Hospodárenie s vodou

Kľúčové posolstvá

• Zmena klímy ovplyvňuje hospodárenie s vodou viacerými spôsobmi, od zmien zrážok, a teda sezónnych a ročných modelov povodní a sucha, dostupnosti vody alebo schopnosti riedenia, a má vplyv na naše zdravie, hospodárske činnosti a ekosystémy závislé od (čerstvej) vody.
• EÚ má dobre vypracované politiky hospodárenia s vodami, ktoré sa vzťahujú na riadenie kvality aj kvantity vody. Ich vykonávanie, ktoré úzko súvisí s adaptáciou založenou na ekosystémoch a riešeniami blízkymi prírode, je podporované nástrojmi, ako je nástroj opatrení na prirodzené zadržiavanie vody.
• Pravidelné hodnotenie pokroku v oblasti vodného hospodárstva sa vykonáva na európskej úrovni na základe informácií nahlásených na vnútroštátnej úrovni. Tieto hodnotenia zahŕňajú aj aspekty zmeny klímy (adaptácie), ale dospeli k záveru, že v tejto oblasti je potrebné ďalšie úsilie.

Vplyvy, zraniteľnosti a riziká

Charles Garnett, Picture2050 /EEA

Cieľom vodného hospodárstva je zabezpečiť dostatočnú kvalitu kvantity vody pre domácnosti, hospodárske odvetvia vrátane poľnohospodárstva, dopravy a energetiky a ekosystémy. Rieky, jazerá a podzemné vody, vody v ústí riek, ale aj povodňové zóny alebo infiltračné oblasti sú kľúčovými prvkami ekosystémov, zásobovania pitnou vodou a nakladania s odpadovými vodami a mnohých hospodárskych odvetví a systémov vrátane poľnohospodárstva, dopravy a energetiky.

Zmena klímy ovplyvňuje hospodárenie s vodou viacerými spôsobmi vrátane zmien sezónnej a ročnej dostupnosti vody, zvýšeného odparovania a zvýšeného dopytu. Nízke vodné toky môžu mať vplyv na naše zdravie, hospodárske činnosti a ekosystémy závislé od (čerstvej) vody.

Neudržateľné hospodárenie s vodou je ďalším faktorom ovplyvňujúcim ekosystémy. Neudržateľné zavlažovanie vedie napríklad k vyčerpaniu podzemnej vody, zmenám biotopov mokradí a pobrežných oblastí, salinizácii pôdy a prenikaniu morskej vody (európskeposúdenie klimatických rizík).

Viac informácií o hospodárení s pobrežnými vodami nájdete na stránke o pobrežných oblastiach.

Politický rámec

V stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2021 sa zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dostupnosť sladkej vody udržateľným spôsobom, výrazne znížiť využívanie vody a zachovať kvalitu vody, a zdôrazňuje sa riziko zvýšenej frekvencie a závažnosti extrémnych poveternostných javov, ktoré vedú k suchám a povodniam a následne k rozsiahlym hospodárskym škodám. Vzhľadom na účinky zmeny klímy v politikách EÚ týkajúcich sa vody je preto mimoriadne dôležité.

Rámcová smernica o vode prijatá v roku 2000, ktorá je prvým základným kameňom politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva, sa zameriava na dlhodobo udržateľné hospodárenie s vodami založené na vysokej úrovni ochrany vodného prostredia dosiahnutím dobrého ekologického stavu vo všetkých vodných útvaroch. Samotná smernica výslovne neodkazuje na adaptáciu na zmenu klímy. V roku 2009 sa však členské štáty EÚ dohodli, že hrozby súvisiace s klímou a adaptačné plánovanie sa musia začleniť do plánov manažmentu povodia vypracovaných v rámci rámcovej smernice o vode.

Cieľom smernice EÚ o povodniach prijatej v roku 2007 je posúdiť a zvládať povodne jednotným spôsobom v celej EÚ a priamo začleniť zohľadnenie vplyvov zmeny klímy do jej vykonávania.  Členské štáty musia posúdiť povodňové riziko na svojom území a vypracovať plány manažmentu povodňových rizík, v ktorých sa zohľadnia vplyvy zmeny klímy.

Otázky týkajúce sa nedostatku vody a súch sa prvýkrát riešili v oznámení Európskej komisie (EK) s názvom Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii (2007) s cieľom prejsť na hospodárstvo efektívne využívajúce vodu a šetriace vodu. V roku 2012 bolo uverejnené oznámenie Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy, v ktorom sa členské štáty nabádajú, aby lepšie začlenili aspekty riadenia rizika sucha a zmeny klímy do svojich budúcich plánov manažmentu povodia a do vypracúvania medziodvetvových plánov riadenia rizík a plánov riadenia rizík spojených s viacerými nebezpečenstvami. Najnovším opatrením na zmiernenie nedostatku vody je nové nariadenie o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody prijaté v roku 2020, v ktorom sa stanovujú nové pravidlá na stimuláciu a uľahčenie opätovného využívania vody so zameraním na poľnohospodárske zavlažovanie. Okrem toho v nadväznosti na novú adaptačnú stratégiu EK plánuje pomôcť znížiť spotrebu vody zvýšením požiadaviek na úsporu vody pre výrobky, podporou efektívneho využívania vody a úspor vody a podporou širšieho využívania plánov manažmentu sucha, ako aj udržateľného obhospodarovania pôdy a využívania pôdy. S cieľom zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou sa v revidovanej smernici o pitnej vode v súčasnosti pri posudzovaní rizík systémov zásobovania zohľadňuje vplyv zmeny klímy. V roku 2023 bolo vydané nové nariadenie o opätovnom využívaní vody s cieľom zlepšiť alternatívne dodávky vody využívajúce vodu z čistiarní komunálnych odpadových vôd.

Na podporu vykonávania adaptácie v plánoch manažmentu povodia rámcovej smernice o vode je k dispozícii usmerňovací dokument spoločnej stratégie vykonávania s názvom Riadenie povodí v meniacej sa klíme s cieľom zabezpečiť, aby sa hrozby súvisiace s klímou a plánovanie adaptácie začlenilido plánov manažmentu povodia. V plánoch sa musí prinajmenšom preukázať i) ako boli prognózy zmeny klímy podkladom pre posúdenie tlakov a vplyvov, ii) ako sú monitorovacie programy nakonfigurované na zisťovanie vplyvov zmeny klímy a iii) ako sú vybrané opatrenia odolné voči predpokladaným klimatickým podmienkam.

Zlepšenie vedomostnej základne

Európske posúdenie klimatických rizík z roku 2024 poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí dnes a v budúcnosti. Identifikuje sa v ňom 36 hlavných klimatických rizík, ktoré ohrozujú našu energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančné systémy a zdravie ľudí, a to aj vzhľadom na riziko pre odvetvie vodného hospodárstva.

Posilnenie vedomostnej základne o účinkoch zmeny klímy na globálny hydrologický cyklus je nevyhnutné pre udržateľné hospodárenie s vodami. Správa pracovnej skupiny II IPCC AR6 o zmene klímy 2022: Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť aktualizujú tento rámec, pričom zdôrazňujú rôzne dôsledky súvisiace s účinkami zmeny klímy v odvetví vodného hospodárstva spôsobenými ľudskou činnosťou. Prírastkové riziká, vplyvy a zraniteľné miesta v odvetví vodného hospodárstva spojené s globálnym otepľovaním o 1,5 °C a 2 °C sú namiesto toho znázornené v inej osobitnej správe IPCC [Globálneotepľovanie o 1,5 °C – Climate-ADAPT (europa.eu)].

S cieľom prispôsobiť vodné zdroje zmene klímy EK a členské štáty spolupracujú na zlepšení vedomostnej základne. Mnohé z informačných zdrojov sa kombinujú v Informačnom systéme o vode pre Európu (WISE).

Európska environmentálna agentúra skombinovala relevantné informácie o vplyvoch zmeny klímy v Európe vo viacerých správach. Správa o zmene klímy, vplyvoch a zraniteľnosti z roku 2016  sa zaoberá minulými a predpokladanými vplyvmi zmeny klímy na ekosystémy a spoločnosť vrátane vplyvov na odvetvie vodného hospodárstva. Správa o povodňových rizikách a environmentálnej zraniteľnosti za rok 2016 sa zameriava na úlohu záplavových oblastí pri ochrane pred povodňami, hospodárení s vodami a ochrane prírody. Podobne sa v správe o európskych záplavových oblastiach z roku 2020 poukazuje na to, že prírodné záplavové oblasti podporujú dosiahnutie viacerých politických cieľov EÚ. Správa o riešeniach blízkych prírode (NbS) v Európe uverejnená v roku 2021 obsahuje kapitolu týkajúcu sa vodného hospodárstva.

Spoločné výskumné centrum (JRC) uverejnilo správu o vplyvoch zmeny klímy a adaptácii na ňu v Európe v roku 2020 vrátane niekoľkých kapitol týkajúcich sa vodných zdrojov. V správe sa dospelo k záveru, že južná Európa čelí poklesu dostupnosti vody a následne nárastu jej nedostatku. Suchá sa budú vyskytovať častejšie, budú trvať dlhšie a budú intenzívnejšie v južných a západných častiach Európy a v dôsledku zmeny klímy sa pravdepodobne zvýšia riečne a pobrežné povodne. Táto súhrnná správa je doplnená sériou konkrétnejších správ, ktoré poskytujú podrobnejšie informácie o rôznych vplyvoch na vodné zdroje:

• Zmena klímy a vodné zdroje Európy
• Vplyvy globálneho otepľovania a sucha v EÚ
• Globálne otepľovanie a vplyv extrémnych teplôt a chladu na ľudí v EÚ
• Prispôsobenie sa rastúcemu riziku pobrežných povodní v EÚ v dôsledku zmeny klímy
• Prispôsobenie sa rastúcemu riziku riečnych povodní v EÚ v dôsledku zmeny klímy

JRC v roku 2018 uverejnilo aj koncepčný rámec pre posudzovanie a riadenie rizika sucha a nedávno analyzovalo účinky opatrení na úsporu vody na európske vodné zdroje, pričom dospelo k záveru, že na zníženie vplyvu zmeny klímy na vodné zdroje je potrebná vyššia úroveň ambícií v oblasti opatrení na efektívne využívanie vody. JRC okrem toho vyvinulo Európsky systém varovania pred povodňami (EFAS), ktorý poskytuje pravdepodobnostné informácie o povodňových výstrahách viac ako 48 hodín vopred. Tento portál používajú manažéri pre núdzové situácie v celej Európe.

S pomocou programov financovaných EÚ, ako sú Horizont 2020, LIFE (opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy) a Interreg, mnohé členské štáty zlepšujú vedomostnú základňu o adaptačných stratégiách, politikách a opatreniach súvisiacich s vodou prostredníctvom rôznych projektov. V tejto súvislosti má osobitný význam očakávaný nárast hydrologického extrému spôsobeného vplyvmi zmeny klímy. Napríklad v projekte IMPREXprojektoví partneri vyvinuli inovatívne prístupy a pomohli zlepšiť schopnosť predvídať budúce hydrologické extrémne udalosti a reagovať na ne. Projekt OPERANDUM pracuje na znižovaní hydrometeorologických rizík na európskych územiach prostredníctvom spoločne navrhnutého, spoločne vyvinutého, zavedeného, testovaného a demonštrovaného inovatívneho zeleného a modrého/šedého/hybridného NbS. Cieľom projektu RECONECT je rýchlo posilniť európsky referenčný rámec pre NbS pre znižovanie hydrometeorologických rizík demonštráciou, referencovaním, rozširovaním a využívaním rozsiahlych NbS vo vidieckych a prírodných oblastiach.

Niektoré projekty sa osobitne zameriavajú na zlepšenie manažmentu povodní alebo nedostatku vody. Cieľom projektu SCOREwater je zaviesť digitálne služby na zlepšenie nakladania s odpadovou vodou, dažďovou vodou a záplavami s cieľom zvýšiť odolnosť miest proti zmene klímy. Projekt LIFE UrbanStorm uľahčuje rozvoj a vykonávanie integrovaných prístupov k stratégiám adaptácie na zmenu klímy a akčným plánom na zvýšenie odolnosti estónskych obcí proti zmene klímy, najmä ich schopnosti zvládať prívalové povodne. V rámci projektu SPONGE 2020 sa vypracoval súbor nástrojov, balík usmernení a cezhraničný akčný plán na podporu zapojenia zainteresovaných strán a participatívnych opatrení v oblasti adaptácie na zmenu klímy s cieľom lepšie riadiť povodne v mestách. Problém nedostatku vody rieši napríklad projekt W2W – Voda pre vodu, ktorý podporuje inovačný odsoľovací systém na riešenie nedostatku vody v stredozemskom regióne, alebo projekt DRYvER, ktorý sa zameriava na rozvoj stratégií na zmiernenie účinkov zmeny klímy a prispôsobenie sa im pri vysušovaní riečnych sietí, pričom integruje hydrologické, ekologické (vrátane NBS), sociálno-ekonomické a politické hľadiská.

Ďalšie informácie o minulých a prebiehajúcich projektoch možno nájsť na portáli WISE a v databáze CORDIS.

Podpora investícií a financovania

V decembri 2020 bol uverejnený nový viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027; poskytuje niekoľko možností financovania v odvetví vodného hospodárstva. Výskumné a inovačné projekty možno financovať prostredníctvom programu Horizont Európa. Misia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímypodporuje regióny, mestá a miestne orgány v ich úsilí o budovanie odolnosti voči vplyvom zmeny klímy a poskytuje finančné prostriedky ako súčasť rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa. Do akcií misie sa môžu zapojiť regióny a miestne orgány v krajinách pridružených k programu Horizont Európa alebo v krajinách rokujúcich o pridružení k programu Horizont Európa. Na účasť môžu byť oprávnené aj spoločnosti, napríklad ako inovátori poskytujúci inovačné riešenia alebo klimatické služby. Možnosti financovania možno nájsť na portáli financovania a ponúk, najmä v rámci pracovného programu Horizont Európa na roky 2023 – 2024.

Ďalšie finančné prostriedky sú k dispozícii prostredníctvom programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy, ktorý sa okrem iných cieľov zameriava na dosiahnutie prechodu na udržateľné klimaticky neutrálne a odolné hospodárstvo a na ochranu, obnovu a zlepšovanie kvality vody. Program zahŕňa podprogram „Zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na ňu“ a financujú sa z neho inovačné technológie, vývoj najlepších postupov a činnosti, ktoré podporujú vykonávanie plánov v oblasti životného prostredia a klímy vypracovaných na regionálnej, multiregionálnej alebo vnútroštátnej úrovni. Financovanie je k dispozícii aj prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktorý podporuje činnosti spolupráce medzi regiónmi v rôznych členských štátoch (pozri programy Interreg). Ďalším dôležitým zdrojom financovania pre odvetvie vodného hospodárstva je Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, ktorý je súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky a podporuje udržateľné riadenie prírodných zdrojov a opatrenia v oblasti klímy a podporuje projekty, ktoré sa zameriavajú na opatrenia zamerané na obnovu, zachovanie a posilnenie ekosystémov súvisiacich s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom s pozitívnym vplyvom na biodiverzitu, pôdu, vodu a ovzdušie.

Podpora vykonávania

V rámci koncepcie v oblasti vodného hospodárstva sa začalo budovanie vodných bilancií na úrovni EÚ, ktoré pripravili pôdu pre presnejšiu kvantifikáciu tlakov na vodné zdroje a odvetvových/geografických rozdielov. V tejto súvislosti je k dispozícii osobitný usmerňovací dokument o uplatňovaní vodnej bilancie. Okrem toho je Európska platforma pre opatrenia na prirodzené zadržiavanie vody platformou, ktorá podporuje vykonávanie európskej environmentálnej politiky v oblasti zelenej infraštruktúry ako spôsobu, ako prispieť k integrovaným cieľom týkajúcim sa ochrany a obnovy prírody a biodiverzity a terénnych úprav.

Okrem toho sa na úrovni EÚ výrazne podporuje využívanie NbS a zelenej infraštruktúry. V stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2021 sa uvádza, že NBS sú obzvlášť vhodné na zvýšenie odolnosti proti zmene klímy voči vplyvom vody, a podporuje sa ich využívanie pri vykonávaní rámcovej smernice o vode a rámcovej smernice o vode.

MRE adaptácie

Plány manažmentu povodňových rizík a plány riadenia plánov manažmentu povodňových rizík vypracované na základe rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach musia európske členské štáty zrevidovať v rámci šesťročného cyklického prístupu. Po každej aktualizácii musí Európska komisia uverejniť správu pre Európsky parlament a Radu o pokroku pri vykonávaní týchto smerníc. Tieto správy obsahujú informácie o tom, ako členské štáty zohľadnili vplyvy zmeny klímy pri vypracúvaní plánov. Posledná správa bola prijatá v roku 2021 a je to šiesta rámcová smernica o vode a správa o vykonávaní smernice o povodniach. V súvislosti s vykonávaním rámcovej smernice o vode Európska komisia uvádza, že zohľadnenie vplyvov zmeny klímy zostáva dôležitou výzvou v ďalších cykloch vykonávania rámcovej smernice o vode. Hoci väčšina členských štátov pri vypracúvaní posledných plánov manažmentu povodia zohľadnila zmenu klímy, účinnosť metodík na zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy je nejasná a vo všeobecnosti sa zelené infraštruktúry a opatrenia na zadržiavanie vody využívajú nedostatočne.  V prvom cykle vykonávania rámcového rozhodnutia veľký podiel členských štátov zvážil aspoň niektoré aspekty zmeny klímy, ale nezaoberal sa jej vplyvmi do hĺbky. Rámcové rozhodnutie si vyžaduje, aby sa od druhého cyklu venovala zvýšená pozornosť vplyvom zmeny klímy. V správe sa napríklad odporúča intenzívnejšia koordinácia s národnými adaptačnými stratégiami.