Spravodlivá odolnosť

Mestské

Kľúčové posolstvá

• Od miestneho až po globálny rozsah sú najzraniteľnejšie osoby a komunity najviac ohrozené dôsledkami zmeny klímy, majú najmenšiu schopnosť prispôsobiť sa a je najmenej pravdepodobné, že budú vypočuté, uznané a budú mať prospech z adaptačných opatrení. V stratégiách spravodlivej odolnosti sa uznáva nerovnomerné rozdelenie vplyvov zmeny klímy na ľudí a miesta, nerovnomerné predpoklady a schopnosti (sociálne, hospodárske, politické, súvisiace so zdravím atď.) prispôsobiť sa a podieľať sa na prínosoch, ktoré poskytujú adaptačné opatrenia.
• Koncepcia „na nikoho nezabudnúť“ je kľúčovým prvkom nedávnych a nadchádzajúcich politík EÚ týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy vrátane balíka politík Európskej zelenej dohody a misie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy. Najmä nová adaptačná stratégia EÚ kladie výslovný dôraz na spravodlivú odolnosť.
• Zabezpečenie toho, aby sa na nikoho nezabudlo, si vyžaduje zameranie na aspekty rovnosti vo všetkých fázach plánovania, vykonávania a monitorovania adaptácie, ako aj na všetkých úrovniach riadenia. Zásadný význam má aj zmysluplné zapojenie zraniteľných skupín do týchto procesov.

Spravodlivá odolnosť – prekonávanie nerovností v oblasti klimatických rizík a adaptačných opatrení

Najzraniteľnejšie osoby - z dôvodu ich veku, zdravia, miesta bydliska alebo sociálno-ekonomického postavenia - a systémy sú najviac ohrozené dôsledkami zmeny klímy, majú najmenšiu schopnosť prispôsobiť sa a je najmenej pravdepodobné, že budú vypočuté, uznané a budú mať prospech z adaptačných opatrení. Adaptačné opatrenia majú schopnosť napraviť niektoré z týchto nerovností, ale zároveň hrozí, že prehĺbia už existujúce nedostatky.

Koncepcia „na nikoho nezabudnúť“ v oblasti zmeny klímy, ktorá sa nazýva aj „spravodlivosť pri adaptácii“ alebo „spravodlivosť v oblasti odolnosti“, sa preto musí náležite zohľadniť pri vykonávaní spravodlivej, transformačnej a dlhodobej adaptácie na zmenu klímy s cieľom zabrániť nesprávnym postupom, prerozdeleniu rizika alebo posilneniu existujúcich nerovností a zabrániť vytváraniu „víťazov“ a „porazených“ (Európskaúzemná spolupráca, 2021). Ide najmä o:

• Zníženie nerovnomerného zaťaženia klimatickými rizikami – Niektoré skupiny a regióny sú neúmerne postihnuté zmenou klímy v dôsledku nerovnomerného vystavenia zmene klímy, už existujúcich zraniteľných miest, odlišných hospodárskych a politických schopností, ako aj rozdielneho prístupu k verejným službám a infraštruktúre (ako je primerané bývanie chrániace pred povodňami a extrémnymi teplotami). Správa EEA poskytuje ďalší pohľad na nerovnosti v zraniteľnosti a vystavení klimatickým nebezpečenstvám.
• Zabezpečenie spravodlivého rozdelenia prínosov (a záťaže) adaptácie – adaptačné opatrenia a politiky nemusia byť nevyhnutne prínosom pre všetkých v rovnakom rozsahu a v niektorých prípadoch môžu dokonca viesť k „maladaptácii“. Napríklad investície do adaptácie (napr. zelené plochy, poistenie proti povodniam, miestne opatrenia na úsporu vody alebo chladenie), ktoré nezabezpečujú cenovú dostupnosť, môžu vylúčiť domácnosti s nízkymi príjmami.

Zabezpečenie toho, aby sa na nikoho nezabudlo, si preto vyžaduje zameranie sa na aspekty spravodlivosti vo všetkých fázach cyklu adaptačnej politiky, ako aj zmysluplné zapojenie dotknutých a zraniteľných skupín do rozhodovacích procesov.

Politický rámec

Čoraz viac sa uznáva potreba „na nikoho nezabudnúť“ vo všetkých oblastiach politiky EÚ, v neposlednom rade v oblasti adaptácie na zmenu klímy. Spravodlivá odolnosť je ústredným prvkom programu OSN do roku 2030, ako aj novej adaptačnej stratégie EÚ, ktorou sa vykonáva právny predpis EÚ v oblasti klímy. V stratégii sa zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť odolnosť spravodlivým a primeraným spôsobom a navrhnúť adaptačné opatrenia tak, aby zohľadňovali sociálne aspekty vrátane medzinárodných rozmerov klimatických rizík a adaptácie na zmenu klímy. Zaväzuje Európsku úniu, aby podporovala spravodlivú transformáciu prostredníctvom rôznych politík a systémov financovania, ako aj presadzovaním existujúcich právnych predpisov v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti.

V Európskej zelenej dohode sa zdôrazňuje „spravodlivý prechod“ na spoločnosť s nulovými čistými emisiami skleníkových plynov do roku 2050, pričom sa uznáva, že je potrebné riešiť neprimerané zaťaženie určitých krajín a skupín obyvateľstva. Opatrenia v rámci Európskej zelenej dohody, ako je balík FIT for 55, sa budú riadiť Európskym pilierom sociálnych právs cieľom vyvážiť hospodárske a environmentálne politiky so sociálnymi politikami.

Zlepšenie vedomostnej základne

Hoci je pojem „spravodlivá odolnosť“ v kontexte politiky v oblasti klímy relatívne nový, už existuje etablovaná oblasť výskumu sociálnych dôsledkov zmeny klímy a v poslednom čase sa zvyšuje vedomostná základňa na celosvetovej a európskej úrovni.

Tejto téme sa osobitne venuje niekoľko správ, a to na celosvetovej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. V piatej hodnotiacej správe IPCC (AR5)  sa už uznalo nerovnomerné rozdelenie klimatických rizík v rôznych odvetviach a v najnovšej šiestej hodnotiacej správe IPCC (AR6) sa spravodlivosť zdôrazňuje ako základná kvalita adaptácie na zmenu klímy na všetkých úrovniach riadenia. Najmä v príspevku pracovnej skupiny II k AR6 sa identifikujú zásady spravodlivosti, ktoré by sa mali zohľadniť pri hodnotení možností adaptácie.

Ôsma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti predstavuje súčasné sociálno-ekonomické a územné rozdiely v Európe a to, ako ich zhoršujú vplyvy zmeny klímy, a naznačuje, že politika súdržnosti by sa mala vyvíjať tak, aby reagovala na tieto výzvy.

V technickom dokumente ETC/CCA s názvom „Leaving No One Behind“ in Climate Resilience Policy and Practice in Europe (Nezabudnúť na nikoho v politike a praxi v oblasti odolnosti proti zmene klímy v Európe) (2021) saskúmajú praktické dôsledky „spravodlivej transformácie“ v kontexte adaptácie a odolnosti proti zmene klímy – „spravodlivej odolnosti“. Poskytuje prehľad o tom, ako zohľadniť aspekty spravodlivosti vo všetkých krokoch cyklu adaptačnej politiky podľa nástroja na podporu adaptácie. Iné produkty EHP a EÚS/CCA, ktoré sú dôležité pre pochopenie spravodlivej odolnosti, zohľadňujú zdravotné a mestské aspekty politík spravodlivej odolnosti.

Cieľom EEA je riešiť otázku zohľadňovania aspektov spravodlivosti v politikách zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu v rámci integrovaného prístupu. V brífingu agentúry EEA, v ktorom sa skúmajú sociálne výzvy nízkouhlíkových energetických politík v Európe, sa aspekty adaptácie zohľadňujú pri posudzovaní nespravodlivých vplyvov uhlíkových a energetických daní a politickej analýzy s cieľom maximalizovať prínosy pre ciele súvisiace s adaptáciou.

Brífing EEA z roku 2022 s názvom Smerom k „spravodlivej odolnosti“: pri adaptácii na zmenu klímy sa prihliada na to, ako zmena klímy ovplyvňuje zraniteľné skupiny a ako možno týmto vplyvom predchádzať alebo ich znižovať prostredníctvom spravodlivých adaptačných opatrení. Uvádzajú sa v ňom aj príklady politík a opatrení zameraných na rovnosť z celej Európy.

EÚ takisto prijíma niekoľko opatrení s cieľom pomôcť tvorcom politík a odborníkom z praxe získať ďalšie poznatky a metodiky na vykonávanie politík a opatrení v oblasti spravodlivej odolnosti. Napríklad expertná skupina pre hospodársky a sociálny vplyv výskumu (ESIR) poskytuje Komisii politické poradenstvo založené na dôkazoch o tom, ako rozvíjať spravodlivú, výhľadovú a transformačnú politiku v oblasti výskumu a inovácií.

Európska komisia a EEA v spolupráci s viacerými partnermi z EÚ a z celého sveta vyvíjajú Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia. Poskytuje prístup k najrelevantnejším zdrojom poznatkov o zraniteľnosti sociálnych skupín voči klimatickým vplyvom a rizikám súvisiacim so zdravím, ako aj o spravodlivosti v politických reakciách.

Spravodlivosť v politikách v oblasti klímy je takisto kľúčovou témou programu Horizont 2020, najmä pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy. Pokiaľ ide o adaptáciu, niektoré prebiehajúce projekty skúmajú distribučné dôsledky klimatických rizík a súvisiacich politík. Napríklad projekt CASCADE skúma šírenie klimatických rizík na medzinárodnej úrovni v európskych spoločnostiach a posudzuje potenciálne sociálno-ekonomické nevýhody. Politiky sú stredobodom projektu NAVIGATE, v rámci ktorého sa vyvíjajú nové integrované modely hodnotenia schopné modelovať nerovnosti a posudzovať, ako ich ovplyvňujú politiky zmierňovania a adaptácie. Cieľom projektu JustNature je okrem toho aktivovať riešenia inšpirované prírodou ako nástroje na zabezpečenie práva na zdravie a pohodu v siedmich pilotných mestách.

Program LIFE prispieva aj k rozšíreniu vedomostnej základne. Napríklad projekt Evolving regions (Rozvíjajúce sa regióny) poskytne praktické skúsenosti s mapovaním zraniteľných skupín na účely posudzovania rizík a zohľadňovania aspektov spravodlivosti pri vypracúvaní miestnych a regionálnych plánov adaptácie.

Podpora financovania a investícií

EÚ je odhodlaná podporovať „spravodlivú transformáciu“ prostredníctvom špecializovaných systémov financovania, ako je Fond na spravodlivú transformáciu.

Financovanie adaptácie je k dispozícii z rôznych zdrojov financovania EÚ a mnohé z nich podporujú aj spravodlivú odolnosť. Viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027 sa zabezpečuje, aby sa opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy začlenili do všetkých hlavných výdavkových programov EÚ, ako sa stanovuje aj v adaptačnej stratégii EÚ. Európska komisia okrem toho poskytuje finančné prostriedky aj prostredníctvom programu Next Generation EU (750 miliárd EUR) na zotavenie sa z hospodárskej krízy spojenej s epidémiou COVID-19. Z programu sa financujú národné plány obnovy a odolnosti, ktorých cieľom je radikálne transformovať európske hospodárstva prostredníctvom spravodlivej klimatickej a digitálnej transformácie.

Program LIFE je v plnej miere zameraný na životné prostredie a má rozpočet 1,9 miliardy EUR na opatrenia v oblasti klímy, ktorý zahŕňa adaptáciu na zmenu klímy.

Riešenie nerovností v zelenej transformácii je takisto stredobodom kľúčových strategických usmernení programu Horizont Európa (95,5 miliardy EUR). Podľa strategického plánu na roky 2021 – 2024 program prostredníctvom výskumu prispeje k vytvoreniu odolnejšej, inkluzívnejšej a demokratickejšej európskej spoločnosti. Na tento účel téma spravodlivosti v opatreniach na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu pretína pracovné programy programu Horizont Európa, a najmä šesť nových výziev prispeje k vykonávaniu misie Adaptácia na zmenu klímy. Hoci sa v žiadnej z výziev výslovne neuvádzajú sociálne aspekty, pri ich vykonávaní sa zohľadnia aspekty spravodlivosti v súlade s cieľmi misie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy.

Ďalšími relevantnými európskymi programami financovania sú:

• Spoločná poľnohospodárska politika (37,5 miliardy EUR) podporuje prispôsobenie poľnohospodárskeho sektora s osobitným dôrazom na zraniteľné skupiny poľnohospodárov.
• Európsky sociálny fond plus (ESF+) je kľúčovým finančným nástrojom na podporu najzraniteľnejších skupín v Európe. ESF financuje vykonávanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv: rovnaké príležitosti a prístup na trh práce; spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a začlenenie.
• Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) sa môže venovať aj adaptácii a sociálnemu rozmeru adaptácie. Priority financovania EFRR zahŕňajú „ekologickejšiu, nízkouhlíkovú a odolnú [Európu]“, ako aj „sociálnejšiu“.

Podpora vykonávania

Na európskej úrovni je spravodlivá odolnosť integrovaná a vykonávaná prostredníctvom opatrení vyplývajúcich z európskej adaptačnej stratégie a prostredníctvom iných iniciatív EÚ.

Dohovor primátorov a starostov začleňuje tému spravodlivej odolnosti do vykonávania adaptačných politík na miestnej úrovni. V rámci svojho nástroja politickej podpory poskytuje usmernenie k vykonávaniu adaptácie, ktoré sa výslovne vzťahuje na nerovnaké vystavenie klimatickým vplyvom a zraniteľnosť voči nim. Začal sa pilotný program na rok 2023 so 40 obcami v 12 krajinách s cieľom pomôcť týmto obciam na ich ceste k spravodlivému pokroku v adaptačných opatreniach.

Misiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy vedie GR CLIMA a je určená na priamu podporu najmenej 150 európskych regiónov a komunít, aby sa do roku 2030 stali odolnými voči zmene klímy. Misia sa zameriava na riešenia a pripravenosť na vplyv zmeny klímy spravodlivým a primeraným spôsobom prostredníctvom inkluzívnych procesov riadenia a podporných opatrení na ochranu zdravia a dobrých životných podmienok zraniteľných osôb. Zahŕňa zmenu správania a sociálne aspekty tým, že sa zameriava na nové komunity nad rámec bežných zainteresovaných strán.

Iniciatíva Nový európsky Bauhaus podporuje udržateľnosť, kvalitu skúseností a začlenenie do navrhovania európskych obytných priestorov.