5.1 Vypracovanie akčného plánu pre adaptáciu

Akčný plán pre adaptáciu je ústredným, najdôležitejším a zavedeným a osvedčeným politickým nástrojom na vykonávanie adaptácie. Stanovuje sa v ňom, čo je potrebné urobiť, aby sa prioritné možnosti adaptácie zmenili na opatrenia, pričom sa špecifikuje, kto a kedy ich prijme, a riešia sa potreby v oblasti zdrojov a prideľovanie zdrojov. Hlavným účelom akčného plánu pre adaptáciu je usmerniť proces vykonávania poskytnutím podrobného plánu na zavedenie možností adaptácie do praxe.

Dokument akčného plánu predstavuje politický výstup predchádzajúcich etáp tvorby politiky v oblasti adaptácie. Preto by mal pevne vychádzať z výsledkov krokov 1 – 4 adaptačného cyklu. Sprievodný akčný plán, ktorý vychádza zo stratégie adaptácie a konkretizuje jej celkové ciele a strategické smerovanie, predstavuje portfólio vybraných adaptačných opatrení, opisuje ich z operačného hľadiska a štruktúrovaným spôsobom a načrtáva strategický proces a koordinačné mechanizmy vykonávania. V porovnaní so strategickým rámcom sa akčný plán zvyčajne zaoberá kratším časovým horizontom, a preto podlieha častejším revíziám. Na základe národného akčného plánu by orgány verejnej správy na nižšej ako celoštátnej úrovni v rámci krajiny mali vypracovať svoje vlastné dokumenty týkajúce sa adaptačnej politiky, pričom by mali uprednostňovať a konkretizovať adaptačné opatrenia podľa svojich konkrétnych súvislostí. Nástroj na podporu adaptácie miest poskytuje príslušné usmernenia pre európske mestá a iné miestne orgány.

Vzhľadom na prierezový charakter adaptácie na zmenu klímy sa akčné plány pre adaptáciu začlenia do viacodvetvových politických dokumentov, v ktorých sa navrhnú adaptačné opatrenia v rámci širokej škály odvetví citlivých na zmenu klímy a naprieč nimi. S cieľom usmerniť a uľahčiť začleňovanie adaptácie do príslušných oblastí sektorovej politiky sa môžu vypracovať sektorové adaptačné plány, ktoré budú dopĺňať komplexné adaptačné plány.

Dôrazne sa odporúča zapojenie zainteresovaných strán z príslušných odvetví a úrovní, hľadanie a uzatváranie dohôd na účely vykonávania a diskusia o akčnom pláne pre adaptáciu v rámci verejnej konzultácie. Sú to kľúčové prvky riadenia adaptácie a pripravujú pôdu pre účinné vykonávanie.

Na to, aby bol akčný plán pre adaptáciu účinný, je nevyhnutné získať politický súhlas. Adaptačné stratégie a akčné plány môžu byť účinné, ak sú právne nezáväzné, „mäkké“ politiky, ale ich zakotvenie v právnych predpisoch vytvorí zákonné povinnosti, a tým prospeje ich vykonávaniu.

Vypracovanie akčného plánu pre adaptáciu

V akčnom pláne pre adaptáciu sa uvádzajú a opisujú vybrané možnosti adaptácie, ktoré môžu byť usporiadané do odvetvových oblastí činnosti a prierezových alebo všeobecných opatrení, a načrtávajú sa spôsoby ich vykonávania. Hoci sa úroveň podrobnosti a štruktúra môžu líšiť, mali by okrem iného obsahovať tieto informácie, pokiaľ je to možné, vysvetlené pre každú jednotlivú akciu:

Ciele akcií
Dôvody a relevantnosť opatrení
Kroky a spôsoby vykonávania
Nástroje, ktoré ponúkajú vstupné body pre začleňovanie a vykonávanie
Úlohy a povinnosti vykonávajúcich subjektov, pričom sa výslovne zohľadňuje potreba koordinácie a spolupráce medzi aktérmi na všetkých úrovniach
Harmonogram vykonávania
Odhad potrebných zdrojov, pokiaľ ide o ľudské, finančné a znalostné zdroje
Dostupné možnosti financovania
Potenciálne konflikty a synergie
Ukazovatele a mechanizmy na monitorovanie a hodnotenie úspešnosti vykonávania
Ustanovenia týkajúce sa revízie opatrení
Informačné potreby, otvorené výskumné otázky a spôsoby odstránenia medzier v poznatkoch
Potenciálne prekážky činnosti a faktory uľahčujúce prekonanie týchto prekážok

Už pri navrhovaní akčného plánu sa dôrazne odporúča zohľadniť potrebu monitorovania a hodnotenia pokroku vo vykonávaní a výsledkov adaptácie. Jasným a overiteľným vymedzením cieľov každého opatrenia a navrhnutím možných ukazovateľov sa podporuje následné meranie úspešnosti vykonávania. Každé adaptačné opatrenie môže mať potenciál pre synergie a konflikty s inými opatreniami, odvetvovými záujmami alebo inými cieľmi verejnej politiky vrátane zmierňovania zmeny klímy a znižovania rizika katastrof. Ak sú konflikty a kompromisy skryté, ohrozuje to súdržnosť rôznych politík a môže to viesť k neúmyselným neudržateľným alebo neadekvátnym výsledkom. S cieľom podporiť synergické a zabrániť antagonistickým účinkom adaptačných opatrení je preto užitočné identifikovať a označiť potenciálne konflikty a synergie v politickom dokumente, čím sa podporí začleňovanie. V závislosti od rozsahu a ambícií akčného plánu sa cieľové skupiny, na ktoré sa zameriava, môžu líšiť a môžu byť také široké, ako sú verejné orgány na rôznych úrovniach, poskytovatelia infraštruktúry/služieb, záujmové skupiny/MVO, výskumné a vzdelávacie organizácie až po súkromné spoločnosti (vrátane poisťovníctva a priemyslu), správcovia zdrojov a vlastníci pôdy, súkromné domácnosti a občianska spoločnosť ako celok. Pokiaľ je to vhodné, môže byť užitočné rozdeliť ich na vykonávajúce subjekty, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za akciu, kooperačných partnerov a ďalšie zainteresované strany.

Plánovanie spôsobov adaptácie

Akčný plán adaptácie sa môže organizovať v rámci spôsobov adaptácie, pričom systém vykonávania každej možnosti adaptácie pozostáva zo série opatrení zameraných na vopred stanovený cieľ adaptácie. Každý krok vykonávania pritom predstavuje stavebný prvok, ktorý súvisí s časovými horizontmi a zohľadňuje neistotu počas procesu vykonávania. Spôsoby adaptácie ponúkajú koncepčný rámec pre flexibilné plánovanie politiky, ktorý umožňuje iteratívny a dynamický proces vykonávania na riešenie neistôt, riadenie zmien v rámci zložitých sociálno-ekologických systémov a obmedzenie nežiaducich a škodlivých adaptačných dôsledkov. Spôsoby adaptácie pozostávajú zo sekvencie možných akcií pripomínajúcich rozhodovací strom. V priebehu času môžu možné „body zlomu“ (napr. klimatické udalosti, zmeny vonkajších rámcových podmienok) spustiť mechanizmus preskúmania s cieľom skontrolovať, či línia činnosti stále spĺňa stanovený cieľ alebo nie. To môže viesť k potrebe prejsť na iný spôsob vykonávania. V spojení s riadnym monitorovaním a hodnotením vykonávania môže tento prístup pomôcť podporiť vzdelávanie v priebehu času a zvýšiť odolnosť alebo adaptačnú schopnosť.

Zdroj: Zandvoort a kol. (2017): Spôsoby adaptácie pri plánovaní neistej zmeny klímy: Žiadosti v Portugalsku, Českej republike a Holandsku. Environmental Science and Policy 78 (2017), s. 18 – 26.

Poučenie sa z dobrých príkladov z nadnárodnej, národnej a nižšej ako celoštátnej úrovne

Dostupné adaptačné stratégie a akčné plány iných európskych krajín, ako aj tie, ktoré existujú v niektorých nadnárodných (makro)regiónoch, môžu slúžiť ako užitočné príklady pre krajiny alebo vlády na nižšej ako celoštátnej územnej úrovni pri vypracúvaní ich vlastných dokumentov o plánovaní adaptácie. Najlepšie je posudzovať a porovnávať dokumenty z viacerých krajín, učiť sa z najlepších postupov a uplatňovať ich prispôsobeným spôsobom. Štruktúry a siete nadnárodnej spolupráce, ako sú európske regióny nadnárodnej spolupráce, makroregionálne stratégie a medzinárodné dohovory, môžu výrazne podporiť výmenu poznatkov a vzájomné učenie sa skúseností medzi krajinami a regiónmi. Nadnárodné vytváranie sietí môže takisto pomôcť lepšie zosúladiť tvorbu adaptačnej politiky na úrovni EÚ, nadnárodnej a vnútroštátnej úrovni a zohľadniť cezhraničné otázky adaptácie v dokumentoch adaptačnej politiky.