Energetika

Energetika

Kľúčové posolstvá

• Zmena klímy ovplyvňuje odvetvie energetiky z hľadiska výroby energie (z neobnoviteľných aj obnoviteľných zdrojov) a podmienok dodávok. Riziká zahŕňajú zníženú mieru účinnosti všetkých typov elektrární, ako aj škody na energetickej infraštruktúre spôsobené extrémnymi udalosťami. Zabezpečenie odolnosti odvetvia energetiky proti zmene klímy je kľúčové pre opatrenia EÚ v oblasti klímy, a to najmä z dôvodu jeho úlohy pri zmierňovaní zmeny klímy ako jedného z hlavných zdrojov antropogénnych emisií skleníkových plynov.
• Európsky právny predpis v oblasti klímy a balík Fit for 55 povedú k výraznej dekarbonizácii odvetvia energetiky EÚ. Hoci v novej adaptačnej stratégii EÚ ešte neboli navrhnuté žiadne konkrétne opatrenia, tieto politiky v oblasti klímy budú mať pravdepodobne významné dôsledky na možnosti adaptácie v tomto odvetví. Na základe informácií a usmernení v adaptačnej stratégii EÚ a dokumentoch politiky súdržnosti má Európa v úmysle konkrétne investovať do infraštruktúry odolnej proti zmene klímy, najmä s cieľom zriadiť infraštruktúru pre energiu z obnoviteľných zdrojov.
• Zatiaľ čo Spoločné výskumné centrum poskytlo modelovacie štúdie na posúdenie vplyvu zmeny klímy na odvetvie energetiky a príležitosti na adaptáciu pre európsky energetický systém a odolnosť proti zmene klímy v európskom energetickom systéme v súčasnosti aj v budúcnosti, ktoré EEA analyzovala, vo viacerých výskumných a inovačných projektoch financovaných EÚ sa navrhujú riešenia na začlenenie adaptácie do tohto kľúčového odvetvia politiky EÚ.

Vplyvy a zraniteľné miesta

Zmena klímy ovplyvňuje odvetvie energetiky viacerými spôsobmi, od zmien sezónneho a ročného dopytu po vykurovaní a chladení až po riziká a príležitosti týkajúce sa výroby energie a podmienok dodávok. Riziká zahŕňajú zmeny v miere účinnosti elektrární, problémy s chladiacou vodou a škody na energetickej infraštruktúre spôsobené extrémnymi udalosťami. Okrem toho môže byť energetická infraštruktúra v dôsledku meniacich sa klimatických podmienok viac vystavená škodám.

Odvetvie energetiky je náchylné nielen na významné zraniteľné miesta súvisiace s klímou: je kľúčová pre opatrenia EÚ v oblasti klímy, najmä vzhľadom na jej úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy ako jedného z hlavných zdrojov antropogénnych emisií skleníkových plynov. Vzhľadom na túto dvojitú úlohu sa adaptácia na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v tomto odvetví javí ako mimoriadne dôležitá, čo sa náležite zohľadňuje v novej adaptačnej stratégii EÚ.

Politický rámec

Strategické usmernenia Európskej komisie pre odvetvie energetiky sú stanovené v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a v energetickej únii. Rada Európskej únie prijala v júni 2021 nový európsky právny predpis v oblasti klímy. V právnych predpisoch sa stanovuje cieľ klimaticky neutrálnej Európskej únie do roku 2050, čím sa konečný cieľ po prvýkrát stáva právne záväznou požiadavkou. Balík opatrení EÚ „Fit for 55“ obsahuje politické návrhy, ktoré vymedzujú cestu k ambícii EÚ splniť svoj príspevok v rámci Parížskej dohody. Ide o návrh Komisie týkajúci sa legislatívnych nástrojov na dosiahnutie cieľov dohodnutých v európskom právnom predpise v oblasti klímy. Navrhujú sa v ňom aj riešenia pre odvetvie energetiky, ktoré sa musia vykonávať spôsobom odolným voči zmene klímy.

Európska komisia 18. mája 2022 predstavila plán RepowerEU na minimalizáciu závislosti Európy od ruských fosílnych palív, ktorý takisto pomáha udržať EÚ na ceste k uhlíkovej neutralite. Plán je postavený na troch pilieroch: úspora energie; diverzifikácia dodávok energie; a rýchle nahradenie fosílnych palív vo všetkých odvetviach urýchlením prechodu na čistú energiu. V pláne sa predpokladajú značné investície do bezpečnosti dodávok plynu a elektrických sietí a do vytvorenia vodíkovej opornej štruktúry pre celú EÚ. Plán má vplyv na adaptáciu v odvetví energetiky EÚ, keďže vykonávaním troch pilierov by sa mohli znížiť riziká, ktoré predstavujú klimatické vplyvy z hľadiska energetických infraštruktúr mimo EÚ, ako aj z hľadiska celkového vystavenia odvetvia energetiky EÚ klimatickým rizikám.

Európska zelená dohoda z roku 2020 povedie k výraznej dekarbonizácii odvetvia energetiky EÚ. Hoci to bude mať pravdepodobne významné dôsledky na možnosti adaptácie odvetvia, nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy neobsahuje osobitný oddiel o odvetví energetiky, ale obsahuje niekoľko relevantných odporúčaní. Zameranie na suchá napríklad zahŕňa adaptačné opatrenia v oblasti vodného hospodárstva na prevádzku vodných elektrární a tepelných elektrární. V adaptačnej stratégii sa odporúča začleniť adaptačnú stratégiu do monitorovacích postupov požadovaných v rámci riadenia energetickej únie a opatrení v oblasti klímy; a zdôrazňuje úlohu efektívneho využívania vody v rámci nariadení o energetickom označovaní a výrobe energie.

Odvetvie energetiky je nepriamo relevantné pre iné opatrenia stratégie. Vzhľadom na úlohu, ktorú energia zohráva vo výrobe a v doprave, sa musí zohľadniť pri riešení integrácie s inými iniciatívami Európskej zelenej dohody, najmä s iniciatívou „vlna obnovy“, ktorá sa vo veľkej miere zaoberá využívaním energie v zastavanom prostredí, akčnými plánmi pre obehové hospodárstvo a nulové znečistenie a stratégiou pre inteligentnú a udržateľnú mobilitu. Podobne sa potreba nových investícií na zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy uvedená v stratégii vzťahuje na všetky energetické infraštruktúry.

Napokon, cezhraničné vplyvy zmeny klímy uvedené v stratégii sú dôležité pre fungovanie medzinárodných trhov s energiou a dodávky energie do EÚ. Narušenie prístavnej infraštruktúry je dôležité pre prepravu energetických palív, konflikty spôsobené zmenou klímy sú dôležité pre energetickú bezpečnosť a zmeny v polárnych oblastiach spôsobené zmenou klímy, pokiaľ ide o nové dodávateľské trasy, a rozmrazovanie permafrostu, ktoré môže ohroziť miesta ťažby fosílnych palív a potrubia v Arktíde.

Možno očakávať dôsledky pre adaptáciu vyplývajúce z ohláseného preskúmania regulačného rámca pre energetickú infraštruktúru vrátane nariadenia o TEN-E s cieľom zabezpečiť súlad s cieľom klimatickej neutrality.

Pokiaľ ide o regulačný rámec pre zraniteľnosť kritických energetických infraštruktúr voči veľkým hrozbám, v smernici o európskej kritickej infraštruktúre (ECI) z roku 2008 sa od členských štátov EÚ vyžaduje, aby chránili infraštruktúru „životne dôležitých spoločenských funkcií“ pred všetkými nebezpečenstvami a hrozbami, ale konkrétne sa v nej nespomínajú riziká a hrozby spôsobené zmenou klímy. S cieľom zohľadniť rastúcu pripojiteľnosť, vzájomnú závislosť a cezhraničnú prevádzku kritickej infraštruktúry nahradila smernica o odolnosti kritických subjektov (smernica CER) začiatkom roka 2023 smernicu o európskej iniciatíve občanov. Hlavným dôvodom tejto novej smernice je, že v zložitom a vzájomne prepojenom svete sa ochrana len aktív považovala za nedostatočnú na to, aby sa zabránilo narušeniu a kaskádovým účinkom. Smernicou CER sa chránia životne dôležité spoločenské funkcie EÚ posilnením odolnosti kritických subjektov poskytujúcich základné služby. Zmena klímy sa výslovne uvádza ako faktor, ktorý zvyšuje frekvenciu a rozsah extrémnych poveternostných javov, a tým aj fyzické riziko pre kritické infraštruktúry, a od členských štátov sa vyžaduje, aby prijali primerané opatrenia potrebné na „predchádzanie vzniku incidentov, pričom sa náležite zohľadnia opatrenia na zníženie rizika katastrof a adaptáciu na zmenu klímy“. Energetické infraštruktúry pre elektrinu, diaľkové vykurovanie a chladenie, ropu, zemný plyn a vodík sú výslovne uvedené medzi cieľmi preventívnych opatrení, ktoré sa majú zaviesť podľa tejto smernice.

Zlepšenie vedomostnej základne

Správa IPCC AR6 WG II Climate Change 2022: Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť sa vzťahujú na zraniteľné miesta a možnosti adaptácie v odvetví energetiky v rámci rôznych kapitol. Energetické systémy sú okrem toho jedným zo štyroch kľúčových systémových prechodov, okolo ktorých sa v správe organizuje identifikácia adaptívnych reakcií na reprezentatívne kľúčové riziká. S cieľom riešiť riziká, ktoré predstavujú kľúčové energetické infraštruktúry a siete, sa v správe odporúča prechod energetických systémov na udržateľnejšie konfigurácie, zvýšenie ich odolnosti a zvýšenie spoľahlivosti dodávok energie a efektívnosti využívania vody v tomto odvetví. Za užitočnú sa považuje aj diverzifikácia zdrojov energie zvýšením podielu obnoviteľných zdrojov energie a zlepšením riadenia na strane dopytu. Výroba vodnej a tepelnej energie môže byť prispôsobená postupnému prispôsobovaniu sa miernemu (až do 2 °C) zvýšeniu teploty; v strednodobom a dlhodobom horizonte budú potrebné ďalšie systémové opatrenia (so zmierňujúcimi vedľajšími prínosmi).

Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) poskytla relevantné informácie o vplyvoch zmeny klímy na odvetvie energetiky na celosvetovej úrovni. Prírastkové riziká zmeny klímy pre energetické systémy v súvislosti so zvýšením globálnej teploty o 1,5 °C a 2 °C boli posúdené v osobitnej správe IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C. Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus spúšťa aj prevádzkovú službu pre odvetvie energetiky, ktorú môže využívať pri svojich rozhodnutiach týkajúcich sa riadenia.

Spoločné výskumné centrum (JRC) uskutočnilo modelovacie štúdie na posúdenie vplyvu zmeny klímy na odvetvie energetiky. JRC takisto vydalo v roku 2023“; správa s názvomVplyv zmeny klímy na kritickú energetickú infraštruktúru súvisiacu s obranou,v ktorej sa skúma vplyv zraniteľnosti európskeho obranného systému vyplývajúcej zo zmeny klímy na energetickú bezpečnosť vo všeobecnosti a konkrétne na životaschopnosť kritickej a obrannej infraštruktúry, čo je veľmi dôležitá otázka, keďže zmena klímy sa z hľadiska medzinárodnej bezpečnosti považuje za „násobiteľa hrozieb“.

EEA uverejnila v roku 2019 správu s názvom Adaptačné výzvy a príležitosti pre európsky energetický systém, v ktorej sa analyzujú potreby adaptácie na zmenu klímy a odolnosti proti zmene klímy v európskom energetickom systéme v súčasnosti aj v budúcnosti.

Cieľom prevádzkovej služby Copernicus Climate Change Services (C3S) Energy je poskytovať kľúčové informácie pre ukazovatele súvisiace s klímou, ktoré sú relevantné pre európsky energetický sektor.

V rámci siedmeho rámcového programu EÚ pre výskum a technologický rozvoj (7. RP) sa financovalo niekoľko výskumných projektov, ktoré sa týkajú odolnosti odvetvia energetiky. Patrí medzi ne projekt ToPDAd (Rozvoj politiky pre regionálnu adaptáciu podporovaný nástrojom), ktorý okrem iného poskytuje informácie o posúdeniach vplyvu a zraniteľnosti, ako aj o adaptačných stratégiách pre odvetvie energetiky, a projekt EUPORIAS, ktorý poskytuje poznatky o budúcej premenlivosti klímy s cieľom dosiahnuť nákladovo efektívne riešenia pre budúcu prevádzku energetickej siete.

Jedným z cieľov programu EÚ na financovanie výskumu a inovácií Horizont 2020 bolo aj prispôsobenie sa zmene klímy, napr. odolnosť kritickej infraštruktúry, ako sú inteligentné siete, zatiaľ čo Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry zahŕňa aj prírodné nebezpečenstvá, zmena klímy ešte nie je súčasťou tohto programu. Boli vypracované metodiky s cieľom zvážiť, ako využívať politiky týkajúce sa existujúcej infraštruktúry v Európe spôsobom, ktorý podporuje odolnosť infraštruktúry. Z programu Horizont 2020 sa financovali projekty týkajúce sa adaptácie v odvetví energetiky, ako sú projekty RESIN a EU-CIRCLE. Projekt RESIN pomáha mestám vypracovať spoľahlivé stratégie adaptácie na ich najkritickejšiu infraštruktúru. V rámci projektu EU-Circle sa vytvára celoúnijný rámec na podporu životne dôležitých infraštruktúr, aby boli pripravené na prírodné nebezpečenstvá vrátane zmeny klímy. Pokračovaním programu Horizont 2020 je program pre výskum a inováciu Horizont Európa na obdobie 2021 – 2027 s celkovým rozpočtom 95,5 miliardy EUR.

Ďalšími relevantnými činnosťami financovanými EÚ sú znalostné a inovačné spoločenstvá Innoenergy Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) a ZIS Climate.

Podpora investícií a financovania

Financovanie adaptácie zo strany EÚ je podporované z viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, ktorým sa zabezpečuje začlenenie opatrení na adaptáciu na zmenu klímy do všetkých hlavných výdavkových programov EÚ. Príkladom je program LIFE; Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond regionálneho rozvoja.

Európska politika súdržnosti, v rámci ktorej sa členským štátom poskytujú finančné prostriedky na rozvoj nových projektov infraštruktúry, ako sú napríklad elektrické siete, podporuje posudzovanie odolnosti týchto projektov voči zmene klímy. Na základe informácií a usmernení v adaptačnej stratégii EÚ a dokumentoch politiky súdržnosti má Európa v úmysle konkrétne investovať do „ekologickejšieho, nízkouhlíkového prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií uhlíka“ ( riorita politiky súdržnosti 2)a to sa týka infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov.

Komplexný prehľad možno nájsť na stránke o financovaní adaptačných opatrení zo strany EÚ.