Biodiverzita

Biodiverzita

Kľúčové posolstvá

• Ochrana biodiverzity a opatrenia v oblasti klímy sú neoddeliteľne prepojené: Biodiverzita zohráva dôležitú úlohu pri regulácii klímy, ale zároveň zmena klímy ovplyvňuje všetky druhy a ich biotopy. Zmena klímy ovplyvňuje dynamiku ekosystémov a vhodnosť biotopov pre biodiverzitu.
• Prístupy založené na ekosystémoch môžu pomôcť znížiť zraniteľnosť biodiverzity a hospodárske odvetvia ekosystémov môžu uznať zmenu klímy a prispôsobiť sa jej prijatím prístupu založeného na ekosystémoch. To možno dosiahnuť prostredníctvom opatrení v oblasti riadenia biotopov a druhov, adaptácie na využívanie pôdy a vodného hospodárstva, ktoré zlepšujú ekologickú infraštruktúru a zvyšujú odolnosť miestnych populácií a biotopov.
• V politickom rámci EÚ vrátane stratégie v oblasti biodiverzity, smerníc o vtákoch a biotopoch, sústavy Natura 2000, stratégie zelenej infraštruktúry a nariadenia EÚ o inváznych druhoch sa to stanovuje spolu so súvisiacimi opatreniami v rámci odvetvových politík (napr. spoločná poľnohospodárska politika a spoločná rybárska politika). Značné investície sa investujú do rozvoja znalostí s cieľom podporiť biodiverzitu a obnoviť alebo zachovať zdravé a ekosystémy.

Vplyvy a zraniteľné miesta

Zmena klímy ovplyvňuje biotické a abiotické faktory, ktoré určujú podmienky rastu rastlín, štruktúru a zloženie vegetácie, ako aj distribúciu a početnosť druhov a ich vzájomné pôsobenie. Biotopy sa môžu zmeniť alebo vymiznúť a populácie druhov sa môžu stať čoraz izolovanejšími alebo zraniteľnejšími voči vyhynutiu. Okrem toho môžu invazívne druhy a nové choroby ešte viac narušiť pôvodnú biodiverzitu. Dokonca aj pôvodní škodcovia sa môžu stať väčšou hrozbou s miernejšími zimami alebo zmenami v dĺžke sezóny.

Ochrana a obnova ekosystémov, napríklad obnovou rašelinísk alebo prírodných podmienok v povodiach riek, je prospešná nielen pre samotnú biodiverzitu, ale aj na zníženie vplyvov zmeny klímy na spoločnosť (napr. záplavy).

Politický rámec

Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 prijatá v roku 2020 v kontexte Európskej zelenej dohody nasmeruje biodiverzitu EÚ na cestu k obnove, pričom uznáva, že strata biodiverzity a klimatická kríza sú vzájomne prepojené a vyžadujú si koordinované opatrenia. Tieto prepojenia sa výrazne uznávajú aj v adaptačnej stratégii EÚ, ktorá je ďalšou základnou zložkou Európskej zelenej dohody prostredníctvom rozširovania riešení blízkych prírode. Riešenia blízke prírode sa považujú za kľúčový mechanizmus na riešenie dvojitej krízy, ktorou je strata biodiverzity a zmena klímy, ako aj za potenciálny prínos pre prírodu, spoločnosť a hospodárstvo.

V politike EÚ sa uznáva rozhodujúca úloha, ktorú zohrávajú zelené a modré krajinné prvky pri adaptácii na zmenu klímy, pričom sústava Natura 2000 zriadená podľa smernice EÚ o vtákoch a smernice EÚ o biotopoch predstavuje jedinečnú oporu chránených oblastí. Usmernenia na riešenie zmeny klímy pri riadení lokalít sústavy Natura 2000 boli vypracované v roku 2013 s cieľom uľahčiť riadenie lokalít a rozhodovanie na miestnej a regionálnej úrovni. V usmerneniach sa špecifikuje potreba prejsť zo statického hľadiska ochrany na prístup adaptívneho riadenia, ktorý zahŕňa zváženie potenciálnych vplyvov na klímu a navrhnutie riadiacich opatrení, ktoré tieto vplyvy zohľadňujú.

Komisia 22. júna 2022 prijala návrh právne záväzného právneho predpisu o obnove prírody. Cieľom je zabezpečiť odolné ekosystémy, biotopy a druhy, ktoré čelia hrozbám súvisiacim so zmenou klímy, prispieť k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na ňu ako kľúčovému riešeniu inšpirovanému prírodou.

Stratégia EÚ pre zelenú infraštruktúru priamo odkazuje na stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy prostredníctvom opatrení týkajúcich sa zelenej infraštruktúry, ekosystémových prístupov na podporu adaptácie a znižovania rizika katastrof. Koncepcia zelenej infraštruktúry opisuje ekologické siete v ich širšom kontexte (mimo chránených území) a zdôrazňuje význam zachovania a obnovy poskytovania ekosystémových tovarov a služieb pre spoločnosť a hodnotu multifunkčných ekosystémov. Zelená infraštruktúra prispieva aj k súdržnosti sústavy Natura 2000 zlepšením priepustnosti krajiny. Vytvára ekologické siete, ktoré môžu pomôcť zlepšiť budúcu ekologickú odolnosť, pretože zelené koridory umožňujú druhom presúvať svoje areály v reakcii na zmenu klímy.

Invázne nepôvodné druhy predstavujú jednu z hlavných hrozieb pre biodiverzitu a ekosystémové služby, najmä v geograficky a evolučne izolovaných ekosystémoch, ako sú malé ostrovy. Okrem iných faktorov zmena klímy zvyšuje riziko rozšírenia (nových) invazívnych druhov, najmä termofilných druhov. Toto sa rieši v nariadení EÚ o inváznych druhoch.

Najmä pokiaľ ide o ekosystémové služby, existujú synergie s inými odvetviami. Stratégia EÚ „z farmy na stôl“ výslovne spája potravinový dodávateľský reťazec s biodiverzitou a klímou. Okrem toho rámcová smernica o vode, rámcová smernica o morskej stratégii, spoločná poľnohospodárska politika a spoločná rybárska politika majú sektorové prístupy k riešeniu súvisiacich prínosov súvisiacich s biodiverzitou a klímou.

Zlepšenie vedomostnej základne

Klíma, biodiverzita a ekosystémy sa považujú za vzájomne závislé v správe IPCC AR6 WG II Climate Change 2022: Impacts, Adaptation and Vulnerability(Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť). Biodiverzita má obmedzenú schopnosť prispôsobiť sa predpokladaným zmenám klímy (ako sa predpokladá v osobitnej správe IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C). Podpora odolnosti biodiverzity voči zmene klímy je preto nevyhnutná na zachovanie fungovania ekosystému. Vplyvy zmeny klímy možno účinne znížiť len zachovaním (alebo obnovením) biodiverzity na 30 – 50 % suchozemských sladkovodných a oceánskych oblastí Zeme. Ochrana alebo obnova biodiverzity vytvára rezervu, ktorá znižuje vplyvy a znižuje našu zraniteľnosť voči čoraz extrémnejším klimatickým javom.

Začala sa spolupráca medzi Medzivládnou vedecko-politickou platformou pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) a Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC) s cieľom riešiť spoločný program v oblasti biodiverzity a klímy. Výsledkom prvého seminára bol vedecký výsledok , v ktorom sa načrtli prepojenia a pákové body v súčasných systémoch riadenia a sociálno-ekologických systémoch, ktoré môžu pomôcť podporiť prechod na transformačné riadenie na riešenie prepojenia medzi biodiverzitou, klímou a spoločnosťou.

Európska environmentálna agentúra (EEA) uverejnila hodnotenie minulej a predpokladanej zmeny klímy a jej vplyvov na ekosystémy a spoločnosť založené na ukazovateľoch. V ďalšej správe EEA sa riešenia inšpirované prírodou považujú za kľúčový nástroj na mobilizáciu spoločnej agendy v oblasti biodiverzity a klímy. Skupina pre vnútrozemské pobrežné a morské vody Európskej územnej spolupráce uverejnila správu Biodiverzita v európskych moriach, ktorá poskytuje prehľad o stave vodnej biodiverzity vrátane vplyvov a trendov v dôsledku zmeny klímy.

Spoločné výskumné centrum má znalostné centrum pre biodiverzitu, ktoré poskytuje vedecký základ pre integráciu politík EÚ v oblasti biodiverzity vrátane zmeny klímy. V júli 2021 uverejnila vôbec prvé posúdenie ekosystému EÚ, v ktorom zdôraznila, že vplyvy zmeny klímy na biodiverzitu sa zvyšujú. BiodiverCities je pilotný projekt EÚ, ktorý bol nedávno spustený s cieľom zlepšiť účasť občianskej spoločnosti na plánovaní rozhodovania v súvislosti s mestskou biodiverzitou a prírodou v mestách a ich okolí.

Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S), ktorú v mene Európskej únie vykonáva Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia, zhromažďuje údaje na monitorovanie klímy a predpovedanie jej budúcich zmien. Tieto informácie možno použiť na preskúmanie toho, ako presne zmena klímy ovplyvní rôzne odvetvia, krajiny a ekosystémy.

Komplexné údaje a informácie o biodiverzite v EÚ možno nájsť v Informačnom systéme pre biodiverzitu v Európe (BISE) s informáciami o vplyve zmeny klímy na biodiverzitu.

Podpora investícií a financovania

Viacročný finančný rámec EÚ (VFR) na roky 2021 – 2027 predstavuje 1,21 bilióna EUR a ďalších 807 miliárd EUR pochádza z nástroja obnovy EÚ novej generácie. 30 % tohto rozpočtu je vyčlenených na činnosti prispievajúce k plneniu cieľov v oblasti klímy.

Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 je uvoľniť aspoň 20 miliárd EUR ročne na prírodu a zabezpečiť, aby sa značná časť 30 % VFR určená na opatrenia v oblasti klímy investovala do biodiverzity a riešení blízkych prírode. Uznáva sa v ňom obnova ekosystémových typov, ktoré sú obzvlášť dôležitými záchytmi uhlíka, ako sú lesy, rašeliniská, trávne porasty, mokrade, mangrovy a lúky s morskou trávou, a v tejto súvislosti sa uznáva aj úloha obnovy pôdy. Umožňuje súdržnú transeurópsku sieť prírody v rámci jej piliera ochrany s cieľom umožniť migráciu druhov a adaptáciu na zmenu klímy.

Na podporu adaptácie sú k dispozícii tieto kľúčové nástroje EÚ:

• program LIFE;
• Horizont Európa: najrelevantnejší pre biodiverzitu a adaptáciu na zmenu klímy je klaster 6 o potravinách, biohospodárstve, prírodných zdrojoch, poľnohospodárstve a životnom prostredí.

Výskum biodiverzity a adaptácie sa podporuje aj prostredníctvom siete BiodivERsA ERA-Net, ktorá koordinuje vnútroštátne výskumné programy v oblasti biodiverzity v celej Európe.

V súčasnosti je hlavnou hnacou silou zaznamenaných výdavkov na biodiverzitu v rozpočte EÚ spoločná poľnohospodárska politika a očakáva sa, že to bude pokračovať. Významné výdavky sa vynakladajú aj v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, sociálneho fondu a Kohézneho fondu. Komplexný prehľad možno nájsť na stránke o financovaní adaptačných opatrení zo strany EÚ.

MRE adaptácie

Medzi kľúčové zistenia správy EEA o stave prírody z roku 2020 patrí potvrdenie, že zmena klímy predstavuje rastúcu hrozbu pre biodiverzitu a že poľnohospodárske činnosti, opúšťanie pôdy a znečistenie sú hlavnými tlakmi na biotopy a druhy. Na pochopenie zmien v biodiverzite Európy v priebehu času sa Európska únia spolieha na údaje zozbierané a nahlásené konzistentným a porovnateľným spôsobom. Od členských štátov EÚ sa vyžaduje, aby každých šesť rokov podávali správy o veľkosti populácií vtákov a trendoch v nich (článok 12 smernice o vtákoch) a o stave ochrany a trendoch v cieľových biotopoch a druhoch (článok 17 smernice o biotopoch) na svojich európskych územiach. S cieľom preskúmať synergie a kompromisy medzi ochranou biodiverzity a zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu usporiadala organizácia IPBES (Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby) a IPCC v roku 2021 seminár. Ide o vedeckú správu vypracovanú v kontexte dôležitých medzinárodných dohôd vrátane Parížskej dohody a cieľov udržateľného rozvoja. Na tomto seminári sa skúmala interakcia medzi klímou a biodiverzitou, od súčasných trendov až po úlohu a vykonávanie riešení blízkych prírode a udržateľný rozvoj ľudskej spoločnosti.