Choroby prenášané vektormi

Pozorované účinky

Teplejšie teploty umožnili mnohým prenášačom chorôb rozšíriť svoju distribúciu smerom na sever a do vyšších nadmorských výšok v Európe. V posledných rokoch (väčšinou od roku 2010) sa v južnej a juhovýchodnej Európe vyskytli lokálne prenosné ohniská horúčky dengue, chikungunya, západonílskej horúčky a dokonca malárie. K týmto ohniskám prispela lepšia vhodnosť klímy pre vektory chorôb.

Dengue väčšinou vedie k horúčkovitému ochoreniu, ale závažné formy zahŕňajú hemoragické horúčky a smrť. Lokálne prenášané prípady horúčky dengue v kontinentálnej Európe, kde sa vyskytuje A. albopictus, sa naďalej vyskytujú častejšie. Až do roku 2010 bola Európa bez autochtónneho prenosu horúčky dengue od vypuknutia epidémie 1927/28 v Grécku pred 82 rokmi. Prvé správy o nedávnom výskyte lokálne nakazených prípadov horúčky dengue sa vyskytli v Chorvátsku a vo Francúzsku v roku 2010. Odvtedy sa vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku vyskytli sporadické ohniská v rokoch 2013, 2014, 2015, 2018, 2019 a 2020. Jednou z hypotéz, prečo sa zdá, že frekvencia týchto ohnísk sa zvyšuje, je, že klimatické zmeny v južnej Európe zlepšili klimatickú vhodnosť baktérie A. albopictus. Hoci priemerná vhodnosť na horúčku dengue zostala v Európe nízka, rok 2018 bol zatiaľ najvhodnejším rokom zaznamenaným v prípade oboch druhov vektorov v tomto regióne, pričom zmena oproti východiskovej hodnote z 50. rokov 20. storočia predstavovala 25 % v prípade druhu A. aegypti a 60 % v prípade druhu A. albopictus. Rastúce trendy možno pozorovať vo všetkých krajinách EÚ.

Climate Suitability for the transmission of Dengue – Change in the vektoral capacity for the transmission of dengue from a 1950-1959 baseline, by vektor (Vhodnosť klímy na prenos horúčky dengue – zmena vektorovej kapacity na prenos horúčky dengue z východiskovej hodnoty v rokoch 1950 – 1959) .
_{Zdroj: Watts, N. a kol., 2021
Poznámka: Údaje sa týkajú európskeho regiónu WHO}

Kliešťová encefalitída (TBE) a lymská borelióza (Lymeova choroba) sú dve najdôležitejšie choroby prenášané kliešťami v Európe, pričom obe z nich prenáša predovšetkým Ixodes ricinus. Niekoľko európskych krajín uviedlo, že Ixodes ricinus migroval na sever a do vyšších nadmorských výšok. Lyme má v EÚ hlásený výskyt približne 65 000 prípadov ročne. Priemerné ročné nahlasovanie prípadov TBE sa v európskych endemických oblastiach za posledných 30 rokov zvýšilo približne o 400 %, hoci je to takmer určite výsledok spoľahlivejších detekčných metód a diagnostiky. Vysoký výskyt oboch chorôb súvisí s miernymi zimami a teplými, vlhkými letami.

Predpokladané účinky

Predpokladá sa, že otepľujúce sa podnebie rozšíri oblasť vhodnú na prenos chorôb prenášaných vektormi v Európe, najmä smerom na sever. Podrobné analýzy infekcií západonílskym vírusom, horúčky dengue a chikungunya naznačujú, že rozšírenie by sa vyskytlo hlavne na okrajoch súčasných oblastí prenosu. Pri scenári vysokých emisií počas 21.^storočia však hrozí, že veľká časť južnej Európy bude napadnutá Aedes aegypti, ktorá prenáša dengue.

Politické reakcie

Zlepšenia v oblasti služieb verejného zdravotníctva môžu v krátkodobom až strednodobom horizonte pôsobiť proti rozširovaniu vektorov chorôb, ako sú vektory komárov Aedes, ale v dôsledku zmeny klímy bude takéto úsilie čoraz ťažšie a nákladnejšie. Prítomnosť účinných systémov zdravotnej starostlivosti a zmeny vo využívaní pôdy by mali byť dostatočné na to, aby sa zabránilo opätovnému výskytu malárie v Európe napriek zvyšujúcej sa vhodnosti klimatických podmienok.