Stratégia adaptácie na zmenu klímy pre oblasť Grimsel vo švajčiarskych Alpách

„Stratégia adaptácie na zmenu klímy v oblasti Grimsel“ reaguje na výzvy vyplývajúce z kombinácie i) vplyvov zmeny klímy na potenciál prírodného nebezpečenstva a ii) už existujúcich zraniteľných miest sociálno-ekonomického a sociálno-kultúrneho kontextu.

Oblasť Grimsel sa vyznačuje vysokou expozíciou procesom gravitačného a hydrologického nebezpečenstva, ako je pád horniny, bahenné toky, prívalové procesy, zosuvy pôdy, lavíny a povodne v dôsledku aggradácie. V dôsledku rozmrazovania permafrostu a ústupu ľadovcov boli v posledných rokoch rôzne časti regiónu postihnuté závažnými prírodnými nebezpečenstvami, ktoré zahŕňali masové pohyby na ročnom základe a v čoraz väčšej miere. V dôsledku zvýšenia nadmorskej výšky permafrostovej čiary spôsobeného teplotou, mobilizácie trosiek v dôsledku ablácie ľadovcov, zvyšujúcej sa pravdepodobnosti výskytu silných zrážok a stúpajúcej snehovej čiary sa očakáva, že veľké masové pohyby budú pravdepodobnejšie aj počas leta v budúcnosti.

Priemerná ročná teplota vo Švajčiarsku sa už medzi rokmi 1864 a 2017 zvýšila o 2,0 °C v porovnaní s 0,9 °C na celom svete (CH2018, 2018). Podľa najnovších klimatických scenárov pre Švajčiarsko na rok 2018 (CH2018, 2018 ) sa do konca 21.^storočia môže priemerná ročná teplota v celom Švajčiarsku zvýšiť až o 6,9 °C od predindustriálneho obdobia (5,4°C v porovnaní s referenčným obdobím 1981 – 2010) v prípade scenára neznížených emisií RCP8.5. V prípade scenára zmierňovania RCP2.6 spĺňajúceho požiadavky na 2 °C bude otepľovanie pravdepodobne v rozmedzí 2,1 – 3,4 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami (0,6 – 1,9 °C v porovnaní s obdobím 1981 – 2010). V letnej sezóne sa očakáva ešte výraznejšie otepľovanie. Z dlhodobého hľadiska nezmiernená zmena klímy (RCP8.5) pravdepodobne spôsobí pokles priemerných zrážok nad Švajčiarskom počas leta a ich nárast počas zimy. V závislosti od regiónu sa predpokladaný medián nárastu zimných zrážok do roku 2100 pohybuje od +12 % do +22 % a medián poklesu letných zrážok sa pohybuje od -10 % do -24 %. Odhaduje sa, že podľa scenára RCP8.5 sa úroveň nulového stupňa v zime zvýši o 700 až 1050 metrov (v porovnaní s rokmi 1981 – 2010). To bude mať za následok pravdepodobný pokles súm sneženia o viac ako -50 % a pokles priemernej zimnej snehovej pokrývky o -80 % pri nízkych nadmorských výškach. Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že najmä v zimnom polroku dôjde k častejším a intenzívnejším silným zrážkam, pričom najväčšie zmeny sa prejavia v intenzite vrcholových udalostí: v prípade RCP8.5 sa predpokladá, že množstvo zrážok počas denných silných zrážok so 100-ročnými intervalmi návratu sa do roku 2100 zvýši o 10 – 25 %. Kombinované účinky zvyšujúcich sa zimných zrážok, zvyšujúceho sa podielu zrážok namiesto snehu a zintenzívňujúcich sa extrémnych zrážok budú mať vážne dôsledky na riziko záplav a iných prírodných rizikových procesov.

Švajčiarska národná analýza rizík a príležitostí súvisiacich s klímou (Köllner a kol., 2017) identifikovala rastúcu frekvenciu a/alebo priestorové rozšírenie masových pohybov v dôsledku ústupu ľadovcov a rozmrazovania permafrostu, a to aj v oblastiach, ktoré predtým neboli postihnuté, ako prioritné riziko zmeny klímy pre niekoľko švajčiarskych regiónov vrátane švajčiarskych Álp. Bez adaptačných opatrení zníženie stability svahu a častejšie hromadné presuny pravdepodobne do značnej miery zvýšia riziko poškodenia ľudských životov a hmotného majetku (budovy, infraštruktúra, nepriame škody, zníženie skladovacích kapacít vodných nádrží).

V oblasti Grimsel bol vysoký súčasný problémový tlak spôsobený bahennými tokmi a miestnymi záplavami v častiach mestských oblastí dôležitou hnacou silou pre začatie rozvoja stratégie adaptácie na zmenu klímy. Zúčastnené zainteresované strany vo svojom posúdení budúcich výziev dospeli k záveru, že hrozby spôsobené celým radom hydrogravitačných nebezpečenstiev sa pravdepodobne zvýšia za podmienok postupujúcej zmeny klímy vrátane predĺženia období náchylných na nebezpečenstvo do letnej sezóny (Bender-Gàl a kol., 2016). Výsledné riziká priamo ovplyvňujú jedinú kantonálnu cestu, ktorá je hlavným spojením verejnej dopravy v regióne a mimo neho, sekundárny cestný systém, budovy a sídla, dodávateľskú infraštruktúru (pitná voda, elektrické vedenia, telekomunikácie) a zariadenia súvisiace s výrobou vodnej energie, ktorá je hlavným hospodárskym aktívom regiónu.

Vplyvy zmeny klímy na prírodné nebezpečenstvá úzko súvisia s mnohými otázkami regionálneho rozvoja v tejto okrajovej vidieckej oblasti. Rastúce riziká vyplývajúce z procesov prírodných nebezpečenstiev sa prekrývajú a vzájomne pôsobia s inými vonkajšími tlakmi a sociálno-ekonomickými trendmi platnými v regióne, ktoré ich často zhoršujú. Medzi tieto neklimatické faktory patria: demografické zmeny (migrácia z vidieka, starnutie obyvateľstva); obmedzenia rozvoja osád v dôsledku prírodných podmienok; obmedzené verejné finančné kapacity na opatrenia štrukturálnej ochrany; zhoršené vnímanie rizika obyvateľstvom (ovplyvňujúce vnímanú kvalitu života), závislosť atraktívnosti pre cestovný ruch a úrovne zamestnanosti od kontinuity cestného spojenia. Prírodné nebezpečenstvá súvisiace s klímou ovplyvňujú tieto faktory regionálneho rozvoja tým, že ovplyvňujú tri kľúčové predpoklady udržateľného regionálneho rozvoja a ohrozujú ich nevyhnutnú rovnováhu, a to: i) dopravná prepojenosť a spoľahlivosť verejnej infraštruktúry, ii) bezpečnosť a iii) kvalita života.

V rámci tematického klastra „Zvládanie prírodných nebezpečenstiev“ bol rozvoj „stratégie adaptácie na zmenu klímy pre oblasť Grimsel“ jedným z 31 pilotných projektov financovaných v prvej fáze financovania (2013 – 2017) federálneho švajčiarskeho pilotného programu pre adaptáciu na zmenu klímy. Tento program podporuje vykonávanie švajčiarskej národnej adaptačnej stratégie (Federálna rada, 2012)poskytovaním finančnej podpory na inovačné a príkladné projekty v oblasti adaptácie na zmenu klímy v kantónoch, regiónoch a obciach.

Pilotný projekt v oblasti Grimsel bol zameraný na zvýšenie povedomia regionálnych aktérov o dôsledkoch zmeny klímy a na podporu spolupráce medzi príslušnými aktérmi na všetkých úrovniach a v rôznych odvetviach. Konkrétne ciele boli identifikovať možnosti adaptácie, vypracovať subregionálnu, dlhodobú adaptačnú stratégiu na zvládnutie prírodných nebezpečenstiev koordinovaným spôsobom a dosiahnuť záväzok aktérov k jej vykonávaniu.

Strategický dokument sa zameriava na štyri strategické smery udržateľného regionálneho rozvoja v podmienkach zmeny klímy: i) prístup k doprave, ii) kvalita života, iii) bezpečnosť a iv) komunikácia. Na tieto účely boli vymedzené tieto ciele (Bender-Gàl a kol., 2016):

1. Dopravná infraštruktúra: Zabezpečí sa primeraná prístupnosť, pričom sa zohľadnia aspekty nákladov a prínosov, pričom na rôznych cestných úsekoch sú možné rôzne kvality prístupu.
2. Kvalita života: Optimálne využitie potenciálu regiónu je možné aj napriek zmene klímy. Tendencia vysťahovalectva sa napriek účinkom zmeny klímy nezintenzívni a jej dôsledky na kvalitu života sa zmiernia.
3. Bezpečnosť: Život v obciach zostáva bezpečný a obyvatelia majú dobrý pocit bezpečia. Riziká pre ľudí a hodnoty majetku sú minimalizované.
4. Komunikácia: Komunikácia v rámci regiónu a o ňom je ľahko zrozumiteľná, dobre cielená, primeraná potrebám každej rozhodovacej úrovne, pravidelná, prebieha v správnom čase a prostredníctvom jasne dohodnutých komunikačných kanálov.

V stratégii sa okrem toho identifikuje päť oblastí záujmu a vymedzujú sa kvalitatívne ciele zamerané na udržateľný regionálny rozvoj odolný proti zmene klímy pre každú z nich.

V „Stratégii adaptácie na zmenu klímy v oblasti Grimsel“ (Bender-Gàl a kol., 2016 ) sa uznáva,že rastúce riziká v dôsledku zmeny klímy a ďalší prebiehajúci sociálny vývoj sú úzko prepojené. Zaoberá sa teda adaptáciou na zmenu klímy a udržateľným regionálnym rozvojom v spojení (Steinemann a kol., 2017). Oblasti činnosti stratégie preto čiastočne priamo súvisia s procesmi prírodných nebezpečenstiev spôsobenými klímou a čiastočne sa zameriavajú aj na neklimatické vplyvy na širší regionálny rozvoj. Stratégia sa preto zameriava na zabezpečenie regionálneho rozvoja odolného proti zmene klímy v kontexte prírodných nebezpečenstiev a riadenia rizík.

Na základe posúdenia súčasného stavu, očakávaných zmien, vyplývajúcich budúcich výziev a potenciálnych príležitostí sa v strategickom dokumente (Bender-Gàl a kol., 2016) vymedzujú strategické usmernenia a týchto päť oblastí záujmu: a) budovy, sídla a zariadenia; b) kantonálna cesta a infraštruktúra; c) cestovný ruch; d) zamestnanosť a hospodársky rozvoj; a e) život v dedine, sociálno-kultúrne aspekty a krajina. Pre každú z oblastí záujmu sa identifikujú, hodnotia a priorizujú potenciálne oblasti činnosti, čo vedie k portfóliu šiestich konkrétnych opatrení. Sú vymedzené operatívnym spôsobom vrátane povinností, pracovných krokov, ukazovateľov pokroku atď. Opatrenia sú rôzneho druhu a sú zamerané na: inštitucionálne prostredie, zlepšenie vedomostnej základne, rozvoj osídlenia, komunikácia, marketing a príspevky k technickému riešeniu. Vymedzili sa tieto opatrenia:

• Zriadenie riadiaceho výboru pre stratégiu adaptácie na zmenu klímy v oblasti Grimsel: Zriadenie riadiacej skupiny a vymedzenie jej úloh a mandátu s cieľom zabezpečiť vykonávanie, monitorovanie a napredovanie opatrení.
• Premena nevyužitých nehnuteľností na obytné účely (obec Guttannen, osada Boden): Vytvorenie nového obytného priestoru, prilákanie nových obyvateľov a podpora rozvoja osád orientovaných na vnútorné prostredie s cieľom zabezpečiť spoločenský a kultúrny život v dedine a zachovať atraktívnosť oblasti ako obytného priestoru napriek nepriaznivým vplyvom zmeny klímy. Opatrenie reaguje na vnímané straty na bezpečnosti a kvalite života v dôsledku prírodných nebezpečenstiev spôsobených klímou a jeho cieľom je bojovať proti vysťahovalectvu vyvolanému zmenou vnímania rizika zo strany obyvateľstva.
• Zlepšenie výmeny údajov a informácií o prírodných nebezpečenstvách: Vytvorenie infraštruktúry a postupov na výmenu a spracovanie údajov a informácií o prírodných nebezpečenstvách z rôznych zdrojov a na ich poskytovanie odborníkom a verejnosti. Tým sa podporia regionálni aktéri pri zvládaní rizík.
• Príprava na možné nové železničné spojenie: Cieľomopatrenia je prispieť k nedávnej politickej diskusii o plánoch vybudovať novú úzkorozchodnú železnicu spojenú s vysokonapäťovým elektrickým vedením v 20 km dlhom tunelovom systéme prechádzajúcom sever-juh pod priechodom Grimsel. Projekt ponúka alternatívu kantonálnej cesty náchylnej na nebezpečenstvo, ktorá je odolná voči zmene klímy. Možné dôsledky projektu na región a jeho vystavenie prírodným nebezpečenstvám sa vyhodnotia a zahrnú do rozhodovania.
• Zlepšenie krízovej komunikácie pre cestovný ruch: Vypracovanie a vykonávanie na mieru šitej komunikačnej koncepcie s cieľom včasnejšie, presnejšie a účinnejšie informovať skupiny používateľov cestovného ruchu o výskyte nebezpečných udalostí.
• Marketing prírodného prostredia a dynamických procesov: Rozvoj produktov cestovného ruchu, ktoré uvádzajú krajinu a prírodné prostredie na trh ako regionálne aktíva. Prispeje to aj k zvýšeniu informovanosti hostí o procesoch prírodných nebezpečenstiev a k lepšiemu pochopeniu núdzových opatrení, ako je uzavretie ciest.

vykonávacie opatrenie 1) bola stratégia štrukturálne zakotvená v regióne zriadením riadiacej skupiny už v roku 2016. Riadiaca skupina je súčasťou novovytvoreného mechanizmu riadenia na vykonávanie stratégie, ktorý vychádza z existujúcich inštitucionálnych štruktúr v regióne a spája centrálnu koordináciu s decentralizovanými zodpovednosťami. Skladá sa z dôležitých inštitúcií, ktoré sa podieľali na rozvoji stratégie, a predsedá jej Regionalkonferenz Oberland-Ost, inštitúcia, ktorá je zodpovedná za koordináciu regionálnej politiky a pôsobí na rozhraní obecných, kantonálnych a federálnych orgánov. Aktéri, ktorí sa zúčastňujú na rozvoji stratégie, sa zaviazali vykonávať stratégiu podpísaním vyhlásenia o zámere.

Do konca roka 2018 vykazuje realizácia ďalších opatrení zmiešaný obraz, pričom stav vykonávania sa pohybuje od dokončenia až po prebiehajúci stav až po ťažkosti: Turistické zhodnocovanie procesov prírodných nebezpečenstiev (opatrenie 6) prebieha úspešne a prináša univerzitné kurzy, vedecké exkurzie a študijné návštevy návštevníkov z iných kontinentov do regiónu. Zlepšenie výmeny údajov o prírodných nebezpečenstvách (opatrenie 3) medzi hlavnými prevádzkovateľmi infraštruktúry v regióne napreduje veľmi dobre a prinieslo podstatné výsledky, napr. pokiaľ ide o nápravu nadbytočných monitorovacích štruktúr, spoločné využívanie databáz prevádzkovaných jednotlivými prevádzkovateľmi a spoločné obstarávanie nových monitorovacích systémov. Súbor argumentov týkajúcich sa plánov nového železničného spojenia (opatrenie 4) bol pripravený a oznámený zodpovedným činiteľom s rozhodovacou právomocou, ale z dôvodu politických rozhodnutí na federálnej úrovni bol projekt výstavby odložený na neskôr. Vykonávanie opatrení 2) a 5) sa v súčasnosti oneskoruje alebo pozastavuje, pretože sa zmenili kľúčové rámcové podmienky (nová samospráva, osobná zmena aktéra zodpovedného za opatrenie).

„Stratégia adaptácie na zmenu klímy pre oblasť Grimsel“ bola vypracovaná v rámci participatívneho procesu, ktorý prebiehal od roku 2014 do roku 2016. Zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán a široké zastúpenie dôležitých inštitucionálnych aktérov v pracovnej skupine boli identifikované ako kľúčový faktor úspechu projektu (Steinemann a kol., 2016). Procesu účasti sa predovšetkým podarilo spojiť odvetvových aktérov z rôznych úrovní, ktorí dovtedy vykonávali samostatné stratégie riadenia rizík pomerne roztrieštenými spôsobmi. Organizácia procesu pozostávala z riadenia projektu, pracovnej skupiny, subdodávateľského externého experta a Spolkového úradu pre životné prostredie (FOEN) ako koordinátora programu financovania. Tím riadenia procesov viedol Regionalkonferenz Oberland-Ost, ktorý pôsobil aj ako výkonný orgán projektu, a zahŕňal zástupcov inžinierskej kancelárie kantonálnej správy (Oberingenieurkreis I) a jednej obce. Medzi ďalších partnerov zastúpených v pracovnej skupine patrili všetky obce, príslušné kantonálne úrady a verejné aj súkromné subjekty zastupujúce kľúčové regionálne odvetvia energetického priemyslu, dopravnej infraštruktúry, cestovného ruchu a poľnohospodárstva. Externý konzultant bol zodpovedný za riadenie procesov, sprostredkovanie stretnutí a odborné poradenstvo. Ďalšie poradenstvo a odborné znalosti poskytol pracovník financujúceho orgánu FOEN zodpovedný za adaptáciu na zmenu klímy.

Stratégia bola vypracovaná v rámci workshopového procesu, ktorý bol štruktúrovaný do piatich fáz. Počnúc úvodným podujatím v máji 2014 a končiac záverečným podujatím v januári 2016 sa uskutočnilo spolu šesť seminárov. Slúži na identifikáciu a prerokovanie potrieb a vnímania problémov aktérov, systémových vzájomných závislostí, potrieb a možností opatrení, možných konfliktov, návrhu stratégie, priorít a strategických smerovaní, spoločných cieľov a konkrétnych opatrení. Semináre boli pripravené a následne spracované prostredníctvom vstupných dokumentov, ktoré sa postupne rozvinuli do konečného strategického dokumentu.

Dvojstranné prieskumné rozhovory, najmä pred prvým seminárom, sa ukázali ako veľmi užitočné na objasnenie aktuálnej problémovej situácie a na štruktúrovanie diskusie počas seminárov. Tieto rozhovory do určitej miery doplnili semináre v prípade, že obmedzené časové zdroje neumožnili všetkým účastníkom plne vyjadriť všetky svoje obavy. Formát „svetovej kaviarne“ sa ukázal ako mimoriadne vhodná metóda na uľahčenie diskusie v malých skupinách v rámci seminárov. Aktívna účasť na procese a pozitívna identifikácia s jeho výsledkom sa podporili tým, že účastníci boli vyzvaní, aby poskytli vstupné informácie, napr. o budúcej vízii svojej záujmovej skupiny, a tým, že sa im pridelila zodpovednosť za vypracovanie opatrení.

Proces účasti zainteresovaných strán mal zásadný význam pre dosiahnutie primeranej rovnováhy opatrení v oblasti stresu v rámci strategických cieľov. To zahŕňalo vyváženie prijateľných úrovní rizika s primeranou úrovňou bezpečnosti, prístupnosti a kvality života. Manažéri procesov vo svojich ponaučeniach (Steinemann a kol., 2016) dospeli k záveru, že samotné vedecké fakty nie sú dostatočné na prijatie súvisiacich rozsudkov, ale že je potrebné vypracovať spoločné stanoviská výmenou rôznych názorov a vnímania problémov v procese kolektívneho rokovania.

Koordinátori švajčiarskeho pilotného programu pre adaptáciu na zmenu klímy považujú „stratégiu adaptácie na zmenu klímy pre región Grimsel“ za úspech a projekt „osvedčený postup“ (FOEN, 2017). Patrí medzi menšinu pilotných projektov, ktoré išli nad rámec zlepšenia vedomostnej základne alebo rozvoja podporných nástrojov a pokračovali v identifikácii konkrétnych možností adaptácie, ich formulovaní v regionálne zakotvenej stratégii a príprave jej vykonávania v praxi. Možno identifikovať tieto hlavné faktory úspechu súvisiace s rôznymi rozmermi (Steinemann a kol., 2016):

Faktory úspechu súvisiace s vonkajšími rámcovými podmienkami:

• Predchádzajúce nebezpečné udalosti v posledných rokoch spôsobili na začiatku projektu problémový tlak, ktorý vytvoril povedomie o potrebe konať a zvýšil ochotu začať regionálny adaptačný proces.
• Z opätovného posúdenia miestneho povodňového rizika počas procesu vypracovania stratégie vyplynulo, že riziko bolo menej závažné, než sa pôvodne predpokladalo, čo uľahčilo vnímanie problému zúčastnenými aktérmi. Hoci takúto dynamiku možno považovať za nejednoznačnú, zmeny vo vnímaní miestneho rizika uľahčili posun v rozsahu strategického procesu od pomerne úzkeho zamerania na (štrukturálne) opatrenia na riadenie rizík k oveľa širším perspektívam regionálneho rozvoja.
• Dobrá dostupnosť regionálnych údajov o procesoch prírodných nebezpečenstiev v súčasnosti a v budúcnosti bola priaznivou podmienkou.
• Aktéri v rámci regiónu a ich regionálne potreby iniciovali vypracovanie stratégie a výber tematických ohnisiek zdola nahor.
• Federálne financovanie z pilotného programu bolo podporné. Naznačila politickú vôľu a význam adaptácie na zmenu klímy na vyššej úrovni verejnej správy.
• Celková švajčiarska tradícia obyvateľov, ktorí majú silné občianske úlohy a sú zvyknutí konať v rôznych spoločenských úlohách súčasne, sa ukázala ako úrodný substrát pre rozvoj participatívnej politiky.

Faktory úspechu súvisiace s procesom vývoja stratégie:

• Široká účasť príslušných regionálnych aktérov z viacerých úrovní a regionálne dôležitých hospodárskych odvetví vrátane kľúčových aktérov s dobrou povesťou a vysokou dôveryhodnosťou v regióne. Zabezpečilo sa tým aj všeobecné prijatie stratégie.
• Silné odhodlanie manažérov procesov a vysoká motivácia zúčastnených aktérov. Vlastníctvo aktérov sa posilnilo tým, že sa im pridelila zodpovednosť za vypracovanie opatrení.
• Zapojenie externých konzultantov zabezpečilo profesionálny projektový manažment, atraktívne sprostredkovanie workshopov a efektívnu prípravu a následné spracovanie stretnutí.
• Poskytnutie tematickej flexibility procesu umožnilo reagovať na zmeny vonkajších rámcových podmienok a otvorilo tvorivý priestor.
• Zúčastnené subjekty sa zaviazali vykonávať stratégiu podpísaním vyhlásenia o zámere.

Faktory úspechu súvisiace s obsahom stratégie:

• Kľúčovým faktorom úspechu bolo, že prírodné nebezpečenstvá súvisiace s klímou sa riešili v širšom kontexte regionálneho rozvoja, pričom sa plne zohľadnila ich interakcia so spoločenským vývojom a sociálno-ekonomickými regionálnymi výzvami.
• Podporilo sa, že sa riešili aj príležitosti vyplývajúce zo zmeny klímy a spoločenskej adaptácie. Jedno z opatrení sa napríklad snaží využiť dynamické krajinné procesy formované meniacimi sa klimatickými podmienkami tým, že ich uvádza na trh ako prínos pre cestovný ruch.
• Proces stratégie bol inštitucionalizovaný vytvorením novej riadiacej štruktúry (riadiaca skupina s referenčným rámcom) na jeho vykonávanie.

Obmedzujúcim faktorom bolo do určitej miery to, že skupinová práca so scenármi zmeny klímy počas pracovného seminára nebola úspešná. Pôvodnou myšlienkou bolo rozlišovať posudzovanie problémov a možnosti adaptácie podľa rôznych scenárov zmeny klímy (slabé, stredné, silné), aby sa zohľadnili neistoty. Ukázalo sa však, že tento prístup bol príliš zložitý. Namiesto toho aktéri vypracovali spoločné hodnotenia všeobecného smerovania budúceho vývoja v rámci napredujúcej zmeny klímy (súčasná situácia sa zlepšuje, zhoršuje alebo zostáva konštantná), ktoré neboli viazané na konkrétny časový horizont.

Zatiaľ čo vykonávanie niektorých opatrení sa dosiahlo alebo vykazuje značný pokrok, zmeny rámcových podmienok v súčasnosti negatívne ovplyvňujú iné opatrenia alebo obmedzujú ich vplyv. Napriek prípravným krokom na prestavbu nevyužitých budov (opatrenie 2) politická zmena miestnej samosprávy v súčasnosti tento proces pozastavila. Zmena personálu v subjekte zodpovednom za opatrenie 5) doteraz oneskorila jeho vykonávanie. Súbor argumentov týkajúcich sa novej železničnej trate Grimsel (opatrenie 4) bol dokončený a argumentoval v prospech projektu, ale federálna vláda medzitým znížila jeho prioritu.

Vypracovanie „stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy v oblasti Grimsel“ bolo jedným z projektov financovaných z federálneho švajčiarskeho pilotného programu pre adaptáciu na zmenu klímy. V prvej fáze financovania pilotný program financoval 31 projektov s celkovým objemom financovania 7,7 milióna švajčiarskych frankov. Bez sprievodných opatrení to predstavuje priemerný rozpočet približne 200 000 švajčiarskych frankov na projekt.

Pri každom opatrení vymedzenom v stratégii sú opísané prínosy a zamýšľané výsledky a finančné potreby sú charakterizované z kvalitatívneho hľadiska, ale prínosy ani náklady neboli vyčíslené. Zriadenie a fungovanie riadiacej skupiny nespôsobilo žiadne dodatočné náklady, pretože administratíva a pracovný čas sa hradia z bežných rozpočtov členských organizácií. V čase vypracovania strategického dokumentu nebolo možné odhadnúť náklady na iné opatrenia, pretože vo väčšine prípadov finančné potreby na úplnú realizáciu opatrení závisia od výsledkov prvých vykonávacích krokov (napr. objasnenie presných potrieb rôznych skupín používateľov, pokiaľ ide o plánované centrum údajov o prírodných nebezpečenstvách). Odhad nákladov je preto niekedy súčasťou plánu postupného vykonávania opatrení.

Kvalitatívne aspekty nákladov a prínosov zohrali dôležitú úlohu pri rozvoji stratégie a sú základom viacerých opatrení. Napríklad ochrana cestnej infraštruktúry pred prírodnými nebezpečenstvami a zvyšovanie kvality dopravného prístupu sú obmedzené obmedzenou dostupnosťou verejných finančných zdrojov. Súčasné zameranie režimu riadenia verejných ciest na monitorovanie nebezpečných kritických miest a prípravu opatrení na obnovu v prípade vzniku škôd sa preto bude musieť zachovať, pretože financovanie väčších štrukturálnych ochranných opatrení nie je uskutočniteľné. Podobné vzťahy medzi nákladmi a prínosmi v oblasti napätia medzi prevenciou rizika (primerané úrovne ochrany) a toleranciou rizika (prijateľné úrovne rizika) prispievajú k mnohým výzvam, na ktoré stratégia reaguje.

Obsah strategického dokumentu a adaptačné opatrenia, ktoré sú v ňom vymedzené, sú bezproblémovo prepojené s príslušným súborom právnych predpisov obcí, kantónov a federálnych orgánov.

Vykonávanie balíka opatrení sa začalo v roku 2016, t. j. bezprostredne po finalizácii strategického dokumentu a ukončení pilotného projektu počiatočného financovania. Riadiaca skupina pre vykonávanie stratégie bola ako inštitucionálne opatrenie zriadená už v priebehu roka 2016. Niektoré opatrenia sú svojou povahou skôr časovo neobmedzené, zatiaľ čo dokončenie niekoľkých ďalších opatrení sa pôvodne plánovalo do konca roka 2018. Keďže niektoré z týchto opatrení sa oneskorujú alebo čelia výzvam, riadiaca skupina ich môže zmeniť alebo zrevidovať.

Opatrenia vymedzené v stratégii sú prevažne neštrukturálne, ale skôr procesne orientované a zameriavajú sa na formovanie podmienok a trvalých procesov pre udržateľný regionálny rozvoj odolný voči zmene klímy. Ich „životnosť“ ako taká nepodlieha samostatnému časovému rozpätiu.

Regionalkonferenz Oberland-Ost
Jungfraustrasse 38, Postfach 312, 3800 Interlaken
Email: region@oberland-ost.ch  
Homepage: https://www.oberland-ost.ch 

Oberingenieurkreis I, Tiefbauamt des Kantons Bern
Schlossberg 20, 3602 Thun 
Homepage: www.bve.be.ch/tba 

Pilotný projekt „Stratégia adaptácie na zmenu klímy v oblasti Grimsel“ financovaný zo švajčiarskeho pilotného programu pre adaptáciu na zmenu klímy (1. fáza financovania: 2013-2017)