Začlenenie adaptácie na zmenu klímy do plánov riadenia pobrežných zón

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať závažný vplyv na pobrežné oblasti v dôsledku zvyšovania hladiny morí a zmien frekvencie a rozsahu silných búrok a súvisiacich prudkých búrok. To môže spôsobiť zvýšenie povodňového rizika, pobrežnú eróziu a stratu nízko položených systémov (napr. delty, pobrežné lagúny a bariérové ostrovy) v dôsledku trvalého zaplavenia. Zvýšenie hladiny morí môže tiež vyvolať alebo zvýšiť prenikanie slanej vody do sladkovodných systémov, čím sa ešte viac ohrozia pobrežné ekosystémy. Okrem toho očakávaný nárast teplôt morskej vody prispeje k reštrukturalizácii morských ekosystémov s dôsledkami pre cirkuláciu oceánov, biogeochemickú cyklistiku a výnosy z rybolovu. Okysľovanie oceánov ovplyvní aj biologické systémy.

Výzvy súvisiace so zmenou klímy v pobrežných oblastiach je potrebné riešiť prostredníctvom integrovaných a ekosystémových prístupov, pričom treba zohľadniť aj iné tlaky, ako je rastúca koncentrácia ľudskej populácie, činností a sídiel v pobrežných oblastiach. Integrovaný manažment pobrežných zón (ICZM) je uznávaný proces na riešenie súčasných a dlhodobých výziev v pobrežných oblastiach vrátane zmeny klímy. IMPZ podporuje strategický (dlhodobý výhľad), integrovaný a adaptívny prístup k plánovaniu a riadeniu pobrežných zón s cieľom prispieť k udržateľnému rozvoju pobrežných oblastí. IMPZ musí výslovne uznať neistotu budúcich podmienok a ponúknuť príležitosti na diskusiu o alternatívnych budúcich scenároch spojených so zmenou klímy. Mala by podporovať pružné riadenie pobrežných zón zabezpečením riadneho monitorovania vykonávania plánu, jeho pravidelnej revízie, ako aj zdokonaľovania a zlepšovania výsledkov v súlade s prístupom učenia sa praxou. Cieľom integrovaného riadenia pobrežných zón je poskytnúť lepší kontext na využitie synergií a vyvážiť nezrovnalosti medzi rôznymi politikami a odvetviami. Z tohto hľadiska sú kľúčovými faktormi procesu integrovaného riadenia pobrežných zón zapojenie zainteresovaných strán a vertikálna a horizontálna integrácia medzi (národnými, regionálnymi a miestnymi) orgánmi a odvetviami.

Strategický prístup, ktorý sa vyžaduje v odporúčaní 2002/413/ES o integrovanom riadení pobrežných zón, zahŕňa zastrešujúcu zásadu ekosystémového prístupu s cieľom zachovať integritu pobrežia a jeho fungovanie proti hrozbám, ktoré predstavuje zmena klímy. Niekoľko európskych krajín podporovalo iniciatívy IMPZ vrátane stratégií, plánov a programov. Do roku 2011 sa pokrok členských štátov smerom k integrovanému riadeniu pobrežných zón sledoval v štúdii EÚ „Analýza správ členských štátov o pokroku v oblasti integrovaného riadenia pobrežných zón“ s odkazom na ustanovenia odporúčania EÚ o integrovanom riadení pobrežných zón (2002/413/ES). V smernici EÚ o námornom priestorovom plánovaní z roku 2014 sa členským štátom odporúča, aby pri vypracúvaní svojich plánov námorného priestorového plánovania zvážili interakcie medzi pevninou a morom. Preto sa očakáva, že plány námorného priestorového plánovania, ktoré majú krajiny EÚ dokončiť v roku 2021, budú zahŕňať aj príslušné koncepcie a obsah integrovaného riadenia pobrežných zón. Postupy a pilotné akcie týkajúce sa IMPZ vo všetkých členských štátoch sú uložené v Európskom atlase morí, ktorý zahŕňa výsledky projektu Ourcoast, a v Európskej platforme námorného priestorového plánovania.

Pobrežné plány proti erózii a záplavám (často označované ako plány manažmentu pobrežia, plány ochrany pobrežia, akčné plány ochrany pobrežia atď.) poskytujú posúdenie pobrežných rizík medzi nástrojmi súvisiacimi s IMPZ. Predstavujú aj dlhodobý rámec (vrátane konkrétnych opatrení) na udržateľné zníženie týchto rizík pre ľudí a pobrežné životné prostredie. Tieto plány sú operačnými dokumentmi na vysokej úrovni, ktoré tvoria dôležitý prvok stratégií riadenia rizika povodní a pobrežnej erózie. Často sú založené na identifikácii riadiacich jednotiek, ktoré možno vymedziť podľa kritérií hydraulického, morfologického a sedimentárneho transportu. So zmenou klímy a stúpajúcou hladinou morí môžu možnosti riadenia pobrežných vôd zahŕňať širokú škálu zelených (napr. plážová a pobrežná výživa, výstavba a posilňovanie dún, obnova a riadenie pobrežných mokradí) a sivých kategórií zásahov (napr. brány proti víchrici a protipovodňové zábrany, groyny, vlnolamy a umelé útesy, morské steny a móla).

Zapojenie a účasť zainteresovaných strán sú niektoré z kľúčových zásad a požiadaviek procesu integrovaného riadenia pobrežných zón. V odporúčaní EÚ z roku 2002 o IMPZ sa zdôrazňuje význam zapojenia všetkých zainteresovaných strán a všetkých príslušných úrovní (vrátane vnútroštátnych, regionálnych a miestnych správ, hospodárskych subjektov, sociálnych aktérov, mimovládnych organizácií, organizácií zastupujúcich miestne komunity, výskumných inštitúcií atď.) do procesu IMPZ a vypracovania súvisiacich stratégií a plánov. Účasť zainteresovaných strán sa považuje za prierezovú činnosť súvisiacu so všetkými krokmi procesu integrovaného riadenia pobrežných zón, a preto je jej zavedenie od počiatočného štádia nevyhnutné. Niektoré aspekty procesu integrovaného riadenia pobrežných zón sú obzvlášť dôležité pre účasť zainteresovaných strán, t. j. výmena údajov a informácií, spoločná dohoda o strategických cieľoch a budúcej vízii, budovanie konsenzu o stratégiách a plánoch integrovaného riadenia pobrežných zón a ich prijatie verejnosťou, transparentná komunikácia, monitorovanie a úprava vykonávania integrovaného riadenia pobrežných zón. Pobrežné politiky, stratégie a plány možno úspešne vykonávať len vtedy, ak sa zabezpečí plná účasť a podpora zainteresovaných strán.

Existuje mnoho rôznych spôsobov účasti verejnosti na IMPZ vrátane:

• informovanie verejnosti o procese IMPZ, cieľoch a výsledkoch pokroku,

• zvyšovanie informovanosti verejnosti a rozvoj možností odbornej prípravy v oblasti pobrežných otázok a zásad integrovaného riadenia pobrežných zón,
• zapojenie zainteresovaných strán do prípravy rozhodnutí, ktoré tvoria stratégiu a/alebo plán integrovaného riadenia pobrežných zón,
• Vytváranie strategických aliancií alebo partnerstiev medzi rôznymi subjektmi (napr. miestnymi orgánmi, odborníkmi a miestnymi komunitami) na podporu a vykonávanie integrovaného riadenia pobrežných zón.

Cezhraničná spolupráca sa dôrazne odporúča nielen na zabezpečenie súdržnosti a koordinácie stratégií a plánov integrovaného riadenia pobrežných zón, ktoré vypracovali susedné krajiny, ale aj na spoločné využívanie a spájanie zdrojov a kompetencií pri riešení cezhraničných otázok, napr.: udržateľné riadenie obmedzených zdrojov (napr. podmorských ložísk piesku, ktoré sú strategickými zdrojmi na výživu pláží v niektorých morských oblastiach), ochrana populácií rýb na úrovni povodia alebo čiastkových povodí, vytváranie sietí chránených pobrežných a morských oblastí, rozvoj spoločnej hospodárskej vízie a stratégií na podporu investícií do udržateľného rozvoja atď. Účasť verejnosti môže znamenať viac času na prijatie rozhodnutia, ale môže podporiť nákladovo efektívnejší proces a poskytnúť akceptované možnosti.

Hlavné faktory úspechu integrovaného riadenia pobrežných zón pre adaptáciu pobrežných oblastí na zmenu klímy možno identifikovať v niektorých jeho kľúčových zásadách a prístupoch, t. j.: 

• (Koordinácia medzi správnymi orgánmi a integrácia kompetencií nad rámec odvetvovej fragmentácie;
• cezhraničná spolupráca v spoločných cezhraničných otázkach;
• zapojenie zainteresovaných strán a účasť verejnosti, najmä s cieľom zabezpečiť, aby verejnosť akceptovala stratégiu a plán integrovaného riadenia pobrežných zón;

• dlhodobý pohľad a adaptívny prístup k riadeniu;
• Poskytnutie všeobecného rámca, ktorý môže byť zameraný na miestne špecifiká a rôzne rozsahy (od vnútroštátnej po miestnu úroveň). 

IMPZ možno podporiť iniciatívami, ktoré uľahčia výmenu osvedčených postupov medzi zainteresovanými stranami, tvorcami politík a rozhodovacími orgánmi. Platforma ICZM, ktorú riadi UNEP/MAP PAP RAC (najmä pre stredozemský región), a platforma NPP (na európskej úrovni) sú dôležitými nástrojmi, ktoré konajú týmto smerom. Podľa správy The way to a regional framework for ICZM in the Mediterranean 2017-2021 (Cesta k regionálnemu rámcu pre ICZM v Stredozemí na roky 2017 – 2021) medzi prvky, ktoré môžu negatívne ovplyvniť proces ICZM a brániť jeho skutočnému vykonávaniu, patria:

• Aspekty riadenia, napr. nedostatok politickej angažovanosti, nedostatok spoločnej vízie a priorít, nedostatok uznávaného vedenia, nedostatočná koordinácia.
• právne a inštitucionálne aspekty; potreba prispôsobiť vnútroštátne právne predpisy s cieľom zefektívniť integrované riadenie pobrežných zón, nedostatok vnútroštátnych stratégií, nedostatočná súdržnosť medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi na nižšej ako celoštátnej úrovni;

• informácie a poznatky, nedostatok spoločných databáz, nástrojov a platforiem GIS, obmedzený prístup k existujúcim informáciám a poznatkom,
• Kapacita a zručnosti; potreba odbornej prípravy zainteresovaných strán integrovaného riadenia pobrežných zón, nedostatok odborných znalostí.

Lepšie pochopenie a preukázanie konkrétnych sociálno-ekonomických prínosov (okrem environmentálnych prínosov, ktoré sú všeobecne lepšie známe a ľahšie vnímané), najmä pre miestne pobrežné komunity, by posilnilo skutočné vykonávanie procesov integrovaného riadenia pobrežných zón a širokú akceptáciu stratégií a plánov integrovaného riadenia pobrežných zón.

Náklady na vypracovanie a vykonávanie stratégií a plánov integrovaného manažmentu pobrežnej zóny sú veľmi špecifické pre jednotlivé lokality v závislosti od rozsahu pôsobnosti, prijatého prístupu, zvažovaného priestorového rozsahu, vykonaných krokov v rámci procesu integrovaného manažmentu pobrežnej zóny atď. Od roku 1985 RAC UNEP/MAP PAP koordinuje program riadenia pobrežných oblastí (CAMP), ktorého cieľom je vykonávať praktické projekty manažmentu pobrežnej zóny vo vybraných pobrežných oblastiach Stredozemného mora, pričom ICZM uplatňuje ako hlavný rámec, a tým uľahčuje vykonávanie Protokolu o integrovanom manažmente pobrežných zón v krajinách Stredozemia. Projekty majú priemerný rozpočet 300 000 EUR, ktorý poskytuje trustový fond pre Stredozemie a vnútroštátne, regionálne a miestne fondy. 

Hlavným očakávaným prínosom je udržateľné riadenie pobrežného priestoru a súvisiacich pozemných a morských zdrojov. Z toho vyplýva rovnováha medzi rôznymi cieľmi a potrebami, ako sú: hospodársky rozvoj vrátane prínosov pre miestne komunity, sociálne prínosy zabezpečujúce, aby bolo pobrežie atraktívnym a bezpečným miestom, kde ľudia žijú a pracujú, ochrana kvality pobrežného prostredia a zachovanie pobrežných biotopov a biodiverzity. Od integrovaného riadenia pobrežných zón sa skutočne očakáva, že presiahne rámec roztrieštenosti kompetencií a bude aktívne podporovať integráciu medzi odvetviami a rôznymi správnymi orgánmi. Na základe publikácie projektu Ourcoast s názvom Socio-economic benefits from ICZM practices around Europe (Sociálno-ekonomické prínosy postupov ICZM v celej Európe) možno identifikovať tieto prínosy ICZM v oblasti riadenia a sociálno-ekonomické prínosy:

• lepšia výmena údajov a informácií s možným znížením nákladov na zber a získavanie údajov,
• zníženie nákladov súvisiacich s nedostatočnou koordináciou medzi rôznymi orgánmi,
• lepšie rozhodovanie a súdržnejšie pobrežné priestorové plánovanie, ktoré môže tiež urýchliť byrokratické postupy a zlepšiť investičné prostredie,

• zníženie konfliktov a súvisiacich nákladov na prechod medzi ľudskými činnosťami (vrátane ochrany prírody), ku ktorým dochádza pozdĺž pobrežia, a možná kapitalizácia synergie pri využívaní toho istého pobrežného priestoru;
• lepšie zachovanie kvality životného prostredia, ochrany prírody a pobrežných a morských zdrojov, ktoré sú základom niektorých pobrežných hospodárskych činností (napr. rybolov a akvakultúra alebo kúpanie a naturalistický cestovný ruch),
• sociálno-ekonomická udržateľnosť pobrežných komunít;
• Lepšia príprava na zmenu klímy, a teda zníženie nákladov na adaptáciu.

V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady 2002/413/ES sa určujú všeobecné zásady prístupu IMPZ. Podporuje rozvoj vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia pobrežných zón a cezhraničnú spoluprácu pri plánovaní a riadení pobrežných zón. V marci 2013 Komisia spustila iniciatívu, ktorou sa navrhuje smernica, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny [COM(2013) 133], s cieľom podporiť udržateľný rast námorného a pobrežného hospodárstva a udržateľné využívanie morských a pobrežných zdrojov. Napokon schválená smernica, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie v Európe, sa zameriava skôr na námorné priestorové plánovanie než na explicitné riešenie integrovaného riadenia pobrežných zón. V smernici sa však zdôrazňuje, že je dôležité zvážiť vzájomné pôsobenie pevniny a mora. Konkrétne v článku 7 sa uvádza: „S cieľom zohľadniť interakcie medzi pevninou a morom v súlade s článkom 4 ods. 2, ak by to netvorilo súčasť procesu námorného priestorového plánovania ako takého, členské štáty môžu použiť iné formálne alebo neformálne procesy, ako je integrovaný manažment pobrežnej zóny. Členské štáty zohľadnia výsledok vo svojich námorných priestorových plánoch.“

Protokol o integrovanom riadení pobrežných zón k Barcelonskému dohovoru, ktorý 24. marca 2011 ratifikovalo šesť krajín (vrátane Európskej únie), nadobudol platnosť. Tento krok znamenal, že protokol sa stal súčasťou právnych predpisov EÚ a stal sa právne záväzným pre krajiny Stredozemia. „Spoločný regionálny rámec pre integrované riadenie pobrežných zón“(2019) je strategickým nástrojom určeným na uľahčenie vykonávania protokolu o integrovanom riadení pobrežných zón podľa spoločných zásad. CRF zavádza námorné priestorové plánovanie ako hlavný nástroj a proces vykonávania integrovaného riadenia pobrežných zón v morskej časti pobrežnej zóny, a najmä pre jeho udržateľné plánovanie a riadenie.

T ypicky, vypracovanie stratégie a plánu IC Z M môže vyžadovať 2-4 roky. 

Plány integrovaného riadenia pobrežných zón sú založené na dlhodobej vízii, najmä ak sa výslovne zohľadňuje zmena klímy. V plánoch sa zvyčajne navrhujú opatrenia na obdobie 10 – 15 rokov vrátane krátkodobých (1 – 2 roky), strednodobých (2 – 5 rokov) a dlhodobých opatrení. Plánované riešenia musia byť prispôsobiteľné neistotám a plán sa musí pravidelne revidovať podľa najnovších poznatkov o dynamike pobrežia a scenároch zmeny klímy.