď. Akútne udalosti ohrozujú infraštruktúry IKT tým, že ničia alebo znemožňujú fyzický majetok, od ktorého sú závislé. Aj keď môžu mať zničujúce účinky, akútne udalosti majú tendenciu byť krátkodobé.

Chronický stres je výsledkom postupných zmien klimatických noriem. Tieto zmeny zahŕňajú zvýšené denné a ročné teplotné rozsahy, väčšie vystavenie teplotným extrémom, dlhšie trvajúce vysoké teploty, rýchlejšie kolísanie teploty, vyššiu vlhkosť a účinky druhého rádu, ako sú zmeny v modeloch zrážok a vetra, ktoré vedú k častejšiemu vniknutiu vody alebo poškodeniu búrkou. Hoci je menej pravdepodobné, že tieto vplyvy budú mať katastrofické dôsledky, povedú k zvýšenej degradácii aktív, častejším zlyhaniam a kratšiemu trvaniu životnosti, čo bude mať významné finančné dôsledky, pretože aktíva budú potrebovať častejšie cykly modernizácie a výmeny a pravdepodobne si budú vyžadovať intenzívnejšie monitorovanie príznakov zhoršenia. Chronické stresy sa prejavujú v oveľa dlhších časových rámcoch. Okrem toho otepľovanie a premenlivejšie podnebie podčiarkuje elektrizačnú sústavu tým, že zvyšuje požiadavky na dopyt po chladení.

Ďalšie dátové centrá využívajú značné množstvo vody na mieste predovšetkým pre svoj chladiaci systém, ktorý sa skladá z chladiacich veží, chladičov, čerpadiel, potrubí, výmenníkov tepla / kondenzátorov a klimatizačných jednotiek počítačovej miestnosti (CRAC) alebo jednotiek klimatizácie počítačovej miestnosti (CRAH).

Tieto dva typy stresu nie sú diskrétne: tretí typ stresu bol identifikovaný ako „chronická kríza“ alebo „stav chronického nebezpečenstva“, čo je v podstate akútna udalosť, ktorá pretrváva počas významného časového obdobia (napr. záplavy, ktoré trvajú týždne alebo mesiace namiesto dní – ako napríklad v roku 2012).

IKT sú však prirodzene decentralizované a modulárne, a preto majú vysokú odolnosť voči zmene klímy. Nadbytočné pevné linky, rozmanitosť poskytovateľov internetových služieb, núdzový roaming a záložné systémy pre mikronabíjanie mobilných telefónov zvýšia odolnosť IKT voči zmene klímy. To sa môže v budúcnosti zmeniť so zvýšeným cloud computingom, v ktorom dochádza ku koncentrácii infraštruktúry. Podobne väčšina všetkých transatlantických internetových prenosov prechádza cez Holandsko, kde niekoľko konektorov spája oba kontinenty.

Politický rámec

Celkovo sa politický rámec pre adaptáciu na zmenu klímy v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) v EÚ zameriava na zlepšenie odolnosti infraštruktúry IKT voči vplyvom zmeny klímy a zníženie environmentálnej stopy odvetvia prostredníctvom opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a iných iniciatív. Politický rámec pre adaptáciu na zmenu klímy pre IKT v EÚ je stanovený prostredníctvom digitálnej agendy EÚ. V roku 2020 sa druhá päťročná digitálna stratégia – formovanie digitálnej budúcnosti Európy – zamerala na tri kľúčové ciele digitálnej transformácie: technológie, ktoré slúžia ľuďom, spravodlivé a konkurencieschopné hospodárstvo a otvorená, demokratická a udržateľná spoločnosť. V roku 2021 bola stratégia doplnená 10-ročným digitálnym kompasom: digitálne desaťročie na európsky spôsob,v ktorom sa digitálne ambície EÚ do roku 2030 uvádzajú do konkrétnych podmienok. Odvetvie IKT tu zohráva významnú úlohu v boji proti zmene klímy a jej účinkom. V adaptačnej stratégii EÚ sa jasne uvádza, že digitálna transformácia má zásadný význam pre dosiahnutie adaptačných cieľov zelenej dohody. Nové nástroje, ako sú Destinácia Zem a Digitálne dvojčatá, sú veľkým prísľubom, že posilnia naše chápanie súčasných a budúcich klimatických vplyvov na planetárnej a miestnej úrovni. Ďalej sa posilnia aj merania a pozorovanie oceánov.

Podpora investícií a financovania

EÚ takisto spustila niekoľko programov financovania na podporu adaptácie IKT na zmenu klímy. Napríklad z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa poskytujú finančné prostriedky na projekty, ktoré zlepšujú odolnosť infraštruktúry IKT voči vplyvom zmeny klímy. Výskumný a inovačný program Horizont Európa podporuje aj výskum a inovácie v oblasti adaptácie IKT na zmenu klímy.

Komplexný prehľad možno nájsť na stránke o financovaní adaptačných opatrení zo strany EÚ.

Podpora vykonávania adaptácie

V rámci mandátu EK, ktorý sa začal v roku 2014, sa Komisia a CEN-CENELEC snažili riešiť prispôsobenie európskych noriem a normalizácie zmene klímy s osobitným dôrazom na odolnosť kľúčových odvetví. To viedlo k revízii noriem infraštruktúry v odvetviach postihnutých zmenou klímy, ako sú energetika, doprava, stavebníctvo a IKT.