Budovy

Kľúčové posolstvá

• Budovy môžu byť citlivé na zmenu klímy, čo môže mať vplyv na štrukturálne prvky budovy, ako aj na vnútorné podmienky budovy. Neschopnosť správne regulovať vnútorné teploty môže viesť k tepelnému nepohodliu pre používateľov, čo môže mať negatívny vplyv na zdravie, pohodu a produktivitu.
• EÚ pracuje na riešení tohto problému na viacerých frontoch. Pracovala na podpore začlenenia adaptácie na zmenu klímy do stavebných noriem, zaviedla smernice na zvýšenie energetickej efektívnosti a hospodárnosti a vypracovala politiky na podporu obnovy budov, ktorá vedie k zlepšeniu efektívnosti využívania zdrojov a energetickej efektívnosti. Európska komisia vypracovala v marci 2023 usmernenia na úrovni EÚ týkajúce sa odolnosti budov proti zmene klímy.
• Poznatky o tom, ako zvýšiť odolnosť zastavaného prostredia, sa aktualizujú a rozvíjajú prostredníctvom rôznych výskumných programov a EÚ ponúka finančnú podporu, napríklad prostredníctvom Nového európskeho Bauhausu, pre inovačné nápady a riešenia.

Vplyvy, zraniteľnosti a riziká

Cesare Barillà, Climate Change PIX /EEA

Zmena klímy môže spôsobiť škody na bytových aj nebytových budovách [veľké riziko v európskom posúdení klimatických rizík (EUCRA)]. Môže spôsobiť zvýšené riziko kolapsu, degradácie stavebných materiálov a dokonca aj konštrukčnej integrity budov. Môže tiež spôsobiť výraznú stratu hodnoty v dôsledku viacerých búrok, poškodenia snehom alebo zosuvom pôdy, zasahovania do vody, zhoršujúcej sa vnútornej klímy a zníženej životnosti budovy.

Okrem vplyvu na štrukturálne prvky budovy môže zmena klímy ovplyvniť podmienky, v ktorých ľudia žijú, pracujú a interagujú v interiéri (veľké riziko v EUCRA). Užívatelia budov musia používať vykurovacie a chladiace systémy, aby sa vyrovnali s tepelným nepohodlím spôsobeným extrémnymi teplotami. Zraniteľné skupiny spoločnosti často bývajú v chudobnejších bytoch, v dôsledku čoho sú náchylnejšie na vplyvy zmeny klímy. Obzvlášť ohrození sú ľudia žijúci v mestských oblastiach, a to z dôvodu efektu teplotného ostrova v mestách, ktorý spôsobuje rôzne problémy v oblasti ľudského zdravia. Zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnej starostlivosti sú tiež ohrozené účinkami zmeny klímy, ako sú horúčavy, záplavy a búrky, ktoré majú v konečnom dôsledku vplyv na ľudské zdravie.

Politický rámec

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy zahŕňa niekoľko opatrení na riešenie zraniteľnosti zastavaného prostredia voči zmene klímy, pričom sa zohľadňuje prierezový význam budov v rámci európskej politiky v oblasti klímy. V stratégii sa zdôrazňuje potreba zlepšiť pripravenosť budov na zmenu klímy. V stratégii sa okrem toho zohľadňuje úloha budov pri rozsiahlej adaptácii, napríklad pri obmedzovaní efektu teplotného ostrova v mestách prostredníctvom zelených striech a stien, ako aj potreba presnejších predpovedí stresu vyplývajúceho zo zmeny klímy v zastavanom prostredí. Na úrovni budov sa rozhodnutia o investičnej politike musia opierať o spoľahlivé údaje o klíme – vrátane rozhodnutí o renovácii na úrovni domácností. Pokiaľ ide o poistenie budov, kľúčovou prioritou stratégie je odstrániť rozdiely v ochrane klímy v oblasti infraštruktúry a zastavaného prostredia. Zásadný význam má aj prepojenie medzi vodou a energiou a sektor stavebníctva môže pomôcť riešiť súvisiace zraniteľné miesta.

V stratégii sa uprednostňujú riešenia blízke prírode, ako sú zelené strechy a steny, ktoré môžu pomôcť znížiť nesprávnu adaptáciu, čo je postup, ktorému sa v stratégii odporúča vyhnúť. Napríklad v budovách môžu byť riešenia blízke prírode udržateľnou alternatívou k výlučnému používaniu klimatizácie na chladenie. Opatrenia v oblasti zelenej infraštruktúry (zelené koridory, zelené mestské oblasti, stromy v mestách, ako aj zelené strechy a steny) môžu zvýšiť odolnosť zastavaného prostredia, najmä ak sú integrované do mestského plánovania a spojené s riešeniami inšpirovanými prírodou.

Výslovne sa predpokladá integrácia adaptačnej stratégie a oznámenia o vlne obnovy z roku 2020. V rámci Európskej zelenej dohody sa vlna obnovy zameriava na zdvojnásobenie miery obnovy v nasledujúcich desiatich rokoch a na zabezpečenie vyššej energetickej efektívnosti a efektívnosti využívania zdrojov. Pokiaľ ide o adaptáciu, poukazuje na potrebu preskúmať normy vykurovania a chladenia v budovách a zároveň zohľadniť zraniteľné osoby a zlepšiť pripravenosť spoločnosti na vlny horúčav. Tento cieľ sa ďalej sleduje v odporúčaní o energetickej chudobe z roku 2020, ktoré je takisto súčasťou vlny obnovy.

V roku 2021 sa začala revízia kritérií zeleného verejného obstarávania na rok 2016 pre kancelárske budovy (v rámci vlny obnovy). Vzťahuje sa na kritériá odolnosti proti zmene klímy a je založená na ukazovateľoch vypracovaných v novom európskom rámci pre udržateľné budovy. Cieľom hodnotenia udržateľnosti, ktoré sa začalo v roku 2020, je posúdiť výkonnosť budov z hľadiska udržateľnosti počas celého ich životného cyklu, pričom sa vychádza z celého radu ukazovateľov týkajúcich sa rizík extrémnych poveternostných podmienok v oblasti zdravia a tepelnej pohody, udržateľného odvodňovania a spotreby vody.

Politiky EÚ týkajúce sa vykurovania a chladenia budov sú uvedené na stránke Climate-ADAPT Health. Smernica o energetickej hospodárnosti budov a smernica o energetickej efektívnosti poskytujú v tejto súvislosti usmernenia.

Zlepšenie vedomostnej základne

Európske posúdenie klimatických rizík z roku 2024 poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí dnes a v budúcnosti. Identifikuje sa v ňom 36 hlavných klimatických rizík, ktoré ohrozujú našu energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančné systémy a zdravie ľudí, a to aj vzhľadom na riziko pre sektor budov.

Správa pracovnej skupiny II IPCC AR6 o zmene klímy 2022: Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť sa vzťahujú na zraniteľné miesta a možnosti adaptácie zastavaného prostredia, a to z globálneho aj viacerých regionálnych hľadísk (vrátane Európy a Stredozemia), ako aj v rámci širších agregátov, ako sú mestské sídla, zdravie a zvyšovanie hladiny morí.

Fyzickými hrozbami pre budovy spôsobenými zmenou klímy sú prírodné požiare, roztápanie permafrostu a zvyšovanie hladiny morí, čo predstavuje veľkú zraniteľnosť pre mnohé nízko položené pobrežné mestá vrátane európskych. Zastavané prostredie sa preto považuje za oblasť, v ktorej je potrebné prijať naliehavé adaptačné opatrenia, ako je revízia stavebných predpisov z hľadiska väčšej odolnosti proti zmene klímy; využívanie inovatívnych prístupov k budovaniu; alebo dokonca premiestnenie do bezpečnejších oblastí, keď sa vyčerpajú možnosti na záchranu niektorých veľmi zraniteľných osád. Medzi uvádzané nerovnomerné distribučné účinky adaptačných opatrení, ktoré je potrebné riešiť spravodlivými adaptačnými politikami, patria vyššie náklady, zhoršenie životných podmienok v interiéri (najmä pre znevýhodnené osoby v dôsledku nižších stavebných materiálov dostupných pre chudobných a adaptácia na džentrizáciu spôsobenú zmenou klímy. V osobitnej správe IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C sa riešili vplyvy zmeny klímy a možnosti adaptácie v stavebníctve, ktoré môžu prispieť k obmedzeniu otepľovania na 1,5 °C.

Mestský audit Eurostatu poskytuje informácie založené na ukazovateľoch o adaptačnej kapacite miest vrátane infraštruktúry a budov. Zobrazovač máp adaptácie miest poskytuje ukazovatele, napr. zástavbu pôdy a zelené mestské oblasti.

Mestský atlas služby monitorovania krajiny programu Copernicus poskytuje harmonizované informácie o krajinnej pokrývke a mapách využívania pôdy v niekoľkých stovkách miest a ich okolí.

V rámci programu Európskej komisie pre výskum a inováciu Horizont 2020 sú poznatky o adaptácii na zmenu klímy v oblasti infraštruktúry budov jednou z tém, na ktoré sa vzťahuje pracovný program. Projekt RESIN pomáha mestám vypracovať spoľahlivé adaptačné stratégie pre ich najkritickejšiu infraštruktúru. V rámci projektu EU-CIRCLE sa vytvára rámec pre celú Úniu na podporu životne dôležitých infraštruktúr, ktoré majú byť pripravené na prírodné nebezpečenstvá vrátane zmeny klímy. Cieľom projektu ABC21 je preskúmať najlepšie udržateľné návrhy pre teplé klimatické zóny, aby sa uvoľnil ich trhový a výskumný potenciál. Projekt sa zameriava na prístup bioklimatického dizajnu, nízkoenergetické chladiace techniky a miestne stavebné materiály, ktoré sa už používajú v teplejších častiach sveta, ako je Afrika, a ktoré možno identifikovať a prispôsobiť iným zemepisným oblastiam.

Ďalšie poznatky o adaptácii miest sú uvedené na stránke Climate-ADAPT Urban.

Podpora investícií a financovania

Finančné prostriedky EÚ na adaptáciu sú podporované viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027, ktorým sa zabezpečuje, aby sa opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy začlenili do všetkých hlavných výdavkových programov EÚ.

Financovanie EÚ na podporu odolnosti infraštruktúry vrátane budov sa organizuje najmä v rámci politiky súdržnosti, konkrétnejšie prostredníctvom európskych fondov regionálneho rozvoja.

Fond solidarity EÚ zasahuje v núdzových prípadoch po vzniku škôd. Môžu sa financovať aj udalosti súvisiace so zmenou klímy.

Od roku 2021 sa výskumný program Horizont Európa vzťahuje na budovy v rámci cieľa 4 „Efektívne, udržateľné a inkluzívne využívanie energie“ klastra 5 „Klimatická energia a mobilita“. Dve témy v rámci cieľa 4 tohto programu, ktoré sa zameriavajú na zabezpečenie odolnosti historických budov proti zmene klímy a na odolnosť zraniteľných budov voči rušivým udalostiam, mali termín na predloženie návrhov v septembri 2023; preto sa v nadchádzajúcej zime môžu financovať nové projekty zamerané na adaptáciu v budovách. Budovy sú jednou z oblastí činnosti, na ktoré sa zameriava misia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy v rámci programu Horizont Európa, ktorý podporuje „mobilizáciu finančných prostriedkov dostupných na vlnu obnovy s cieľom modernizovať verejné budovy a sociálne bývanie odolné voči zmene klímy, aby boli efektívne z hľadiska zdrojov a energie, zdravé a v súlade so zásadami obehového hospodárstva“ v duchu integrácie zásad vlny obnovy a adaptačnej stratégie.

Ďalšími typmi prispôsobenia financovania EÚ v sektore infraštruktúry sú granty Európskej investičnej banky. Európska investičná banka aktívne podporuje odolnosť voči zmene klímy vo financovaných projektoch.

Cieľom poistenia je finančne kompenzovať škody spôsobené katastrofami, pri ktorých sa očakáva nárast výskytu v dôsledku zmeny klímy. Poistné krytie je veľmi dôležitým nástrojom adaptácie na zmenu klímy v sektore infraštruktúry vrátane budov.

Komplexný prehľad možno nájsť na stránke financovania adaptačných opatrení zo strany EÚ.

Podpora vykonávania adaptácie

Európske normalizačné organizácie, CEN a CENELEC od roku 2014 podporujú začlenenie adaptácie na zmenu klímy do stavebných noriem, pričom podporujú ich rozvoj a harmonizáciu s cieľom začleniť vplyvy zmeny klímy, technologický pokrok a spoločenské požiadavky do investičných rozhodnutí na základe mandátu Európskej komisie.

EÚ sa inšpirovala tvorivým hnutím spred storočia a v rámci iniciatívy Vlna obnovy spustila Nový európsky Bauhaus ako platformu na podporu tvorivej spoločnej tvorby nových riešení pre udržateľné a krásne zastavané prostredie v EÚ. Cieľom iniciatívy je uľahčiť výmenu nápadov o cenovo dostupnejších a prístupnejších udržateľných obytných priestoroch, mobilizovať kreativitu dizajnérov, architektov, inžinierov, vedcov, študentov a inšpirovať ľudí z akéhokoľvek prostredia s cieľom v konečnom dôsledku zlepšiť kvalitu našich životných skúseností. Poskytne aj finančnú podporu prostredníctvom ad hoc výziev na predkladanie návrhov a programov v rámci viacročného finančného rámca. Počiatočná fáza už viedla k niekoľkým pôvodným príspevkom, na základe ktorých Európska komisia vydala 15. septembra 2021 oznámenie.

Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike poskytuje podporu adaptačným opatreniam v mestskom kontexte. Viac informácií je k dispozícii na stránke ClimateAdapt Urban.