Pobrežné oblasti

Pobrežné oblasti

Kľúčové posolstvá

• Očakáva sa, že zmena klímy bude mať závažný vplyv na pobrežné oblasti, najmä v dôsledku zvýšenia hladiny morí, búrok a prudkých búrok, ale aj vniknutia slanej vody do pobrežných ekosystémov, zvýšených teplôt vody a acidifikácie oceánov. V konečnom dôsledku môžu tieto účinky spôsobiť stratu viacerých ekosystémových služieb poskytovaných pobrežnými oblasťami, environmentálnej, hospodárskej, sociálnej a kultúrnej hodnoty pre mnohé zainteresované strany a hospodárske odvetvia.
• Politický rámec EÚ zavedený na riešenie vplyvov zmeny klímy na pobrežné oblasti zahŕňa prierezové nástroje, ako je integrovaný manažment pobrežných zón a námorné priestorové plánovanie. Ďalšie smernice EÚ, ktoré sú priamo relevantné na zabezpečenie odolnosti pobrežných zón proti zmene klímy, sú smernica o povodniach a rámcová smernica o morskej stratégii.
• Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa rámcovej smernice o vode by potenciálne mohli ponúknuť budúce možnosti merania pokroku pri adaptácii v pobrežných oblastiach na úrovni EÚ.

Vplyvy a zraniteľné miesta

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať závažný vplyv na pobrežné oblasti, najmä v dôsledku zvýšenia hladiny morí a zmien frekvencie a rozsahu silných búrok a súvisiacich víchric. To môže spôsobiť záplavy, eróziu pobrežia a stratu nízko položených oblastí, v ktorých sa nachádzajú biotopy s vysokou environmentálnou hodnotou, ako aj ľudské sídla a infraštruktúry. Zvyšovanie hladiny morí takisto spôsobí alebo zvýši riziko vniknutia slanej vody, čo ďalej ohrozí pobrežné ekosystémy. Okrem toho očakávaný nárast teplôt vody a acidifikácia oceánov prispejú k reštrukturalizácii pobrežných ekosystémov, čo bude mať vplyv na cirkuláciu oceánov a biogeochemický cyklus. V konečnom dôsledku môžu tieto účinky spôsobiť stratu viacerých ekosystémových služieb poskytovaných pobrežnými oblasťami, environmentálnej, hospodárskej, sociálnej a kultúrnej hodnoty pre mnohé zainteresované strany a hospodárske odvetvia.

Vplyvy zmeny klímy zhoršujú problémy, ktorým pobrežné oblasti už čelia v dôsledku rastúcej urbanizácie pobreží a prítomnosti infraštruktúr a viacerých ľudských činností na pevnine aj na mori. Takéto hnacie sily nesúvisiace s klímou sú v interakcii s hnacími silami súvisiacimi s klímou, ktoré určujú celkovú zraniteľnosť prírodných a ľudských systémov pobrežných oblastí.

Politický rámec

V stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2021 sa v záujme inteligentnejšieho procesu adaptácie uznáva význam odstránenia rozdielov v vplyvoch zmeny klímy a odolnosti voči nej vo všetkých odvetviach vrátane pobrežných oblastí. V rámci cieľa zvýšiť systematickosť adaptácie sa v adaptačnej stratégii podporujú riešenia blízke prírode a ekosystémové prístupy ako základné opatrenia na udržanie zdravých ekosystémov pred hrozbami zmeny klímy. V prípade pobrežných oblastí to znamená napríklad obnovu mokradí a pobrežných ekosystémov. Tieto prístupy využívajú modro-zelené infraštruktúry ako viacúčelové a účinné riešenia bez negatívnych následkov, ktoré posilňujú ochranu pobrežia pred vplyvmi zmeny klímy. V stratégii sa uznávajú aj prínosy odstraňovania uhlíka, ktoré ponúkajú obnovené pobrežné a morské ekosystémy. V tejto súvislosti Komisia podporuje nové certifikačné mechanizmy, ktoré umožnia dôkladné monitorovanie a kvantifikáciu prínosov odstraňovania uhlíka pre klímu, ktoré ponúkajú mnohé pobrežné oblasti.

Medzi medziodvetvové politiky a nástroje EÚ, ktoré sú relevantné pre odolnosť pobrežných oblastí voči zmene klímy, patrí integrované riadenie pobrežných zón (ICZM) a námorné priestorové plánovanie (MSP).

IMPZ podporuje strategický a integrovaný prístup k riadeniu pobrežných zón s cieľom využiť synergie a odstrániť nezrovnalosti medzi rôznymi politikami a odvetviami. Strategický prístup, ktorý sa vyžaduje v odporúčaní EÚ z roku 2002 o IMPZ, zahŕňa zastrešujúcu zásadu ekosystémového prístupu k zachovaniu integrity a fungovania pobrežia proti hrozbám, ktoré predstavuje zmena klímy. V smernici EÚ o námornom priestorovom plánovaní z roku 2014 sa členským štátom odporúča, aby pri rozvoji svojho námorného priestorového plánovania zohľadňovali interakcie medzi pevninou a morom a aby v celkovom procese plánovania zohľadňovali dlhodobé zmeny spôsobené zmenou klímy.

Ďalšími smernicami EÚ, ktoré sú relevantné pre udržateľné riadenie pobrežných oblastí z hľadiska adaptácie na zmenu klímy, sú:

• smernica o povodniach, ktorá sa zaoberá hodnotením a manažmentom povodňového rizika vodných tokov a pobreží v súvislosti s premenlivosťou klímy a zmenou klímy;
• Rámcová smernica o morskej stratégii, ktorou sa ustanovuje spoločný rámec, v ktorom sa od členských štátov vyžaduje, aby prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie a udržanie dobrého environmentálneho stavu pobrežných a morských vôd EÚ do roku 2020 a na ochranu zdrojov, od ktorých závisia hospodárske a sociálne činnosti súvisiace s morom.

Tieto smernice sa musia vykonávať v súlade s požiadavkami rámcovej smernice o vode, ktorou sa ustanovuje spoločný rámec ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd.

Zlepšenie vedomostnej základne

Správa IPCC AR6 WG II Climate Change 2022: Impacts, Adaptation and Vulnerability (Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť) opisuje súčasné chápanie vplyvov zmeny klímy na pobrežné oblasti, ich ekosystémy a biodiverzitu, ako aj možné možnosti adaptácie, ich uskutočniteľnosť a obmedzenia.

V osobitnej správe o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme a v osobitnej správe IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C sa posudzovalo, ako sa očakáva, že oceány a kryosféra sa zmenia v súvislosti s prebiehajúcim globálnym otepľovaním, rizikami a príležitosťami, ktoré tieto zmeny prinášajú ekosystémom a ľuďom, a možnosťami zmiernenia, adaptácie a riadenia na zníženie budúcich rizík.

Európsky atlas európskych morí je internetový nástroj, ktorý poskytuje interaktívne a rôznorodé informácie o prírodných a sociálno-ekonomických prvkoch v pobrežných a morských regiónoch Európy. Obsahuje aj informácie o projektoch ICZM zapojených do bývalej iniciatívy OURCOAST.

Údaje o globálnej extrémnej hladine mora a modely podporujúce zistenia najnovších štúdií o pobrežných záplavách sú k dispozícii v archíve údajov LISCoAsT (Veľkoplošný integrovaný nástroj na hodnotenie hladiny mora a pobrežia) v katalógu údajov Spoločného výskumného centra. Spoločné výskumné centrum riadilo aj projekty PESETA, v rámci ktorých sa vplyv zmeny klímy na pobrežné systémy uplatňoval od projektu PESETA I v roku 2009.

Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) podporuje politiky Európskej únie v oblasti adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania poskytovaním konzistentných a spoľahlivých informácií o zmene klímy. Služba umožňuje používateľom prístup k príkladom skutočných aplikácií jej úložiska údajov o klíme pre niekoľko odvetví vrátane pobrežných oblastí, čo dokazuje, ako možno získať prístup k údajom o klíme, transformovať ich a urobiť ich relevantnými na riešenie konkrétnych výziev v oblasti klímy a rozhodovanie súvisiace s klímou.

Ukazovateľ EEA Extrémne hladiny morí a pobrežné záplavy ukazuje predpokladanú zmenu frekvencie povodní v Európe podľa dvoch rôznych scenárov, ktoré si vyžadujú plánovanie ochrany pobrežia na miestnej alebo regionálnej úrovni.

Viaceré výskumné projekty podporované z rôznych programov EÚ okrem toho prispeli poznatkami o pobrežných oblastiach (ako napríklad FAIR). V rámci Európskeho výskumného priestoru pre klimatické služby sa ECLISEA zameriava na rozvoj pobrežnej vedy o klíme, pokiaľ ide o dynamiku hladiny morí na európskych pobrežiach a moriach, pričom vypracúva odporúčania a najlepšie postupy týkajúce sa aspektov pobrežnej klímy a vplyvu na pobrežné oblasti.INSeaPTION sa zameriava na spoločné navrhovanie a rozvoj pobrežných klimatických služieb spolu s používateľmi na základe najmodernejších vedeckých poznatkov o zvyšovaní hladiny morí, vplyve, adaptácii a transdisciplinárnej vede.

Niekoľko projektov financovaných EÚ prispelo k preukázaniu potenciálu NbS v oblasti zmierňovania povodní a odolnosti pobrežných oblastí (napr. SARCC, ADAPTA BLUES, ADAPTO), čím sa poskytla značná vedomostná a dôkazová základňa na túto tému, pričom výskumné úsilie sa zameralo najmä na intervencie v malom rozsahu. Cieľomprojektu RECONECT je urýchlene posilniť európsky referenčný rámec pre NbS na zníženie hydrometeorologického rizika demonštráciou, porovnávaním, rozširovaním a využívaním rozsiahlych NbS vo vidieckych a prírodných oblastiach vrátane pobrežných zón.

Podpora investícií a financovania

Viacročný finančný rámec EÚ (VFR) na roky 2021 – 2027 predstavuje 1,21 bilióna EUR a ďalších 807 miliárd EUR pochádza z nástroja obnovy EÚ novej generácie. 30 % tohto rozpočtu je vyčlenených na činnosti prispievajúce k plneniu cieľov v oblasti klímy.

Na podporu adaptácie sú k dispozícii tieto kľúčové nástroje EÚ:

• Z programu LIFE sa podporujú projekty na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy, ktoré sa vzťahujú aj na otázky pobrežných oblastí.
• Program Horizont Európa zahŕňa misie: „Adaptácianaklimatickúzmenu“s cieľom podporiť najmenej 150 európskych regiónov a komunít, aby sa do roku 2030 stali odolnými voči zmene klímy, a „Obnoviťnaše oceány a vody do roku 2030“.

Komplexný prehľad možno nájsť na stránke o financovaní adaptačných opatrení zo strany EÚ.

Podpora vykonávania

Pobrežné mestá a miestne samosprávy majú významnú právomoc nad politikami a predpismi v oblasti využívania pôdy, takže iniciatívy EÚ a globálne iniciatívy (platformy a siete) spájajúce miestne samosprávy môžu poskytnúť podporu pri vykonávaní adaptačných opatrení. Iniciatívy ako Dohovor primátorov a starostov o energetike a klíme a C40 (vrátane pobrežných miest a miest delty) spájajú miestne orgány na celom svete, aby spolupracovali na udržateľných opatreniach v oblasti zmeny klímy.

Platforma európskych opatrení na prirodzené zadržiavanie vody (NWRM) podporuje vykonávanie európskej environmentálnej politiky v oblasti zelenej infraštruktúry ako spôsob, ako prispieť k integrovaným cieľom v oblasti ochrany a obnovy prírody a biodiverzity. Platforma NWRM zahŕňa širokú škálu riešení a prípadových štúdií, pričom niektoré z nich sú relevantné aj pre pobrežné oblasti.

MRE adaptácie

V smernici o povodniach sa zdôrazňuje, že zmena klímy vedie k väčšej pravdepodobnosti a nepriaznivým vplyvom povodňových udalostí, pričom členské štáty sa vyzývajú, aby sa zaoberali zmenou klímy vo svojich predbežných posúdeniach povodňového rizika a plánoch manažmentu povodňových rizík a aby sa v preskúmaniach svojich plánov manažmentu povodňových rizík zaoberali pravdepodobnými vplyvmi zmeny klímy na výskyt povodní. Vzhľadom na zvýšenie hladiny morí a pravdepodobné rastúce riziko prudkých búrok sa očakáva, že záplavy budú mať čoraz väčší vplyv na pobrežné oblasti. Podľa najnovšieho európskeho prehľadu plánov manažmentu povodňových rizík 24 z 26 členských štátov zohľadnilo vo svojich plánoch manažmentu povodňových rizík aspoň niektoré aspekty zmeny klímy a desať poskytlo presvedčivé dôkazy o tom, že sa zohľadnili vplyvy zmeny klímy. Len niekoľko členských štátov však opísalo metódy na kontrolu účinnosti opatrení vzhľadom na scenáre zmeny klímy, zatiaľ čo niekoľko členských štátov identifikovalo opatrenia na riešenie zmeny klímy s prístupom bez negatívnych dôsledkov.

Zmena klímy so zreteľom na povodne je zahrnutá aj do plánov manažmentu povodí rámcovej smernice o vode, ktoré zahŕňajú aj pobrežné vody, spolu s posúdením tlakov vyplývajúcich zo zmeny klímy. V európskom prehľade druhých plánov manažmentu povodia sa uvádza, že len jedna tretina členských štátov uplatnila osobitné opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy.