Budovy

Kľúčové posolstvá

• Budovy môžu byť citlivé na zmenu klímy, čo môže mať vplyv na štrukturálne prvky budovy, ako aj na vnútorné podmienky budovy. Neschopnosť správne regulovať vnútorné teploty môže viesť k tepelným ťažkostiam pre používateľov, čo môže mať negatívny vplyv na zdravie, pohodu a produktivitu.
• EÚ pracuje na riešení tohto problému na viacerých frontoch. Pracovala na podpore integrácie adaptácie na zmenu klímy do stavebných noriem, zaviedla smernice na zvýšenie energetickej efektívnosti a hospodárnosti a vypracovala politiky na podporu renovácie budov, ktoré vedú k zlepšeniu efektívnosti využívania zdrojov a energetickej efektívnosti. Európska komisia vypracovala v marci 2023 usmernenia na úrovni EÚ týkajúce sa odolnosti budov voči zmene klímy.
• Vedomosti o tom, ako zvýšiť odolnosť zastavaného prostredia, sa aktualizujú a rozvíjajú prostredníctvom rôznych výskumných programov a EÚ ponúka finančnú podporu inovatívnym nápadom a riešeniam, napríklad prostredníctvom Nového európskeho Bauhausu.

Vplyvy, zraniteľné miesta a riziká

Zmena klímy môže spôsobiť škody na obytných aj nebytových budovách [závažné riziko v európskom posúdení klimatických rizík (EUCRA)]. Môže spôsobiť zvýšené riziko kolapsu, degradácie stavebných materiálov a dokonca aj štrukturálnej integrity budov. Môže tiež spôsobiť výraznú stratu hodnoty v dôsledku väčších búrok, poškodenia snehom alebo poklesom pôdy, zasahovania do vody, zhoršujúcej sa vnútornej klímy a zníženej životnosti budovy.

Okrem vplyvu na konštrukčné prvky budovy môže zmena klímy ovplyvniť podmienky, v ktorých ľudia žijú, pracujú a interagujú v interiéri (veľké riziko v EUCRA). Používatelia budov musia používať vykurovacie a chladiace systémy, aby sa vyrovnali s tepelným nepohodlím spôsobeným extrémnymi teplotami. Zraniteľné skupiny spoločnosti často bývajú v chudobnejších obydliach, v dôsledku čoho sú náchylnejšie na vplyvy zmeny klímy. Obzvlášť ohrození sú ľudia žijúci v mestských oblastiach z dôvodu efektu mestského tepelného ostrova, ktorý spôsobuje rôzne problémy v oblasti ľudského zdravia. Zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnej starostlivosti sú takisto ohrozené účinkami zmeny klímy, ako sú horúčavy, záplavy a búrky, ktoré majú v konečnom dôsledku vplyv na ľudské zdravie.

Politický rámec

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy zahŕňa niekoľko opatrení na riešenie zraniteľnosti zastavaného prostredia voči zmene klímy, pričom sa zohľadňuje prierezový význam budov v rámci európskej politiky v oblasti klímy. V stratégii sa zdôrazňuje potreba zlepšiť pripravenosť budov na zmenu klímy. V stratégii sa okrem toho zohľadňuje úloha budov pri rozsiahlej adaptácii, napríklad pri obmedzovaní efektu mestských tepelných ostrovov prostredníctvom zelených striech a stien, a potreba presnejších predpovedí tlakov zmeny klímy na zastavané prostredie. Na úrovni budov musia byť rozhodnutia o investičnej politike podložené spoľahlivými údajmi o klíme vrátane rozhodnutí domácností o tom, či sa majú renovovať. Pokiaľ ide o poistenie budov, kľúčovou prioritou stratégie je odstrániť rozdiely v ochrane klímy v infraštruktúre a zastavanom prostredí. Kľúčový význam má aj prepojenie medzi vodou a energiou a sektor stavebníctva môže pomôcť riešiť súvisiace zraniteľné miesta.

V stratégii sa uprednostňujú riešenia blízke prírode, ako sú zelené strechy a steny, ktoré môžu pomôcť znížiť nesprávnu adaptáciu, čo je postup, ktorému sa v stratégii odporúča vyhnúť. Napríklad v budovách môžu byť riešenia blízke prírode udržateľnou alternatívou k výlučnému používaniu klimatizácie na chladenie. Opatrenia zelenej infraštruktúry (zelené koridory, zelené mestské oblasti, stromy v mestách, ako aj zelené strechy a steny) môžu zvýšiť odolnosť zastavaného prostredia, najmä ak sú začlenené do mestského plánovania a spojené s riešeniami blízkymi prírode.

Výslovne sa predpokladá integrácia adaptačnej stratégie a oznámenia o vlne obnovy do roku 2020. V rámci Európskej zelenej dohody sa vlna obnovy zameriava na zdvojnásobenie miery obnovy v nasledujúcich desiatich rokoch a na zabezpečenie vyššej energetickej efektívnosti a efektívnosti využívania zdrojov. Pokiaľ ide o adaptáciu, poukazuje na potrebu preskúmať normy vykurovania a chladenia v budovách a zároveň zohľadniť zraniteľné osoby a zlepšiť pripravenosť spoločnosti na vlny horúčav. Pokračuje sa v tom v odporúčaní o energetickej chudobe z roku 2020, ktoré je takisto súčasťou vlny obnovy.

V roku 2021 sa začala revízia kritérií zeleného verejného obstarávania pre kancelárske budovy z roku 2016 (v rámci vlny obnovy). Vzťahuje sa na kritériá odolnosti proti zmene klímy a vychádza z ukazovateľov vypracovaných v novom európskom rámci pre udržateľné budovy. Cieľom smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorá bola spustená v roku 2020, je posudzovať udržateľnosť budov počas celého ich životného cyklu na základe celého radu ukazovateľov zahŕňajúcich zdravotné riziká a riziká spojené s tepelnou pohodou, extrémnym počasím, udržateľným odvodňovaním a spotrebou vody.

Politiky EÚ týkajúce sa vykurovania a chladenia budov sú uvedené na stránke Climate-ADAPT Health. Smernica o energetickej hospodárnosti budov a smernica o energetickej efektívnosti poskytujú v tejto súvislosti usmernenia.

Zlepšenie vedomostnej základne

Európske posúdenie klimatických rizík na rok 2024 poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí v súčasnosti a v budúcnosti. Identifikuje sa v ňom 36 hlavných klimatických rizík, ktoré ohrozujú našu energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančné systémy a zdravie ľudí, a to aj vzhľadom na riziko pre sektor budov.

Správa IPCC AR6 WG II Climate Change 2022: Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť sa vzťahujú na zraniteľné miesta a možnosti adaptácie pre zastavané prostredie, a to z globálneho aj viacerých regionálnych hľadísk (vrátane Európy a Stredozemia), ako aj v rámci širších agregátov, ako sú mestské sídla, zdravie a zvyšovanie hladiny morí.

Fyzické hrozby pre budovy spôsobené zmenou klímy sú prírodné požiare, rozmrazovanie permafrostu a zvyšovanie hladiny morí – veľká zraniteľnosť mnohých nízko položených pobrežných miest vrátane európskych. Zastavané prostredie sa preto považuje za oblasť naliehavých adaptačných opatrení, ako je revízia stavebných predpisov z hľadiska odolnosti proti zmene klímy; využívanie inovatívnych stavebných prístupov; alebo dokonca premiestnenie do bezpečnejších oblastí, keď sa vyčerpajú možnosti na záchranu niektorých veľmi zraniteľných osád. Medzi nahlásené nerovnomerné distribučné účinky adaptačných opatrení, ktoré je potrebné riešiť v rámci spravodlivých adaptačných politík, patria vyššie náklady, zhoršenie životných podmienok vo vnútorných priestoroch (najmä pre znevýhodnené osoby v dôsledku nižších stavebných materiálov cenovo dostupných pre chudobných a adaptácia na džentrifikáciu vyvolanú zmenou klímy. Osobitná správa IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C sa zaoberá vplyvmi zmeny klímy a možnosťami adaptácie v sektore stavebníctva, ktoré môžu prispieť k obmedzeniu otepľovania na 1,5 °C.

Mestský audit Eurostatu poskytuje informácie založené na ukazovateľoch o adaptačnej kapacite miest vrátane infraštruktúry a budov. Urban Adaptation Map Viewer poskytuje ukazovatele, napr. zástavbu pôdy a zelené mestské oblasti.

Mestský atlas zo služby monitorovania krajiny programu Copernicus poskytuje harmonizované informácie o krajinnej pokrývke a mapách využívania pôdy v niekoľkých stovkách miest a ich okolí.

V rámci programu Európskej komisie pre výskum a inováciu Horizont 2020 sú poznatky o adaptácii na zmenu klímy v oblasti budovania infraštruktúry jednou z tém pracovného programu. Projekt RESIN pomáha mestám vypracovať spoľahlivé stratégie adaptácie na ich najkritickejšiu infraštruktúru. ProjektEU-CIRCLE vytvára celoúnijný rámec na podporu životne dôležitých infraštruktúr, aby boli pripravené na prírodné nebezpečenstvá vrátane zmeny klímy. Cieľom projektu ABC21 je preskúmať najlepšie udržateľné návrhy teplých klimatických zón s cieľom uvoľniť ich trhový a výskumný potenciál. Projekt sa zameriava na prístup založený na bioklimatickom dizajne, nízkoenergetických chladiacich technikách a miestnych stavebných materiáloch, ktoré sa už používajú v teplejších častiach sveta, ako je Afrika, a ktoré možno identifikovať a prispôsobiť iným geografickým oblastiam.

Ďalšie poznatky o adaptácii miest sú uvedené na stránke Climate-ADAPT Urban.

Podpora investícií a financovania

Financovanie adaptácie zo strany EÚ je podporované viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027, ktorým sa zabezpečuje začlenenie opatrení na adaptáciu na zmenu klímy do všetkých hlavných výdavkových programov EÚ.

Financovanie EÚ na podporu odolnosti infraštruktúry vrátane budov sa organizuje najmä v rámci politiky súdržnosti, konkrétne prostredníctvom európskych fondov regionálneho rozvoja.

Fond solidarity EÚ zasahuje v prípade núdzových situácií po vzniku škody. Financovať sa môžu aj podujatia súvisiace so zmenou klímy.

Od roku 2021 sa výskumný program Horizont Európa vzťahuje na budovy v rámci cieľa 4 „Efektívne, udržateľné a inkluzívne využívanie energie“ klastra 5 „Klimatická energia a mobilita“. Dve témy v rámci cieľa 4 tohto programu, ktoré sa zameriavajú na zabezpečenie odolnosti historických budov proti zmene klímy a na odolnosť zraniteľných budov voči rušivým udalostiam, mali termín na predloženie návrhov v septembri 2023; preto sa v nadchádzajúcej zime môžu financovať nové projekty zamerané na adaptáciu v budovách. Budovy sú jednou z oblastí činnosti, na ktoré sa zameriava misia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy v rámci programu Horizont Európa, ktorá podporuje „mobilizáciu finančných prostriedkov dostupných na vlnu obnovy s cieľom modernizovať verejné budovy a sociálne bývanie odolné voči zmene klímy, aby boli efektívne z hľadiska zdrojov a energie, zdravé a v súlade so zásadami obehového hospodárstva“ v duchu integrácie zásad vlny obnovy a adaptačnej stratégie.

Ďalšími typmi adaptácie financovania EÚ v sektore infraštruktúry sú granty od Európskej investičnej banky. Európska investičná banka aktívne podporuje odolnosť proti zmene klímy vo financovaných projektoch.

Cieľom poistenia je finančne kompenzovať škody spôsobené katastrofami, ktorých výskyt sa v dôsledku zmeny klímy pravdepodobne zvýši. Poistné krytie je veľmi dôležitým nástrojom adaptácie na zmenu klímy v sektore infraštruktúry vrátane budov.

Komplexný prehľad možno nájsť na stránke o financovaní adaptačných opatrení zo strany EÚ.

Podpora vykonávania adaptácie

Európske normalizačné organizácie CEN a CENELEC od roku 2014 podporujú začleňovanie adaptácie na zmenu klímy do stavebných noriem, pričom podporujú ich rozvoj a harmonizáciu s cieľom začleniť vplyvy zmeny klímy, technologický pokrok a spoločenské požiadavky do investičných rozhodnutí na základe mandátu Európskej komisie.

EÚ sa inšpirovala kreatívnym hnutím spred storočia a v rámci iniciatívy „vlna obnovy“ spustila Nový európsky Bauhaus ako platformu na podporu kreatívnej spoločnej tvorby nových riešení pre udržateľné a krásne zastavané prostredie v EÚ. Cieľom iniciatívy je uľahčiť výmenu myšlienok o cenovo dostupnejších a prístupnejších udržateľných obytných priestoroch, mobilizovať kreativitu dizajnérov, architektov, inžinierov, vedcov, študentov a inšpirovať ľudí z akéhokoľvek prostredia s cieľom v konečnom dôsledku zlepšiť kvalitu našich životných skúseností. Poskytne aj finančnú podporu prostredníctvom ad hoc výziev na predkladanie návrhov a programov v rámci viacročného finančného rámca. Počiatočná fáza už viedla k niekoľkým pôvodným príspevkom, na základe ktorých Európska komisia vydala 15. septembra 2021 oznámenie.

Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike poskytuje podporu adaptačným opatreniam v mestskom kontexte. Viac informácií je k dispozícii na stránke ClimateAdapt Urban.