Námorníctvo a rybárstvo

Námorníctvo a rybárstvo

Kľúčové posolstvá

• Vplyvy zmeny klímy na morskú vodu sa kumulujú s inými antropogénnymi tlakmi na mori aj v pobrežných oblastiach, čo už má vplyv na rybolov a morskú akvakultúru so zmenenými výnosmi a zmenou rybolovných oblastí a cieľových druhov.  Okrem toho sa očakáva, že zintenzívnenie extrémnych udalostí s tvrdšími podmienkami na otvorenom mori ovplyvní všetky odvetvia modrého hospodárstva.
• EÚ rieši tieto vplyvy zriadením centier vedeckých informácií, ako sú námorné služby programu Copernicus a európska námorná monitorovacia a dátová sieť, ako bezplatných a otvorených poskytovateľov údajov pre všetkých používateľov na celom svete. Zameriava sa aj na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu pobrežných a morských vôd EÚ riešením adaptácie na zmenu klímy prostredníctvom rámcovej smernice o morskej stratégii a vypracovaním a využívaním riešení blízkych prírode pre morské a pobrežné ekosystémy.
• Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond na roky 2021 – 2027 podporuje inovačné projekty, ktoré prispievajú k udržateľnému využívaniu a riadeniu vodných a morských zdrojov vrátane adaptácie na zmenu klímy.

Vplyvy a zraniteľné miesta

Morské vody sa v dôsledku globálnej zmeny klímy stávajú teplejšími, kyslejšími a majú znížený obsah kyslíka. Otepľovanie vody má za následok zmenu distribúcie druhov a zmenu rastu a distribúcie populácií rýb. Okysľovanie oceánov ovplyvní schopnosť druhov vylučujúcich uhličitan vápenatý (ako mäkkýše, planktóny a koraly) produkovať svoje škrupiny alebo kostry. Deoxygenácia ovplyvňuje priestorové rozloženie druhov a, najmä v uzavretých povodiach a ústiach riek, väčšie a častejšie prípady hypoxie a anoxie, čo ovplyvňuje prežitie druhov a zhoršuje zdravie ekosystému. Zmena klímy sa kumuluje s inými antropogénnymi tlakmi na mori aj v pobrežných oblastiach s kombinovanými účinkami na morské ekosystémy a kľúčové ekosystémové služby. Rybolov a morská akvakultúra už pociťujú dôsledky zmeny klímy so zmenenými výnosmi a zmenami rybolovných oblastí a cieľových druhov.  Okrem toho sa očakáva, že zintenzívnenie extrémnych udalostí s tvrdšími podmienkami na otvorenom mori ovplyvní všetky odvetvia modrého hospodárstva, ako je námorná doprava, prístavné činnosti a výroba energie na mori.

Politický rámec

Cieľom stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (2021) je realizovať víziu Európy odolnej proti zmene klímy do roku 2050. Adaptácia bude inteligentnejšia, ak sa odstránia rozdiely v vplyvoch zmeny klímy a odolnosti voči nej. Posilnia sa oceánske merania a pozorovania, ako aj vedecké informačné centrá, ako sú námorná služba programu Copernicus a Európska námorná monitorovacia a dátová sieť (EMODnet),ako poskytovatelia bezplatných a otvorených údajov pre všetkých používateľov na celom svete. Adaptácia bude systematickejšia posilnením prepojenia so spoločnou rybárskou politikou a inými iniciatívami EÚ, ktoré pomáhajú pri adaptácii na miestnej úrovni a zároveň podporujú väčšie zapojenie miestnych rybárskych akčných skupín (FLAG). Úloha riešení blízkych prírode pre morské a pobrežné ekosystémy sa považuje za viacúčelové, účinné riešenia bez negatívnych následkov a s potenciálom sekvestrácie uhlíka. Nové iniciatívy financovania (vrátane programu Horizont Európa) urýchlia adaptáciu. Napokon sa v adaptačnej stratégii, aby sa adaptácia stala medzinárodnou, uznáva potreba zahrnúť aspekty zmeny klímy do budúcich dohôd na ochranu medzinárodných zdrojov, ako je medzinárodný rybolov a biodiverzita, a to aj v oblastiach mimo vnútroštátnych jurisdikcií.

V máji 2021 Komisia prijala nový prístup k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ, v ktorom schválila zásady Európskej zelenej dohody. Uznáva ničivé účinky zmeny klímy na oceány a pobrežia a kumulatívne vplyvy hospodárskych činností na mori. Nabáda podniky, aby využívali alebo vytvárali obnoviteľné zdroje, chránili morské ekosystémy, znižovali znečistenie a zvyšovali odolnosť voči zmene klímy.

EÚ okrem toho vymedzila jasný rámec prierezových a odvetvových politík relevantných pre udržateľné riadenie a správu mora. Cieľom integrovanej námornej politiky EÚ (INP) je zabezpečiť súdržnejší a koordinovanejší prístup k morským a námorným otázkam, a to aj vzhľadom na zmenu klímy. Rámcová smernica o morskej stratégii je environmentálnym pilierom INP. Stanovuje sa v ňom spoločný rámec, v ktorom sa od členských štátov vyžaduje, aby prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie a udržanie dobrého environmentálneho stavu pobrežných a morských vôd EÚ. Podľa rámcovej smernice o morskej stratégii a pri vypracúvaní svojich príslušných národných morských stratégií musia členské štáty v prípade potreby špecifikovať všetky dôkazy o vplyvoch zmeny klímy.

Spoločná rybárska politika (SRP) tvorí základ rybárskej politiky EÚ. V SRP sa vymedzuje súbor spoločných pravidiel, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby rybolov a akvakultúra boli environmentálne, hospodársky a sociálne udržateľné a aby občanom EÚ poskytovali zdroj zdravých potravín. Udržateľné rybárstvo, ktoré sa realizuje prostredníctvom SRP, je potrebné na zvýšenie odolnosti a plnenie Európskej zelenej dohody.

Zlepšenie vedomostnej základne

Správa IPCC AR6 WG II Climate Change 2022: Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosťpredstavujú najaktuálnejšie vedecké poznatky o vplyvoch zmeny klímy na rybolov a akvakultúru a na ich produktivitu, pričom sa zameriavajú aj na čoraz väčšie ťažkosti pri uspokojovaní ľudských potrieb.

Analýza účinkov zmeny klímy spojených s globálnym otepľovaním na 1,5 °C v porovnaní s 2 °C na morskú biodiverzitu, rybolov a ekosystémy a účinkov prebiehajúceho globálneho otepľovania na oceány a kryosféru je opísaná v dvoch ďalších osobitných správach: osobitnú správu IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C a osobitnú správu IPCC o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme (SROCC).

V nadväznosti na diskusiu vyplývajúcu zo SROCC  boli na 25. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCC COP25),ktorá sa konala v decembri 2019 v Madride, predložené politické odporúčania iniciatívy Ocean for Climate a Ocean & Climate Platform. Túto konferenciu COP ohlásil jej predseda ako „modrú konferenciu COP“, v ktorej sa uznáva úzke prepojenie medzi zdravím klímy a zdravím oceánov.

Výzva, ktorú pre rybolov a akvakultúru predstavuje zmena klímy, ako aj adaptačné reakcie sú jadrom dvoch správ FAO: Globálna syntéza súčasných poznatkov, možností adaptácie a zmiernenia (2018) a Adaptívne riadenie rybárstva v reakcii na zmenu klímy (2021).

EÚ v rámci svojej politiky INP vynakladá veľké úsilie na zhromažďovanie námorných údajov z rôznych zdrojov (Poznatky o mori 2000). Sieť EMODNET poskytuje prístup k širokej škále údajov, produktov a metaúdajov týkajúcich sa batymetrie, geológie, biotopov morského dna, chémie, biológie, fyziky a ľudských činností. Okrem toho námorná služba programu Copernicus poskytuje pravidelné a systematické referenčné informácie o fyzickom stave oceánov a regionálnych morí, zatiaľ čo Európsky atlas morí poskytuje rozmanitú škálu priestorových informácií o európskych moriach a pobrežiach.

Chránené morské oblasti sú medzinárodne uznávané ako nástroj na podporu adaptácie aj zmierňovania zmeny klímy. Prehľad a perspektívy budúcnosti chránených morských oblastí sú uvedené v správe EEA o sieťach chránených morských oblastí v európskych moriach (2015). Na základe štúdie ETC/ICM Spatial Analysis of Marine Protected Area Networks in Europe's Seas (Priestorová analýza sietí chránených morských oblastí v európskych moriach) bol uverejnený brífing EEA (2018) o chránených morských oblastiach.

Projekty financované EÚ (napr. MPA-ADAPT a MPA-ENGAGE pre Stredozemie, ATLAS pre Atlantik) poskytli významné poznatky o adaptácii na zmenu klímy na túto tému. Vytvorili sa rámce a nástroje na podporu rozhodovania s cieľom pomôcť subjektom s rozhodovacou právomocou pri adaptácii. Nástroj na podporu adaptácie na zmenu klímy pre ostrovy bol vyvinutý v rámci projektu SOCLIMPACT s cieľom pomôcť tvorcom politík pri navrhovaní prispôsobených stratégií a plánov adaptácie na zmenu klímy pre ich ostrovy. Rámec na podporu rozhodnutí ClimeFish obsahuje zdroje a systémy na podporu rozhodnutí s celkovým cieľom pomôcť zabezpečiť udržateľnú produkciu morských plodov v súvislosti so zmenou klímy.

Podpora investícií a financovania

Nový VFR na roky 2021 – 2027 poskytuje 30 % svojho rozpočtu na boj proti zmene klímy. Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond na roky 2021 – 2027 (ENRAF)podporuje inovačné projekty, ktoré prispievajú k udržateľnému využívaniu a riadeniu vodných a morských zdrojov a zároveň pomáhajú plniť ciele Európskej zelenej dohody, plánu politík EÚ v oblasti klímy a životného prostredia.

Z programu LIFE sa spolufinancujú projekty, ktoré zahŕňajú obnovu morských a pobrežných ekosystémov a zvyšovanie odolnosti voči zmene klímy. Nový program Horizont Európa zahŕňa tri piliere: Excelentná veda, globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a inovačná Európa. V rámci 2. piliera sa osobitný klaster (č. 6) venuje potravinám, biohospodárstvu, prírodným zdrojom, poľnohospodárstvu a životnému prostrediu a zahŕňa ako výskumné oblasti moria a oceány. Nové príležitosti sa očakávajú v rámci misií „Misia Starfish 2030“ a „Obnoviťnaše oceány a vody“,ktorých cieľom je rozvíjať poznatky o našich oceánoch a vodách, obnoviť ich a chrániť do roku 2030. JPI Oceans je medzivládna platforma pre dlhodobú spoluprácu, ktorá je otvorená pre všetky členské štáty EÚ a pridružené krajiny, ktoré investujú do morského a námorného výskumu. Zmena klímy je strategickou oblasťou stratégie JPI pre oceány na roky 2021 – 2025 v rámci prepojených prioritných oblastí pre odolné oceány.

Komplexný prehľad možno nájsť na stránke o financovaní adaptácie zo strany EÚ.

Podpora vykonávania

FARNET je komunita ľudí, ktorí realizujú miestny rozvoj vedený komunitou v rámci ENRAF. Táto sieť spája skupiny FLAG, riadiace orgány, občanov a odborníkov z celej EÚ s cieľom pracovať na udržateľnom rozvoji rybárstva a pobrežných oblastí. V rámci adaptačnej stratégie EÚ sa predpokladá väčšie zapojenie regionálnych orgánov prostredníctvom týchto skupín. V príručke FARNET s názvom Výhľadové stratégie pre rybolovné oblastisa uvádza, že prostredníctvom miestnych projektov zvyšovania informovanosti a podpory iniciatív na podporu zmien životného štýlu, ktoré uprednostňujú miestne a udržateľné výrobky a služby, môžu miestne akčné skupiny pre rybolov pomáhať komunitám pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu.

MRE adaptácie

Zo správy o prvom cykle vykonávania rámcovej smernice o morskej stratégii (2020) vyplýva, že rámec EÚ pre ochranu morského prostredia je jedným z najkomplexnejších a najambicióznejších na svete. Musí sa však posilniť, aby bolo možné riešiť prevládajúce tlaky, ako je nadmerný rybolov a neudržateľné rybolovné postupy, plastový odpad, nadmerné množstvo živín, podmorský hluk, znečistenie a iné druhy environmentálnych tlakov. Hoci zmena klímy patrí medzi kľúčové tlaky na morské prostredie, ktoré predložili členské štáty, kľúčové témy, ako je okysľovanie oceánov v európskych moriach a vplyv morských horúčav na morskú biodiverzitu, nie sú v systémoch monitorovania na úrovni EÚ dobre stanovené. Účinne spravované chránené morské oblasti sú súčasťou programu opatrení národných morských stratégií, ktorých cieľom je zabrániť strate a degradácii druhov a biotopov, zvýšiť ochranu pobrežia a odolnosť ekosystémov voči globálnym zmenám.