Choroby prenášané vektormi

Pozorované účinky

Zmena klímy už nie je budúcou hrozbou, je aktuálnou a aktívne pretvára krajinu infekčných chorôb v celej Európe (EEA, 2022). Sme svedkami "nového normálneho stavu", keď sa tropické choroby prenášajú v Európe na miestnej úrovni. Invázne vektory, ako je komár ázijský (Aedes albopictus), sa v súčasnosti vyskytujú na celom kontinente a tlačia sa na sever a do vyšších nadmorských výšok, kde predtým nemohli prežiť (Svetový deň komárov 2025: Európa stanovuje nové záznamy o chorobách prenášaných komármi).

Dôkazy sú jasné: v regiónoch, ktoré sa kedysi považovali za bezpečné, sa vyskytujú rekordné počty lokálne získaných prípadov infekcie vírusom západonílskej horúčky a vírusovej choroby chikungunya (Wadman, 2025). Tento posun je spôsobený biologickou adaptáciou: komáre vyvíjajú „studenú odolnosť“, aby prežili európske zimy, zatiaľ čo vírusové patogény sa mutujú, aby sa účinnejšie šírili v našom miestnom prostredí (Delwel a Mordecai, 2025). V záujme ochrany európskych občanov je teraz pri riadení týchto rozširujúcich sa zdravotných rizík prvoradá politická naliehavosť a integrovaný dohľad [nariadenie (EÚ) 2022/2371 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia].

Predpokladané účinky

Klimatická vhodnosť tigrích komárov v rokoch 2041 – 2070 v scenári s vysokými emisiami

(ak chcete zobraziť interaktívnu verziu, kliknite na mapu)

Index klimatickej vhodnosti tigrích komárov je relevantný pre ľudské zdravie. Komár tigrový (Aedes albopictus) je invázny druh z juhovýchodnej Ázie, ktorý je uprednostňovaný teplejším podnebím, a predstavuje vážnu hrozbu, pretože prenáša choroby prenášané vektormi, ako je horúčka dengue a chikungunya. Environmentálne faktory, medzi ktoré patria poveternostné podmienky, ovplyvňujú potenciálnu prítomnosť aj sezónnu aktivitu tigrieho komára. Tu je príklad prognóz vhodnosti komárov tigrov v krajinách EÚ v polovici ‑storočia (2041 – 2070) podľa scenára vysokých emisií ‑ (RCP 8.5).
Zdroj: Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S)

Rastúce teploty, miernejšie zimy a meniace sa zrážky už predlžujú obdobia výskytu komárov a rozširujú populácie Aedes a Culex v Európe. V deň výskytu komárov (20. augusta 2025) ECDC uviedlo, že teplejšie a dlhšie letá a zmeny v zrážkach vytvárajú „nový normál“ dlhších a intenzívnejších období prenosu chorôb prenášaných komármi, pričom vírus západného Nílu a vírus chikungunya sa zisťujú v nových oblastiach a ohniská dosahujú rekordné čísla (https://www.ecdc.europa.eu/en/news-events/world-mosquito-day-2025-europe-sets-new-records-mosquito-borne-diseases).  V usmernení ECDC o chorobách prenášaných Aedesom sa takisto varuje, že zmenou klímy sa predĺžia priaznivé obdobia životného prostredia pre komáre Aedes,  čím sa zvýši potenciál výskytu horúčky dengue, vírusovej choroby chikungunya a ohnísk vírusovej choroby Zika na európskom kontinente.

The Lancet Countdown Europe uvádza, že klimatická vhodnosť sa zvyšuje pre vírus západného Nílu, vírus dengue, vírus chikungunya, vírus Zika a parazity Plasmodium (spôsobujúce maláriu), čo naznačuje, že otepľovanie podnebia umožní, aby tieto patogény pretrvávali ďalej na sever a každý rok dlhšie (Van Daalen a kol. 2024).

Zmena klímy však neovplyvňuje len choroby prenášané komármi. Z posúdenia lymskej boreliózy, ktoré vykonala WHO v Európe, vyplýva, že kliešte sa už rozšírili do vyšších zemepisných šírok a nadmorských výšok v Európe a že budúce otepľovanie pravdepodobne uľahčí ďalšie šírenie a zároveň zníži výskyt v oblastiach, ktoré sú príliš horúce a suché (https://www.who.int/publications/i/item/9789289022910).

Politické reakcie

Politika EÚ v oblasti chorôb prenášaných vektormi sa postupne posunula od prevažne reaktívneho prístupu – zameraného na reakciu na výskyt ohnísk – k proaktívnejšiemu a integrovanejšiemu rámcu, ktorý odráža „nový normál“ zdravotných rizík súvisiacich s klímou. Rastúce teploty, strata biodiverzity a ekologické narušenie spolu s globalizáciou rozširujú geografický rozsah a sezónne prenosové okná patogénov prenášaných vektormi. V tejto súvislosti EÚ čoraz viac začleňuje pripravenosť na VBD do širšej vízie európskej zdravotnej únie, ktorej cieľom je posilniť dlhodobú odolnosť a koordinovanú činnosť vo všetkých členských štátoch namiesto toho, aby sa spoliehala na dočasné opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy (https://commission.europa.eu/topics/public-health/european-health-union_en).

Kľúčovým pilierom tejto vyvíjajúcej sa stratégie je lepšia pripravenosť prostredníctvom investícií do inovácií a zdravotnej bezpečnosti, ako je napríklad jednotná akcia EÚ na rozšírenie vnútroštátnych systémov členských štátov na odhaľovanie a kontrolu vektorových hrozieb. Touto jednotnou akciou sa vytvoria interdisciplinárne programy na monitorovanie distribúcie vektorov a populačnej dynamiky a vyvinú a zavedú sa protiopatrenia na kontrolu vektorov prenášajúcich choroby vrátane fyzikálnych, biologických a chemických metód, ktoré budú doplnené o verejné osvetové kampane.

Na operačnej úrovni politika EÚ napreduje aj smerom k integrovanému dohľadu nad vektormi a ich kontrole. Namiesto toho, aby sa EÚ zameriavala len na klinické prípady u ľudí, podporuje prístup založený na prístupe „jedno zdravie“, ktorý zahŕňa dohľad nad zvieratami (prostredníctvom misie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA)) a entomologické monitorovanie. Projekt VectorNet financovaný ECDC-EFSA zohráva ústrednú úlohu pri zbere a výmene údajov o populáciách komárov, kliešťov a iných vektorov v celej Európe, čo umožňuje skoršie odhaľovanie rizík a cielenejšie intervencie pred rozsiahlym šírením ohnísk (https://www.vectornetdata.org/).

Tento integrovaný rámec ďalej posilňuje vedecká koordinácia medzi agentúrami EÚ. EFSA, najmä prostredníctvom svojej pracovnej skupiny pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat, poskytuje nezávislé vedecké poradenstvo o zoonotických chorobách prenášaných vektormi, ktoré postihujú zvieratá ( https://www.efsa.europa.eu/en/topics/topic/vector-borne-diseases). Úrad EFSA úzko spolupracuje s ECDC na výmene informácií o dohľade a obe agentúry spoločne spravujú sieť One-Health VectorNet a projekt týkajúci sa vektorov veterinárneho významu a významu pre verejné zdravie.

EFSA a ECDC spoločne na základe údajov zozbieraných členskými štátmi spojili svoje sily s cieľom posúdiť výskyt západonílskeho vírusu v Európe a vypracovať spoločné mesačné správy o infekciách u ľudí a zvierat, podporiť tvorbu politík založenú na dôkazoch a posilniť medziodvetvovú spoluprácu v centre stratégie EÚ v oblasti VBD.

Súbežne s týmto inštitucionálnym a regulačným vývojom EÚ posilňuje aj svoje vedecké a operačné základy pre zdravotné hrozby súvisiace s klímou‑ prostredníctvom európskeho klastra klíma – zdravie (zdravie v oblasti klímy), čo je spolupráca v rámci programu Horizont Európa, ktorá spája šesť hlavných výskumných a inovačných projektov: BlueAdapt, CATALYSE, CLIMOS, HIGH Horizons, IDAlerta TRIGGER. Tieto projekty spoločne vytvárajú dôkazy, údaje, nástroje dohľadu a kapacity včasného varovania ‑, ktoré priamo podporujú pripravenosť EÚ na vektor‑borne a iné choroby citlivé na klímu‑. Klaster podporuje synergie medzi výskumnými komunitami v oblasti životného prostredia, klímy a zdravia, zlepšuje preklad politiky v oblasti vedy‑ a vypracúva harmonizované ukazovatele a modelovacie prístupy, ktoré pomáhajú skôr predvídať vznikajúce riziká než na ne reagovať reaktívne. Klaster Klíma – zdravie zapracovaním vedeckých poznatkov do iniciatív, ako je európska zdravotná únia, úrad HERA a stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, funguje ako most medzi výskumom, politikou a praxou – posilňuje schopnosť EÚ predpovedať hrozby, usmerňovať cielené intervencie a budovať dlhodobú odolnosť v rýchlo sa meniacej klíme.