European Union flag

Vplyv zmeny klímy na duševné zdravie

Hlavné spôsoby vplyvu zmeny klímy na duševné zdravie v Európe (pozri podkladovú správu).
Zdroj: Vypracovanie EEA na základe Lawrance a kol. (2021) a Berry a kol. (2010)

Duševné zdravie: dodatočná záťaž vyplývajúca zo zmeny klímy

V krajinách EÚ a Spojenom kráľovstve trpí problémami s duševným zdravím 84 miliónov ľudí (OECD a EK, 2018). Duševné zdravie je však systematicky nedostatočne zastúpené vo verejných rozpočtoch a systéme zdravotnej starostlivosti (WHO, 2018). Očakáva sa, že zmena klímy zhorší výsledky v oblasti duševného zdravia na celom svete (Lawrance a kol., 2021: Romanello a kol., 2021), najmä pre zraniteľných jednotlivcov a komunity (IPCC, 2022).

Účinky zmeny klímy na duševné zdravie zostávajú v porovnaní s vplyvmi na fyzické zdravie do značnej miery nepreskúmané. Týka sa to najmä rastúceho vystavenia obyvateľstva vlnám horúčav , záplavám alebo prírodným požiarom, keďže prípady psychických traumy z akejkoľvek formy katastrofy súvisiacej s klímou môžu byť 40-krát vyššie ako prípady fyzického zranenia (Lawrance a kol., 2021). Okrem toho je vplyv zmeny klímy na duševné zdravie najvýznamnejší v prípade sociálne zraniteľných komunít (Ingle a Mikulewicz, 2020).

Zmena klímy môže mať vplyv na duševné zdravie viacerými spôsobmi: extrémne výkyvy počasia spôsobujú posttraumatickú stresovú poruchu, úzkosť a depresiu; extrémne teploty ovplyvňujú náladu, zhoršujú poruchy správania, zvyšujú riziko samovrážd a ovplyvňujú pohodu osôb s problémami duševného zdravia; úzkosť spojená s prebiehajúcou alebo predpokladanou zmenou klímy a životného prostredia, ktorá spôsobuje klimatickú úzkosť; a vplyvy spojené s meniacim sa živobytím a sociálnou súdržnosťou celých komunít. Tie sú opísané ďalej v texte a podrobnejšie opísané v podkladovej správe.

Spôsoby vplyvu zmeny klímy na duševné zdravie

Vplyvy strát a škôd spojených s extrémnymi poveternostnými javmi na duševné zdravie

Škody, strata živobytia a vysídľovanie spôsobené extrémnymi poveternostnými javmi, ako sú záplavy, môžu mať významný vplyv na duševné zdravie jednotlivcov vo forme posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD), úzkostných a depresívnych porúch (Fernandez a kol., 2015; Tong, 2017). Celkový počet ľudí v Európe, ktorí nahlásili duševnú poruchu v dôsledku povodní v rokoch 1998 až 2018, sa odhaduje na 1,72 až 10,6 milióna (Jackson a Devadason, 2019).

Lesné požiare sú tiež spojené s vyššou prevalenciou symptómov, ako je depresia, úzkosť, nepriateľstvo, fobická úzkosť a paranoja v porovnaní s tými, ktoré nie sú postihnuté (Papanikolaou et al., 2011), ako aj s vyššou konzumáciou liekov používaných na liečbu porúch spánku a úzkosti (Caamano-Isorna et al., 2011). Príznaky PTSD, depresie a úzkosti môžu pretrvávať medzi exponovanou populáciou až niekoľko rokov po požiari (To et al., 2021).

Poľnohospodári sú často veľmi zraniteľní voči rizikám pre duševné zdravie spojeným s environmentálnymi faktormi, ako sú suchá (Cianconi a kol., 2020), existujú však obmedzené štúdie z Európy, ktoré by to podporili. Podľa globálneho preskúmania dôkazov, ktoré vykonali Daghagh Yazd a kol. (2019), premenlivosť klímy/sucho sa javí ako jeden zo štyroch faktorov, ktoré najviac ovplyvňujú duševné zdravie poľnohospodárov.

Vplyv vysokých teplôt na duševné zdravie

Vysoké teploty, napr. počas vĺn horúčav, sú spojené s poruchami nálady a správania vrátane zvýšenia agresívneho správania a kriminality. Zistili sa súvislosti medzi vysokými teplotami a zvýšením rizika samovrážd, najmä u mužov, ako aj riziko prijatia súvisiaceho s duševným zdravím a návštev pohotovostných oddelení (Thompson a kol., 2018).

Osobitnou skupinou zraniteľnou voči účinkom extrémnych teplôt sú ľudia s už existujúcim duševným zdravotným stavom (Palinkas a kol., 2020: Page et al., 2012), pre ktorých je teplo spojené s psychickou tiesňou, zhoršeným duševným zdravím a vyššou úmrtnosťou (Charlson et al. 2021). Riziko úmrtia pacientov s duševným zdravím počas horúcich období sa zvyšuje interakciou tepla s diuretikami a psychotropnými liekmi (Page et al. 2012).

Znepokojenie z prebiehajúcej a očakávanej zmeny klímy a životného prostredia

Obavy spojené so zmenou klímy môžu negatívne ovplyvniť duševnú pohodu. Môže to mať formu „solastalgie“, t. j. úzkosti vyvolanej zmenami životného prostredia, ktoré ovplyvňujú milované miesto; „ekologická úzkosť“ alebo „klimatická úzkosť“, t. j. chronický strach z environmentálnej kataklizmy, ktorý vyplýva z pozorovania zdanlivo nezvratného vplyvu zmeny klímy a súvisiacich obáv o budúcnosť človeka a budúcnosť budúcich generácií; alebo „ekoparalýza“, definovaná ako pocit, že nie je možné prijať účinné opatrenia na zmiernenie účinkov zmeny klímy (Albrecht a kol., 2007; Albrecht, 2011; Clayton a kol., 2017).

Deti, mládež a mladí dospelí sú obzvlášť zraniteľní voči ťažkostiam a problémom duševného zdravia súvisiacim so zmenami životného prostredia (Burke a kol., 2018). Zmena klímy sa javí ako jedna z najväčších príčin obáv detí a mladých ľudí (UNICEF a Eurochild, 2019). V globálnom prieskume, ktorý zahŕňal aj niekoľko európskych krajín, pocity týkajúce sa zmeny klímy negatívne ovplyvňujú každodenný život a fungovanie takmer polovice detí a mladých ľudí a 75 % respondentov považovalo svoju budúcnosť za „desivú“ (Marks a kol., 2021; Hickman a kol., 2021).

Vplyvy na úrovni Spoločenstva

Spôsob, akým sa vplyvy duševného zdravia na jednotlivcov premietajú do účinkov na komunitu, je poháňaný mnohými faktormi. Zahŕňajú úroveň vystavenia danej komunity danému typu hrozby (intenzita, trvanie, opakovanie alebo pretrvávanie klimatických nebezpečenstiev). Napríklad mestá vystavené vysokým teplotám sa môžu stať násilnejšími (Cianconi a kol., 2020). Štúdie poukazujú na súvislosť medzi teplotou a trestnými činmi (Murataya a Gutiérrez, 2013), napr. partnerské násilie (Sanz-Barbero a kol., 2018). Ďalším faktorom je zraniteľnosť komunity, t. j. zloženie obyvateľstva, ktoré môže spôsobiť, že bude náchylné na negatívne výsledky v oblasti duševného zdravia. Zraniteľní jednotlivci - ženy, starší ľudia, deti, ľudia s predchádzajúcimi psychiatrickými chorobami a ľudia s nízkym príjmom alebo s nízkou sociálnou sieťou, ako aj domorodé a domorodé komunity - majú zvýšenú pravdepodobnosť rozvoja psychopatológií (Cianconi a kol., 2020).

Na úrovni komunít môže zmena klímy vyvíjať tlak aj na komunity z dôvodu nedostatku zdrojov, čo vedie k vysídľovaniu, násiliu a trestnej činnosti (Hayes a Poľsko, 2018). To môže platiť najmä pre pôvodné a tradičné komunity, ako aj v regiónoch, v ktorých environmentálne zmeny napredujú rýchlym tempom (napr. Arktída alebo oblasť Stredozemného mora).

Predpokladané vplyvy zmeny klímy na zdravie

Predpokladá sa, že frekvencia a intenzita extrémnych vĺn horúčav sa bude naďalej zvyšovať v rámci všetkých scenárov emisií skleníkových plynov (IPCC, 2021). Okrem toho pozorovaný trend teplejších a suchších podmienok v južnej Európe bude v nasledujúcich desaťročiach pokračovať, čo povedie k zvýšeniu závažnosti a výskytu lesných požiarov s pravdepodobným zvýšeným vplyvom na duševné zdravie.

V prípade povodní je závažnosť duševných problémov úmerná rozsahu vplyvu povodní na život človeka – úrovni strát a škôd, narušeniu každodennej rutiny atď. (Fernandez a kol. (2015). Predpokladaná zvýšená frekvencia a rozsah záplav bude mať preto v budúcnosti pravdepodobne väčší vplyv na duševné zdravie. V prognózach sa odhaduje, že samotné pobrežné záplavy by mohli potenciálne spôsobiť päť miliónov ďalších prípadov miernej depresie ročne v EÚ do konca 21. storočia pri scenári zvýšenia hladiny morí a pri absencii adaptácie (Bosello a kol., 2011).

V stredozemskom regióne by kombinácia rastúceho počtu obyvateľov a vplyvov zmeny klímy mohla viesť k nedostatku kľúčových zdrojov, čo by ohrozilo bezpečnosť vody a potravín, čo by mohlo potenciálne ohroziť súdržnosť komunít a zhoršiť výsledky jednotlivcov v oblasti duševného zdravia (MedECC, 2019). V severných krajinách, ako je Fínsko, by predpokladaný pokles snehu a zvýšená oblačnosť mohli potenciálne spôsobiť ďalšie problémy v oblasti duševného zdravia v dôsledku zníženej jasnosti a zvýšenej prevalencie sezónnej afektívnej poruchy (Burenby a kol., 2021; Meriläinen a kol., 2021).

Politická reakcia

Hoci v Európe vo všeobecnosti existuje politické úsilie o riešenie duševného zdravia, existuje len málo politík zameraných konkrétne na vplyvy zmeny klímy na duševné zdravie. Napríklad nováiniciatíva Európskej komisie s názvom Spoločne zdravšie – iniciatíva EÚ v oblasti neprenosných chorôb (2022 – 2027) pomôže členským štátom znížiť zaťaženie neprenosnými chorobami, pričom duševné zdravie bude jednou z piatich plánovaných oblastí práce. Regionálny úrad WHO pre Európu v nedávnom európskom akčnom rámci pre duševné zdravie na roky 2021 – 2025 (WHO/Európa, 2021) uznáva význam duševného zdravia pre dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja. Zmena klímy však nie je výslovne zahrnutá v týchto stratégiách.

Čoraz viac európskych krajín má zavedené všeobecné stratégie v oblasti duševného zdravia (OECD a EK, 2018). Podľa analýzy EEA týkajúcej sa vnútroštátnych politík v oblasti adaptácie a zdravia sa však vplyv zmeny klímy na duševné zdravie uznáva len v menšine týchto politických dokumentov a ešte menej z nich obsahuje konkrétne opatrenia.

Odporúčania pre tvorcov politík na zníženie vplyvov zmeny klímy na duševné zdravie, Lawrance a kol. (2021) zahŕňajú stanovenie priorít politík adaptácie na zmenu klímy, ktoré majú vedľajšie prínosy pre duševné zdravie a znižujú sociálne nerovnosti (napr. lepší prístup k prírode); proaktívne adaptačné zásahy pre najzraniteľnejšie komunity; prideľovanie finančných prostriedkov na príslušný výskum; a starostlivá komunikácia o téme zmeny klímy.

Futher informácie

Referencie

Language preference detected

Do you want to see the page translated into ?

Exclusion of liability
This translation is generated by eTranslation, a machine translation tool provided by the European Commission.