Znižovanie rizika katastrof

Znižovanie rizika katastrof

Kľúčové posolstvá

• Európa (a zvyšok sveta) už čelí zmene klímy. Bez toho, aby bola dotknutá potreba opatrení na zmiernenie zmeny klímy (a čo najskoršia nulová bilancia emisií), adaptácia je potrebná vo všetkých scenároch, keďže dôsledky zmeny klímy zostanú viditeľné aj v nadchádzajúcich desaťročiach (alebo dokonca storočiach).
• Extrémnejšie poveternostné javy sú tie prírodné nebezpečenstvá, pri ktorých sa prekrýva adaptácia na zmenu klímy a znižovanie rizika katastrof. Obe sa musia zamerať na celý cyklus riadenia rizík vrátane opatrení zameraných na prevenciu, pripravenosť a obnovu.
• Medzi politikami EÚ v oblasti zvládania katastrof a adaptácie na zmenu klímy existujú synergie a obe je potrebné začleniť do všetkých politík EÚ, ako je politika v oblasti vody (povodne, suchá) alebo kritická infraštruktúra.

Vplyvy a zraniteľné miesta

V posledných desaťročiach Európa zaznamenala zvýšenú frekvenciu a závažnosť prírodných nebezpečenstiev súvisiacich s počasím a klímou, ako sú suchá, lesné požiare, vlny horúčav a silné zrážky. Dokonca aj pri súčasných dohodnutých ambíciách rýchlo znížiť emisie skleníkových plynov a účinne predchádzať klimatickému riziku sa predpokladá, že tieto trendy budú pokračovať a zosilnia ich sociálno-ekonomické a environmentálne zmeny (napr. demografický vývoj a zmena využívania pôdy) (EEA 2021; IPCC 2020; EEA 2017).

Politický rámec

Politika EÚ v oblasti riadenia rizika katastrof (DRM) založená na mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (CPM) podporuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi systémami civilnej ochrany, pričom podporuje výmenu osvedčených postupov v oblasti DRM vrátane toho, ako sa vyrovnať s dôsledkami zmeny klímy.

Európska komisia (EK) podporuje sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof (SFDRR), ktorý posilňuje a podporuje mobilizáciu domácich príjmov a jej začlenenie do politík EÚ. V roku 2016 EK uverejnila akčný plán, ktorého cieľom je usmerňovať vykonávanie SFDRR v politikách EÚ prostredníctvom prístupu k tvorbe politík založeného na riziku katastrof. Európska komisia okrem toho v roku 2017 uverejnila oznámenie s kľúčovými opatreniami na posilnenie zvládania katastrof v Európe.

V stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2021 sa nabáda na ďalšie využívanie synergií medzi znižovaním rizika katastrof a adaptáciou na zmenu klímy s osobitným dôrazom na riziká katastrof súvisiacich s vodou a kritickú infraštruktúru. Stratégia podporuje aj financovanie rizika katastrof, uvoľnenie súkromných financií a začlenenie odolnosti proti zmene klímy do fiškálnej politiky členských štátov.

Mobilizácia domácich príjmov je prítomná vo viacerých kľúčových oblastiach politiky EÚ: smernica o povodniach, opatrenia proti nedostatku vody a suchu (pozri stranu o politike vodného hospodárstva) a návrh smernice o európskych kritických infraštruktúrach.

Zlepšenie vedomostnej základne

Správa IPCC AR6 WG II Climate Change 2022: Impacts, Adaptation and Vulnerability (Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť) sa posudzujú vplyvy a riziká spojené s pozorovanou a predpokladanou zmenou klímy, ako aj možnosti, procesy a podmienky umožňujúce riadenie klimatických rizík. Predpokladané zmeny klimatických extrémov v dôsledku globálneho otepľovania (1,5 °C verzus 2 °C) a ich vplyv na mobilizáciu domácich príjmov sa posudzovali v osobitnej správe IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C. Extrémy a náhle alebo nezvratné zmeny v oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme sa posudzovali v osobitnej správe o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme s cieľom identifikovať udržateľné a odolné stratégie riadenia rizík. Riadenie rizík a rozhodovanie v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom sa posudzovali v osobitnej správe IPCC o zmene klímy a pôde.

V roku 2015 EK zriadila vedomostné centrum pre riadenie rizika katastrof (DRMKC) s cieľom pomôcť zvýšiť odolnosť EÚ a členských štátov voči katastrofám a ich schopnosť predchádzať núdzovým situáciám, pripraviť sa a reagovať na ne prostredníctvom posilneného rozhrania medzi vedou a politikou s online archívom výskumu súvisiaceho s katastrofami a prístupom k celej škále sietí a partnerstiev. Spoločné výskumné centrum (JRC) riadi DRMKC a od roku 2017 webovú platformu GIS pre údaje o rizikách . Cieľom centra je zlepšiť prístup k údajom o rizikách a ich výmenu v rámci celej EÚ na podporu mobilizácie domácich príjmov. Očakáva sa, že centrum údajov o rizikách ako znalostné centrum bude referenčným bodom pre spravované údaje o rizikách v celej EÚ, a to buď prostredníctvom hostingu príslušných súborov údajov, alebo prepojením s vnútroštátnymi platformami a so správami JRC o vede v oblasti mobilizácie domácich príjmov (správy zaroky 2017 a 2020).

EK podporuje poskytovanie lepších informácií a porovnateľnosť údajov o katastrofách, ako sú informácie o hospodárskych stratách spôsobených katastrofami. V tejto súvislosti sa v správe, ktorú v roku 2018 uverejnilo JRC, uvádza analýza niekoľkých databáz vytvorených na zber, zaznamenávanie a zhromažďovanie informácií o rôznych stratách vyplývajúcich z nebezpečenstiev, a tým na zlepšenie porovnateľnosti širokej škály udalostí vyvolaných akýmkoľvek druhom nebezpečenstva. Okrem toho séria projektov Spoločného výskumného centra PESETA poskytuje prehľad možných biofyzikálnych a hospodárskych dôsledkov budúcej zmeny klímy pre Európu.

Služba riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus (CEMS) poskytuje informácie o viacerých nebezpečenstvách súvisiacich s klímou vrátane povodní, sucha a prírodných požiarov na účely reakcie na núdzové situácie a riadenia rizika katastrof.

V posledných rokoch sa vyvinulo úsilie na posilnenie súdržnosti medzi CCA a výskumom, politikou a postupmi v oblasti znižovania rizika katastrof. V rámci projektu H2020 PLACARD bola vytvorená platforma pre dialóg, výmenu poznatkov a spoluprácu medzi dvoma rôznymi komunitami. EEA okrem toho uverejnila správu, v ktorej sa posudzujú súčasné postupy a úroveň know-how v oblasti znižovania rizika katastrof a mechanizmu príspevkov na náklady.

EEA každoročne aktualizuje ukazovateľ hospodárskych strát spôsobených extrémami súvisiacimi s klímou. Európske projekty ako LODE sa zameriavali na vývoj informačných systémov o škodách a stratách pre DRR a CCA. Skupina Svetovej banky takisto vypracovala štúdie pre Európsku úniu o ekonomike prevencie katastrof a pripravenosti na ne v Európe (2021). Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov vypracoval pilotný prehľad na riešenie nedostatkov v ochrane pred prírodnými katastrofami.

Podpora investícií a financovania

Podpora účinných a väčších investícií do prevencie katastrof je prioritným opatrením Európskej komisie. Finančné prostriedky EÚ na adaptáciu sú podporované z viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, ktorým sa zabezpečuje začlenenie opatrení na adaptáciu na zmenu klímy do všetkých hlavných výdavkových programov EÚ.

Fond solidarity EÚ bol zriadený na financovanie členských štátov v prípade veľkých katastrof. Bola vytvorená v reakcii na masívne povodne v strednej a východnej Európe v roku 2002 a na podporu pri zmierňovaní následkov katastrof, obnove verejnej infraštruktúry a ochrane kultúrneho dedičstva.

Výskum v oblasti znižovania rizika katastrof sa financuje prostredníctvom rámcových programov EÚ pre výskum a inovácie, najmä od roku 2021 do roku 2027 z programu Horizont Európa, ktorý zahŕňa adaptáciu na zmenu klímy ako oblasť misií s cieľom pomôcť európskym komunitám a regiónom lepšie pochopiť klimatické riziká, pripraviť sa na ne a riadiť ich. Klaster 3 – Občianska bezpečnosť pre spoločnosť má za cieľ reagovať na výzvy vyplývajúce z prírodných nebezpečenstiev a nebezpečenstiev spôsobených ľudskou činnosťou, a preto má osobitný význam pre odvetvie znižovania rizika katastrof.

Okrem toho sa v rámci mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany každoročne otvára výzva na financovanie projektov v oblasti prevencie a pripravenosti. Posilnenie mobilizácie domácich príjmov je aj v rámci cieľov programu financovania LIFE.

Komplexný prehľad možno nájsť na stránke o financovaní adaptačných opatrení zo strany EÚ.

Podpora vykonávania

Na úrovni EÚ sa vykonávajú činnosti v oblasti pripravenosti s cieľom pomôcť dosiahnuť stav pripravenosti a spôsobilosti ľudských a materiálnych prostriedkov a zabezpečiť účinnú a rýchlu reakciu na katastrofy. Systémy včasného varovania (pri katastrofáchvšeobecne, podrobnejšie pri povodniach, suchácha lesných požiaroch), moduly a programy odbornej prípravy sú nevyhnutnou súčasťou týchto činností. V tejto súvislosti bola vytvorená vedomostná sieť Únie v oblasti civilnej ochrany s cieľom posilniť spoluprácu, koordináciu, zručnosti a odborné znalosti, zlepšiť schopnosť EÚ pripraviť sa na katastrofy, predchádzať im a reagovať na ne.

Okrem toho bolo vytvorené európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany s cieľom pokročiť v európskej spolupráci v oblasti civilnej ochrany a umožniť rýchlejšiu, lepšie koordinovanú a účinnejšiu európsku reakciu na katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou a prírodné nebezpečenstvá.

MRE adaptácie

V súlade s mechanizmom Európskej únie v oblasti civilnej ochrany musia členské štáty každé tri roky predkladať Európskej komisii (1) súhrn posúdení rizík, (2) posúdenie spôsobilosti na riadenie rizík, ako aj (3) informácie o prioritných opatreniach v oblasti prevencie a pripravenosti. Podávanie správ zahŕňa aj zameranie na opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy: Členské štáty musia zahrnúť synergie medzi opatreniami na znižovanie rizika katastrof a opatreniami na zmiernenie rizika katastrof stanovenými na vnútroštátnej alebo nižšej úrovni pre kľúčové riziká spojené so zmenou klímy. Na základe zhrnutí vnútroštátnych posúdení rizík predložených na konci roka 2018 EK uverejnila aktualizovaný prehľad rizík EÚ .

Na druhej strane v súčasnosti nie je zavedený žiadny systematický mechanizmus, na základe ktorého by krajiny vykazovali straty Európskej komisii alebo agentúre EEA.