Začlenenie adaptácie na zmenu klímy do plánov riadenia pobrežných zón

Zapojenie a účasť zainteresovaných strán sú niektoré z kľúčových zásad a požiadaviek procesu integrovaného riadenia pobrežných zón. V odporúčaní EÚ o IMPZ z roku 2002 sa zdôrazňuje význam zapojenia všetkých strán a všetkých príslušných úrovní (vrátane vnútroštátnych, regionálnych a miestnych správ, hospodárskych subjektov, sociálnych subjektov, mimovládnych organizácií, organizácií zastupujúcich miestne komunity, výskumných inštitúcií atď.) do procesu IMPZ a vypracovania súvisiacich stratégií a plánov. Účasť zainteresovaných strán sa považuje za prierezovú činnosť relevantnú pre všetky kroky procesu integrovaného riadenia pobrežných zón; preto je nevyhnutné zaviesť ho od raného štádia. Niektoré aspekty procesu IMPZ sú obzvlášť dôležité pre účasť zainteresovaných strán, t. j. výmena údajov a informácií, spoločná dohoda o strategických cieľoch a budúcej vízii, budovanie konsenzu o stratégiách a plánoch IMPZ a ich prijatie verejnosťou, transparentná komunikácia, monitorovanie a úprava vykonávania IMPZ. Pobrežné politiky, stratégie a plány možno úspešne vykonávať len vtedy, ak sa zabezpečí plná účasť a podpora zainteresovaných strán.

Existuje mnoho rôznych spôsobov účasti verejnosti na IMPZ, vrátane:

• informovanie verejnosti o procese IMPZ, cieľoch a výsledkoch pokroku,

• zvyšovanie informovanosti verejnosti a rozvoj možností odbornej prípravy v oblasti pobrežných otázok a zásad integrovaného riadenia pobrežných zón;
• zapojenie zainteresovaných strán do prípravy rozhodnutí, ktoré tvoria stratégiu a/alebo plán IMPZ,
• Vytváranie strategických aliancií alebo partnerstiev medzi rôznymi subjektmi (napr. miestnymi orgánmi, odborníkmi a miestnymi komunitami) na podporu a vykonávanie integrovaného riadenia pobrežných zón.

Cezhraničná spolupráca sa dôrazne odporúča nielen na zabezpečenie súdržnosti a koordinácie stratégií a plánov IMPZ, ktoré vypracovali susediace krajiny, ale aj na spoločné využívanie a spájanie zdrojov a kompetencií pri riešení cezhraničných otázok, napr.: udržateľné riadenie obmedzených zdrojov (napr. ložísk podmorského piesku, ktoré sú strategickými zdrojmi na výživu pláží v niektorých morských oblastiach), zachovanie populácie rýb na úrovni povodia alebo čiastkového povodia, prepojenie chránených pobrežných a morských oblastí, rozvoj spoločnej hospodárskej vízie a stratégií na podporu investícií do udržateľného rozvoja atď. Účasť verejnosti môže znamenať viac času na prijatie rozhodnutia, ale môže podporiť nákladovo efektívnejší proces a poskytnúť akceptované rozhodnutia.

Hlavné faktory úspechu integrovaného riadenia pobrežných zón pri adaptácii pobrežných oblastí na zmenu klímy možno identifikovať v niektorých jeho kľúčových zásadách a prístupoch, t. j.: 

• (Koordinácia medzi správnymi orgánmi a integrácia kompetencií nad rámec fragmentácie sektora;
• cezhraničná spolupráca v spoločných cezhraničných otázkach;
• zapojenie zainteresovaných strán a účasť verejnosti, najmä s cieľom zabezpečiť, aby verejnosť akceptovala stratégiu a plán IMPZ;

• prístup dlhodobého výhľadu a adaptívneho riadenia;
• Poskytnutie všeobecného rámca, ktorý môže byť zameraný na miestne špecifiká a rôzne rozsahy (od celoštátneho po miestny). 

IMPZ možno podporiť iniciatívami uľahčujúcimi výmenu osvedčených postupov medzi zainteresovanými stranami, tvorcami politík a rozhodovacími orgánmi. Platforma IMPZ riadená UNEP/MAP PAP RAC (najmä pre región Stredozemia) a platforma NPP (na európskej úrovni) sú dôležitými nástrojmi, ktoré pôsobia v tomto smere. Podľa správy „Theway to a regional framework for ICZM in the Mediterranean 2017-2021“ (Cesta k regionálnemu rámcu ICZM v Stredozemí na roky 2017 – 2021)medzi prvky, ktoré môžu mať negatívny vplyv na proces ICZM a brániť jeho skutočnému vykonávaniu, patria:

• Aspekty riadenia, napr. nedostatok politického odhodlania, nedostatok spoločnej vízie a priorít, nedostatok uznávaného vedenia, nedostatočná koordinácia.
• právne a inštitucionálne aspekty, potreba prispôsobiť vnútroštátne právne predpisy s cieľom zefektívniť integrované riadenie pobrežných zón, chýbajúce vnútroštátne stratégie, nedostatočná súdržnosť medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi na nižšej ako celoštátnej úrovni;

• informácie a znalosti; nedostatok spoločných databáz, nástrojov a platforiem GIS, obmedzený prístup k existujúcim informáciám a poznatkom;
• Kapacita a zručnosti; potreba vyškoliť zainteresované strany IMPZ, nedostatok odborných znalostí.

Lepšie pochopenie a preukázanie konkrétnych sociálno-ekonomických prínosov (okrem prínosov pre životné prostredie, ktoré sú všeobecne známejšie a ľahšie vnímateľné), najmä pre miestne pobrežné komunity, by posilnilo skutočné vykonávanie procesov IMPZ a široké prijatie stratégií a plánov IMPZ.

Náklady na vypracovanie a vykonávanie stratégií a plánov IMPZ sú veľmi špecifické pre danú lokalitu v závislosti od rozsahu, prijatého prístupu, uvažovaného priestorového rozsahu, vykonaných krokov v rámci procesu IMPZ atď. Od roku 1985 UNEP/MAP PAP RAC koordinuje program riadenia pobrežných oblastí (CAMP)zameraný na vykonávanie praktických projektov riadenia pobrežných oblastí vo vybraných pobrežných oblastiach Stredozemného mora, pričom IMPZ uplatňuje ako hlavný rámec, a tým uľahčuje vykonávanie Protokolu o integrovanom riadení pobrežných zón v krajinách Stredozemia. Projekty majú priemerný rozpočet 300 000 EUR, ktorý poskytuje trustový fond pre Stredozemie a vnútroštátne, regionálne a miestne fondy. 

Hlavným očakávaným prínosom je udržateľné riadenie pobrežného priestoru a súvisiacich pozemných a morských zdrojov. To znamená rovnováhu medzi rôznymi cieľmi a potrebami, ako napríklad: hospodársky rozvoj vrátane prínosov pre miestne komunity, sociálne prínosy zabezpečujúce, že pobrežie je atraktívnym a bezpečným miestom, kde ľudia žijú a pracujú, ochrana kvality pobrežného prostredia a zachovanie pobrežných biotopov a biodiverzity. Skutočne sa očakáva, že IMPZ presiahne roztrieštenosť kompetencií a bude aktívne podporovať integráciu medzi odvetviami a rôznymi správnymi orgánmi. Na základe publikácie projektu Ourcoast „Socio-economicbenefits from ICZM practices around Europe“ (Sociálno-ekonomické prínosy postupov ICZM v celej Európe)možno identifikovať tieto prínosy ICZM v oblasti riadenia a sociálno-ekonomické prínosy ICZM:

• lepšia výmena údajov a informácií s možným znížením nákladov na zber a získavanie údajov,
• zníženie nákladov súvisiacich s nedostatočnou koordináciou medzi rôznymi orgánmi,
• lepšie rozhodovanie a súdržnejšie pobrežné priestorové plánovanie, ktoré môže urýchliť byrokratické postupy a zlepšiť investičné prostredie,

• zníženie konfliktov a súvisiacich nákladov na prechod medzi ľudskými činnosťami (vrátane ochrany prírody), ku ktorým dochádza pozdĺž pobrežia, a možná kapitalizácia synergie pri využívaní toho istého pobrežného priestoru;
• lepšie zachovanie kvality životného prostredia, ochrana prírody a zachovanie pobrežných a morských zdrojov, ktoré sú základným základom niektorých pobrežných hospodárskych činností (napr. rybolov a akvakultúra alebo kúpanie a naturalistický cestovný ruch),
• sociálno-ekonomická udržateľnosť pobrežných spoločenstiev;
• Lepšia príprava na zmenu klímy, a teda zníženie nákladov na adaptáciu.

V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady 2002/413/ES sa stanovujú všeobecné zásady prístupu IMPZ. Podporuje rozvoj národných stratégií IMPZ a cezhraničnú spoluprácu pri plánovaní a riadení pobrežných zón. V marci 2013 Komisia spustila iniciatívu, v ktorej navrhla smernicu, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny [COM(2013)133],zameranú na podporu udržateľného rastu námorných a pobrežných hospodárstiev a udržateľného využívania morských a pobrežných zdrojov. Nakoniec schválená smernica, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie v Európe, sa zameriava skôr na námorné priestorové plánovanie než na výslovné riešenie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. V smernici sa však zdôrazňuje, že je dôležité zvážiť interakcie medzi pevninou a morom. Konkrétne v článku 7 sa uvádza: „S cieľom zohľadniť interakcie medzi pevninou a morom v súlade s článkom 4 ods. 2, ak nie sú súčasťou procesu námorného priestorového plánovania ako takého, môžu členské štáty použiť iné formálne alebo neformálne procesy, ako je integrovaný manažment pobrežnej zóny. Výsledok zohľadnia členské štáty vo svojich námorných priestorových plánoch.“

Protokol o integrovanom riadení pobrežných zón k Barcelonskému dohovoru, ktorý 24. marca 2011 ratifikovalo šesť krajín (vrátane Európskej únie), nadobudol platnosť. Tento krok znamenal, že protokol sa stal súčasťou právnych predpisov EÚ a stal sa právne záväzným pre stredomorské krajiny. „Spoločnýregionálny rámec (SRR) pre IMPZ“(2019) je strategickým nástrojom určeným na uľahčenie vykonávania protokolu IMPZ podľa spoločných zásad. V SRR sa zavádza námorné priestorové plánovanie ako hlavný nástroj a proces na vykonávanie integrovaného riadenia pobrežných zón v morskej časti pobrežnej zóny, a najmä na jeho udržateľné plánovanie a riadenie.

Typically, vypracovaniestratégie a plánu IC ZM môžetrvať 2-4 roky. 

PlányIMPZ sú založené na dlhodobej vízii, najmä ak sa výslovne uvažuje o zmeneklímy. V plánoch sa zvyčajne navrhujú opatrenia na obdobie 10 – 15 rokovvrátane krátkodobých (1 – 2 roky), strednodobých (2 – 5 rokov) a dlhodobých opatrení. Plánované riešenia sa musiadať prispôsobiť neistotám a plán sa musípravidelnerevidovať podľa najnovších poznatkov o dynamike pobrežia a scenárochzmenyklímy.