4.2 Vypracovanie analýzy nákladov a prínosov adaptačných opatrení

4.2 Vypracovanie analýzy nákladov a prínosov adaptačných opatrení

Analýza nákladov a prínosov môže významne pomôcť subjektom s rozhodovacou právomocou pri vypracovaní najlepšej stratégie využívania obmedzených hospodárskych zdrojov na najúčinnejší prístup k adaptácii a pomôcť pri určovaní priorít a časovej odolnosti investícií. Posúdenia nákladov a prínosov často používajú vlády a organizácie súkromného sektora na posúdenie vhodnosti danej akcie alebo investície. Analýza môže pomôcť predpovedať, či prínosy opatrenia prevažujú nad jeho nákladmi a vo vzťahu k iným alternatívam (t. j. umožňuje zoradiť alternatívne opatrenia z hľadiska pomeru nákladov a prínosov).

Náklady na adaptáciu sa chápu ako „náklady na plánovanie, prípravu, uľahčenie a vykonávanie adaptačných opatrení vrátane nákladov na transformáciu“ (IPCC) a prínosy sú „náklady na zabránenie škodám alebo vzniknuté prínosy po prijatí a vykonávaní adaptačných opatrení“ (IPCC). Keďže takmer žiadne adaptačné opatrenie nemôže úplne odstrániť vplyv zmeny klímy a súvisiace riziko, musia sa zohľadniť aj náklady na reziduálne riziko (zvyšné vplyvy po vykonaní adaptačného opatrenia).

Posudzovanie nákladov a prínosov možností adaptácie možno vykonávať užšie vzhľadom na finančné rozpočtové náklady a prínosy len alebo komplexnejšie vzhľadom na širšie náklady a prínosy pre miestne hospodárstvo. Okrem toho sa do posúdenia nákladov a prínosov môžu zahrnúť aj sociálne a environmentálne náklady a prínosy. Je obzvlášť dôležité zahrnúť do posúdenia možností adaptácie netrhové náklady a prínosy, aby sa realisticky zohľadnila celá škála prínosov a nákladov, aj keď ich je ťažšie vyjadriť v peňažnom vyjadrení.

Existuje súbor prístupov na ocenenie nákladov a prínosov možností adaptácie. Tri bežne používané metódy sú:

• Analýza nákladov a prínosov (CBA)
• Analýza nákladovej efektívnosti (CEA)
• Multikritická analýza (MCA)

Analýza nákladov a prínosov vo všeobecnosti obsahuje tieto kroky:

1. Vymedziť adaptačný cieľ a určiť zodpovedajúce možnosti adaptácie, ktoré sa majú posúdiť
2. Vymedzenie základného scenára s cieľom umožniť posúdenia porovnávajúce scenáre „s“ konkrétnymi adaptačnými opatreniami a „bez“ nich
3. Identifikujte všetky náklady a prínosy v stanovenom časovom rámci, vo všeobecnosti životnosť adaptačného opatrenia alebo časový horizont scenárov vplyvu na klímu
4. Priradiť peňažnú hodnotu nákladom: náklady zahŕňajú náklady na potrebné fyzické zdroje, náklady na ľudské úsilie vynaložené vo všetkých fázach projektu, ako aj všetky kvantifikovateľné sociálne, environmentálne alebo hospodárske nevýhody. Náklady, ktoré vzniknú v budúcnosti, sa diskontujú na súčasnú hodnotu („súčasnú hodnotu“) pomocou diskontnej sadzby.
5. Priraďte peňažnú hodnotu výhodám: kvantifikácia prínosov môže byť menej priamočiara. Často je ťažšie presne predpovedať prínosy, najmä v prípade nových inovačných možností. Po druhé, spolu s finančnými prínosmi sú často nehmotné alebo mäkké prínosy súvisiace s opatrením. Existuje však niekoľko metodík, ktoré umožňujú kvantifikáciu – ďalšie usmernenia nájdete v zdrojoch uvedených nižšie. Kvantifikované prínosy je takisto potrebné odpočítať od dnešných hodnôt.
6. Porovnanie nákladov a prínosov: napokon porovnajte hodnotu nákladov s hodnotou prínosov a použite túto analýzu na rozhodnutie o ďalšom postupe. Na tento účel vypočítajte celkové náklady a celkové prínosy a porovnajte tieto dve hodnoty s cieľom určiť, či prínosy prevyšujú náklady (stanovenie „čistej súčasnej hodnoty“ – NPV). Je tiež dôležité zvážiť čas návratnosti - ako dlho bude trvať, kým sa dosiahne bod rentability, v ktorom prínosy splatili náklady.

Obmedzenie analýzy nákladov a prínosov spočíva v tom, že vyžaduje, aby sa všetky prínosy merali a vyjadrovali v peňažnom vyjadrení, čo je často buď ťažké dosiahnuť, alebo sa považuje za morálne sporné (napr. priradenie peňažnej hodnoty ľudskému životu alebo „zníženie“ budúcich prínosov). Ďalšie dve metódy, CEA a MCA, môžu byť použité na prekonanie niektorých z týchto problémov.

Analýza nákladovej efektívnosti (CEA) sa používa na určenie najlacnejšieho spôsobu dosiahnutia konkrétneho adaptačného cieľa. Zatiaľ čo náklady na opatrenia sa musia vypočítať v peňažnom vyjadrení, prínosy možno vyjadriť v akomkoľvek inom kvantifikovanom opatrení, ktoré možno porovnať s cieľovou hodnotou. Napríklad, ak je cieľom znížiť počet úmrtí súvisiacich s teplom, každá možnosť sa posúdi na základe jej potenciálu znížiť úmrtnosť súvisiacu s teplom (počet zabránených úmrtí a percentuálny pokles v porovnaní s východiskovou hodnotou), ktorý sa potom porovná s jej nákladmi. CEA zvyčajne opomína zohľadnenie sociálnych aspektov, uskutočniteľnosti vykonávania alebo súvisiacich prínosov, ktoré je potrebné posúdiť súbežne.

Zdroje a informácie o ďalších metódach a nástrojoch sú uvedené nižšie.

Analýza založená na viacerých kritériách (MCA) zahŕňa rôzne hodnotiace kritériá (finančné a nefinančné, vyjadrené v peniazoch alebo v iných kvantitatívnych hodnotách) a priority vzhľadom na rôzne kritériá (keďže rôzne zainteresované strany môžu mať rôzne preferencie, pokiaľ ide o výstupy, prínosy a vplyvy projektu, v jednom spoločnom rámci s cieľom dosiahnuť bodové hodnotenie a relatívne poradie možností adaptácie, pričom sa bežne integrujú výsledky CBA alebo CEA. Ďalšie podrobnosti o MCA sú uvedené v kroku 4.3.