Hospodárenie s vodou

Hospodárenie s vodou

Kľúčové posolstvá

• Zmena klímy ovplyvňuje vodné hospodárstvo viacerými spôsobmi, od zmien zrážok, a teda sezónnych a ročných modelov povodní a súch, dostupnosti vody alebo schopnosti riedenia, a má vplyv na naše zdravie, hospodárske činnosti a ekosystémy závislé od (sladkej) vody.
• EÚ má dobre rozvinuté politiky hospodárenia s vodou, ktoré zahŕňajú riadenie kvality aj kvantity vody. Ich vykonávanie úzko spojené s adaptáciou na ekosystémy a riešeniami inšpirovanými prírodou podporujú nástroje, ako je nástroj opatrení na prirodzené zadržiavanie vody.
• Pravidelné hodnotenie pokroku vo vodnom hospodárstve sa vykonáva na európskej úrovni na základe informácií nahlásených na vnútroštátnej úrovni. Tieto hodnotenia zahŕňajú aj aspekty zmeny klímy (adaptácie), ale dospelo sa v nich k záveru, že v tejto oblasti je potrebné ďalšie úsilie.

Vplyvy a zraniteľné miesta

Vodné hospodárstvo zahŕňa riadenie kvality a kvantity vody, ako aj hydromorfológiu a sedimentológiu. Hospodárenie so sladkou vodou v riekach, jazerách a podzemných vodách, vo vodách ústí riek, ale aj v záplavových zónach alebo oblastiach infiltrácie sú kľúčovými prvkami ekosystémov, zásobovania pitnou vodou a nakladania s odpadovými vodami, ako aj mnohých hospodárskych odvetví a systémov vrátane poľnohospodárstva, dopravy a energetiky.

Zmena klímy ovplyvňuje vodné hospodárstvo viacerými spôsobmi, od zmien zrážok, a teda sezónnych a ročných modelov povodní a súch, dostupnosti vody alebo schopnosti riedenia, a má vplyv na naše zdravie, hospodárske činnosti a ekosystémy závislé od (sladkej) vody.

Podrobnejšie informácie o hospodárení s pobrežnými vodami nájdete na stránke o pobrežných oblastiach.

Politický rámec

V stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2021 sa zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby bola sladká voda k dispozícii udržateľným spôsobom, aby sa výrazne znížila spotreba vody a zachovala kvalita vody, a zdôrazňuje sa riziko zvýšenej frekvencie a závažnosti extrémnych poveternostných javov, ktoré vedú k suchám a povodniam a následne k rozsiahlym hospodárskym škodám. Zohľadnenie účinkov zmeny klímy v politikách EÚ týkajúcich sa vody má preto osobitný význam.

Rámcová smernica o vode prijatá v roku 2000, ktorá je prvým základným kameňom vodohospodárskej politiky EÚ, sa zameriava na dlhodobo udržateľné hospodárenie s vodou založené na vysokej úrovni ochrany vodného prostredia dosiahnutím dobrého ekologického stavu vo všetkých vodných útvaroch. V samotnej smernici sa výslovne neodkazuje na adaptáciu na zmenu klímy. V roku 2009 sa však členské štáty EÚ dohodli, že hrozby súvisiace s klímou a plánovanie adaptácie sa musia začleniť do plánov manažmentu povodia vypracovaných podľa rámcovej smernice o vode.

Cieľom smernice EÚ o povodniach prijatej v roku 2007 je posudzovať a riadiť povodne jednotným spôsobom v celej EÚ a začleniť zohľadnenie vplyvov zmeny klímy priamo do jej vykonávania.  Členské štáty musia posúdiť povodňové riziko na svojom území a vypracovať plány manažmentu povodňových rizík (FRMP), v ktorých sa zohľadnia vplyvy zmeny klímy.

Otázky týkajúce sa nedostatku vody a sucha sa prvýkrát riešili v oznámení Európskej komisie (EK) o riešení problému nedostatku vody a sucha v Európskej únii (2007) s cieľom pokročiť smerom k hospodárstvu, ktoré efektívne využíva vodu a šetrí vodu. V roku 2012 bolo uverejnené oznámenie s názvom Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy, v ktorom sa členské štáty vyzývajú, aby lepšie začlenili aspekty riadenia rizika sucha a zmeny klímy do svojich budúcich plánov manažmentu povodia a do vypracúvania medziodvetvových plánov riadenia rizika a plánov riadenia rizika spojeného s viacerými nebezpečenstvami. Najnovším opatrením na zmiernenie nedostatku vody je nové nariadenie o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody prijaté v roku 2020, v ktorom sa stanovujú nové pravidlá na stimuláciu a uľahčenie opätovného využívania vody so zameraním na poľnohospodárske zavlažovanie. Okrem toho v nadväznosti na novú adaptačnú stratégiu plánuje EK pomôcť znížiť spotrebu vody zvýšením požiadaviek na úsporu vody pri výrobkoch, podporou efektívneho využívania vody a úspor vody a podporou širšieho využívania plánov riadenia sucha, ako aj udržateľného obhospodarovania pôdy a využívania pôdy. S cieľom zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou revidovaná smernica o pitnej vode teraz zahŕňa zohľadnenie vplyvov zmeny klímy do posúdenia rizika systémov zásobovania. V roku 2023 bolo vydané nové nariadenie o opätovnom využívaní vody s cieľom zlepšiť alternatívne zásobovanie vodou opätovným využívaním vody z čistiarní komunálnych odpadových vôd.

Zlepšenie vedomostnej základne

Posilnenie vedomostnej základne o účinkoch zmeny klímy na globálny hydrologický cyklus je nevyhnutné pre udržateľné hospodárenie s vodami. Správa IPCC AR6 WG II Climate Change 2022: Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť aktualizujú tento rámec, pričom zdôrazňujú rôzne dôsledky súvisiace s účinkami zmeny klímy spôsobenými ľudskou činnosťou v odvetví vodného hospodárstva. Prírastkové riziká, vplyvy a zraniteľné miesta v odvetví vodného hospodárstva spojené s globálnym otepľovaním o 1,5 °C a 2 °C sú namiesto toho znázornené v inej osobitnej správe IPCC [Globálneotepľovanie o 1,5 °C – Climate-ADAPT (europa.eu)].

S cieľom prispôsobiť vodné zdroje zmene klímy Európska komisia a členské štáty spolupracujú na zlepšení vedomostnej základne. Mnohé informačné zdroje sa kombinujú v Informačnom systéme o vode pre Európu (WISE).

Európska environmentálna agentúra spojila relevantné informácie o vplyvoch zmeny klímy v Európe do viacerých správ. Správa o zmene klímy, vplyvoch a zraniteľnosti z roku 2016  sa zaoberá minulými a predpokladanými vplyvmi zmeny klímy na ekosystémy a spoločnosť vrátane vplyvov na odvetvie vodného hospodárstva. Správa o povodňových rizikách a environmentálnej zraniteľnosti za rok 2016 sa zameriava na úlohu záplavových oblastí pri ochrane pred povodňami, vodohospodárstve a ochrane prírody. Podobne sa v správe o európskych záplavových oblastiach z roku 2020 uvádza, že prírodné záplavové oblasti podporujú dosiahnutie viacerých politických cieľov EÚ. Správa Nature-based solutions (NbS) in Europe uverejnená v roku 2021 obsahuje kapitolu týkajúcu sa vodného hospodárstva.

Spoločné výskumné centrum (JRC) uverejnilo správu o vplyvoch zmeny klímy a adaptácii na ňu v Európe v roku 2020 vrátane niekoľkých kapitol týkajúcich sa vodných zdrojov. V správe sa dospelo k záveru, že južná Európa čelí poklesu dostupnosti vody a následne zvýšeniu jej nedostatku. Suchá sa budú vyskytovať častejšie, budú trvať dlhšie a budú intenzívnejšie v južných a západných častiach Európy a riečne a pobrežné záplavy sa pravdepodobne zvýšia v dôsledku zmeny klímy. Túto súhrnnú správu dopĺňa súbor konkrétnejších správ, ktoré poskytujú podrobnejšie informácie o rôznych vplyvoch na vodné zdroje:

• Zmena klímy a vodné zdroje Európy
• Vplyvy globálneho otepľovania a sucha v EÚ
• Globálne otepľovanie a vplyv extrémov tepla a chladu na ľudí v EÚ
• Prispôsobenie sa rastúcemu riziku pobrežných povodní v EÚ v dôsledku zmeny klímy
• Prispôsobenie sa rastúcemu riziku riečnych povodní v EÚ v dôsledku zmeny klímy

JRC v roku 2018 uverejnilo aj koncepčný rámec pre posudzovanie a riadenie rizika sucha a nedávno analyzovalo účinky opatrení na úsporu vody na európske vodné zdroje, pričom dospelo k záveru, že na zníženie vplyvu zmeny klímy na vodné zdroje je potrebná vyššia úroveň ambícií v oblasti opatrení na efektívne využívanie vody. JRC okrem toho vyvinulo Európsky systém varovania pred povodňami (EFAS), ktorý poskytuje pravdepodobnostné informácie o povodniach viac ako 48 hodín vopred. Tento portál používajú manažéri núdzových situácií v celej Európe.

S pomocou programov financovaných EÚ, ako sú Horizont 2020, LIFE (životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy) a Interreg, mnohé členské štáty zlepšujú vedomostnú základňu o adaptačných stratégiách, politikách a opatreniach súvisiacich s vodou prostredníctvom rôznych projektov. V tejto súvislosti má mimoriadny význam očakávaný nárast hydrologických extrémov spôsobených vplyvmi zmeny klímy. Napríklad v rámci projektu IMPREXpartneri projektu vyvinuli inovatívne prístupy a pomohli zlepšiť schopnosť predvídať budúce hydrologické extrémne udalosti a reagovať na ne. Projekt OPERANDUM pracuje na znižovaní hydrometeorologických rizík na európskych územiach prostredníctvom spoločne navrhnutých, spoločne vyvinutých, zavedených, testovaných a demonštrovaných inovačných zelených a modrých/šedých/hybridných NbS. Cieľom projektu RECONECT je urýchlene posilniť európsky referenčný rámec pre NbS na zníženie hydrometeorologického rizika prostredníctvom demonštrácie, odkazovania, rozširovania a využívania rozsiahlych NbS vo vidieckych a prírodných oblastiach.

Niektoré projekty sa osobitne zameriavajú na zlepšenie manažmentu povodní alebo nedostatku vody. Cieľom projektu SCOREwater je zaviesť digitálne služby na zlepšenie nakladania s odpadovými vodami, zrážkovou vodou a záplavami s cieľom zvýšiť odolnosť miest proti zmene klímy. Projekt LIFE UrbanStorm uľahčuje rozvoj a vykonávanie integrovaných prístupov k stratégiám adaptácie na zmenu klímy a akčným plánom na zvýšenie odolnosti estónskych obcí voči zmene klímy, najmä ich schopnosti zvládať prívalové povodne. V rámci projektu SPONGE 2020 sa vytvoril súbor nástrojov, balík usmernení a cezhraničný akčný plán na podporu zapojenia zainteresovaných strán a participatívnych opatrení v oblasti adaptácie na zmenu klímy s cieľom lepšie zvládať mestské záplavy. Problém nedostatku vody rieši napríklad projekt W2W - Water to Water, ktorý podporuje inovačný systém odsoľovania na riešenie nedostatku vody v stredozemskom regióne, alebo projekt DRYvER, ktorý sa zameriava na rozvoj stratégií na zmiernenie účinkov zmeny klímy a prispôsobenie sa im v sieťach sušených riek, pričom integruje hydrologické, ekologické (vrátane NBS), sociálno-ekonomické a politické perspektívy.

Ďalšie informácie o minulých a prebiehajúcich projektoch možno nájsť na portáli WISE a v databáze CORDIS.

Podpora investícií a financovania

V decembri 2020 bol uverejnený nový viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027; poskytuje niekoľko možností financovania v odvetví vodného hospodárstva. Výskumné a inovačné projekty možno financovať prostredníctvom programu Horizont Európa. Misia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímypodporuje regióny, mestá a miestne orgány v ich úsilí o budovanie odolnosti voči vplyvom zmeny klímy, pričom poskytuje finančné prostriedky v rámci programu Horizont Európa, rámcových programov EÚ pre výskum a inovácie. Regióny a miestne orgány v krajinách pridružených k programu Horizont Európa alebo v krajinách rokujúcich o pridružení k programu Horizont Európa sa môžu zapojiť do akcií misie. Spoločnosti môžu byť takisto oprávnené na účasť, napríklad ako inovátori poskytujúci inovačné riešenia alebo služby v oblasti klímy. Možnosti financovania možno nájsť na portáli financovania a ponúk, najmä v rámci pracovného programu Horizont Európa na roky 2023 – 2024.

Ďalšie finančné prostriedky sú k dispozícii prostredníctvom programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy, ktorý sa okrem iných cieľov zameriava na dosiahnutie prechodu na udržateľné klimaticky neutrálne a odolné hospodárstvo a na ochranu, obnovu a zlepšovanie kvality vody. Program zahŕňa podprogram „Zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na ňu“ a financuje inovačné technológie, vývoj najlepších postupov a činnosti, ktoré podporujú vykonávanie plánov v oblasti životného prostredia a klímy vypracovaných na regionálnej, multiregionálnej alebo vnútroštátnej úrovni. Financovanie je k dispozícii aj prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktorý podporuje činnosti spolupráce medzi regiónmi v rôznych členských štátoch (pozri programy Interreg). Ďalším dôležitým zdrojom financovania odvetvia vodného hospodárstva je Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, ktorý je súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky a podporuje udržateľné riadenie prírodných zdrojov a opatrenia v oblasti klímy a podporuje projekty zamerané na opatrenia zamerané na obnovu, zachovanie a posilnenie ekosystémov súvisiacich s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom s pozitívnym vplyvom na biodiverzitu, pôdu, vodu a ovzdušie.

Podpora vykonávania

Na podporu vykonávania adaptácie v plánoch manažmentu povodia podľa rámcovej smernice o vode je k dispozícii usmerňovací dokument spoločnej stratégie vykonávania „River Basin Management in a Changing Climate“ (Obhospodarovanie povodí v meniacej sa klíme)s cieľom zabezpečiť, aby sa hrozby súvisiace s klímou a plánovanie adaptácie začlenili do plánov manažmentu povodia. V plánoch sa musí preukázať minimálne to, i) ako prognózy zmeny klímy prispeli k posúdeniu tlakov a vplyvov, ii) ako sú programy monitorovania nakonfigurované tak, aby odhaľovali vplyvy zmeny klímy, a iii) ako sú vybrané opatrenia odolné voči predpokladaným klimatickým podmienkam.

V rámci koncepcie na ochranu vodných zdrojov sa začalo budovanie vodných bilancií na úrovni EÚ, ktoré pripravili pôdu pre presnejšiu kvantifikáciu tlakov na vodné zdroje a odvetvových/geografických rozdielov. V tejto súvislosti je k dispozícii osobitný usmerňovací dokument o uplatňovaní vodných bilancií. Európska platforma opatrení na prirodzené zadržiavanie vody je navyše platformou, ktorá podporuje vykonávanie európskej environmentálnej politiky v oblasti zelenej infraštruktúry ako spôsob, ako prispieť k integrovaným cieľom, ktoré sa zaoberajú ochranou a obnovou prírody a biodiverzity a terénnymi úpravami.

Okrem toho sa na úrovni EÚ výrazne podporuje využívanie NBS a zelenej infraštruktúry. V stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2021 sa uvádza, že NBS sú mimoriadne vhodné na zvýšenie odolnosti proti zmene klímy voči vplyvom vody, a podporuje sa ich využívanie pri vykonávaní rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach.

MRE adaptácie

Plány manažmentu povodia a plány manažmentu povodňových rizík vypracované na základe rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach musia európske členské štáty revidovať v rámci šesťročného cyklického prístupu. Po každej aktualizácii musí Európska komisia uverejniť správu Európskemu parlamentu a Rade o pokroku pri vykonávaní týchto smerníc. Tieto správy obsahujú informácie o tom, ako členské štáty zohľadnili vplyvy zmeny klímy pri vypracúvaní plánov. Posledná správa bola prijatá v roku 2021 a ide o šiestu rámcovú smernicu o vode a správu o vykonávaní smernice o povodniach. V súvislosti s vykonávaním rámcovej smernice o vode Európska komisia uvádza, že započítavanie vplyvov zmeny klímy zostáva dôležitou výzvou v ďalších cykloch vykonávania rámcovej smernice o vode. Hoci väčšina členských štátov zohľadnila zmenu klímy pri vypracúvaní posledných plánov manažmentu povodia, účinnosť metodík zabezpečenia odolnosti proti zmene klímy je nejasná a vo všeobecnosti sa zelená infraštruktúra a opatrenia na zadržiavanie vody nevyužívajú dostatočne.  V prvom cykle vykonávania rámcového rozhodnutia veľký podiel členských štátov zvážil aspoň niektoré aspekty zmeny klímy, ale nezaoberal sa jej vplyvmi do hĺbky. Rámcové rozhodnutie si vyžaduje, aby sa od druhého cyklu venovala zvýšená pozornosť vplyvom zmeny klímy. V správe sa odporúča napríklad intenzívnejšia koordinácia s národnými adaptačnými stratégiami.