Biodiverzita

Kľúčové posolstvá

• Ochrana biodiverzity a opatrenia v oblasti klímy sú neoddeliteľne prepojené: Biodiverzita zohráva dôležitú úlohu pri regulácii klímy, ale zároveň zmena klímy ovplyvňuje všetky druhy a ich biotopy. Zmena klímy má vplyv na dynamiku ekosystémov a vhodnosť biotopov pre biodiverzitu.
• Ekosystémové prístupy môžu pomôcť znížiť zraniteľnosť biodiverzity a hospodárske odvetvia ekosystémov môžu uznať zmenu klímy a prispôsobiť sa jej prijatím ekosystémového prístupu. To možno v prípade riadenia biotopov a druhov dosiahnuť prostredníctvom opatrení na prispôsobenie využívania pôdy a vodného hospodárstva, ktoré posilňujú ekologickú infraštruktúru a zvyšujú odolnosť miestnych populácií a biotopov.
• V politickom rámci EÚ vrátane stratégie biodiverzity, smerníc o vtákoch a biotopoch, sústavy Natura 2000, stratégie zelenej infraštruktúry a nariadenia EÚ o inváznych druhoch sa to stanovuje spolu so súvisiacimi opatreniami v rámci odvetvových politík (napr. spoločná poľnohospodárska politika a spoločná rybárska politika). Značné investície sa realizujú do rozvoja znalostí s cieľom podporiť biodiverzitu a obnoviť alebo zachovať zdravé a ekosystémy.

Vplyvy, zraniteľnosti a riziká

Orhan Kartal, Climate Change PIX /EEA

Zmena klímy je jednou z hlavných príčin straty biodiverzity a degradácie ekosystémov. Zmena klímy takisto nepriamo ovplyvňuje biodiverzitu, pretože je v interakcii s neklimatickými faktormi, ako sú zmeny vo využívaní pôdy a postupy obhospodarovania pôdy.

Zmena klímy zahŕňa zmeny v distribúcii a hojnosti druhov a ohrozuje existujúce potravinové reťazce. Biotopy sa môžu meniť alebo miznúť a populácie druhov sa môžu stať čoraz izolovanejšími alebo zraniteľnejšími voči vyhynutiu [veľké riziko v európskom posúdení klimatických rizík (EUCRA)]. Predpokladá sa, že zmena klímy zmení životný cyklus rastlín a zvierat. Napríklad s očakávaným nárastom teplôt mnohé rastliny začnú rásť a kvitnúť skôr na jar a vegetačné obdobie bude trvať dlhšie na jeseň. Niektoré zvieratá sa zobudia skôr z hibernácie alebo migrujú v rôznych časoch. Takéto zmeny ovplyvňujú aj služby, ktoré ekosystémy poskytujú spoločnosti. Okrem toho invázie druhov vyvolané klímou môžu ešte viac narušiť pôvodnú biodiverzitu (veľké riziko v EUCRA).

Ďalšie riziko pre biodiverzitu vyplýva zo zvýšenej frekvencie a intenzity prírodných požiarov postihujúcich oblasti, ktoré môžu viesť k nezvratnej strate biotopov (veľké riziko v rámci EUCRA).

Politický rámec

V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 prijatej v roku 2020 v kontexte Európskej zelenej dohody sa biodiverzita EÚ nasmeruje na cestu k obnove, pričom sa uznáva, že strata biodiverzity a klimatické krízy sú vzájomne prepojené a vyžadujú si koordinované opatrenia. Tieto prepojenia sa dôrazne uznávajú aj v adaptačnej stratégii EÚ, ktorá je ďalšou základnou zložkou Európskej zelenej dohody prostredníctvom rozširovania riešení blízkych prírode. Riešenia blízke prírode sa považujú za kľúčový mechanizmus na riešenie dvojitej krízy straty biodiverzity a zmeny klímy, ako aj potenciálu pri poskytovaní prínosov pre prírodu, spoločnosť a hospodárstvo.

V politike EÚ sa uznáva rozhodujúca úloha zelených a modrých krajinných prvkov pri adaptácii na zmenu klímy, pričom sústava Natura 2000 zriadená podľa smernice EÚ o vtákoch a smernice EÚ o biotopoch predstavuje jedinečnú oporu chránených oblastí. Usmernenia na riešenie zmeny klímy pri správe lokalít sústavy Natura 2000 boli vypracované v roku 2013 s cieľom uľahčiť správu lokalít a rozhodovanie na miestnej a regionálnej úrovni. V usmerneniach sa špecifikuje potreba prejsť zo statického hľadiska ochrany na prístup adaptívneho riadenia, ktorý zahŕňa zváženie potenciálnych vplyvov na klímu a návrh riadiacich opatrení, v ktorých sa tieto vplyvy zohľadňujú.

Komisia 22. júna 2022 prijala návrh právne záväzného právneho predpisu o obnove prírody. Cieľom je zabezpečiť odolné ekosystémy, biotopy a druhy voči hrozbám zmeny klímy, prispieť k zmierneniu zmeny klímy a adaptácii na ňu ako kľúčovému riešeniu blízkemu prírode.

V stratégii EÚ pre zelenú infraštruktúru sa priamo odkazuje na stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy prostredníctvom opatrení týkajúcich sa zelenej infraštruktúry, ekosystémových prístupov na podporu adaptácie a znižovania rizika katastrof. V koncepcii zelenej infraštruktúry sa opisujú ekologické siete v ich širšom kontexte (nad rámec chránených oblastí) a zdôrazňuje sa význam zachovania a obnovy poskytovania ekosystémových tovarov a služieb pre spoločnosť a hodnota multifunkčných ekosystémov. Zelená infraštruktúra prispieva aj k súdržnosti sústavy Natura 2000 zlepšením priepustnosti krajiny. Vytvára ekologické siete, ktoré môžu pomôcť zlepšiť budúcu ekologickú odolnosť, pretože zelené koridory umožňujú druhom meniť rozsah ich výskytu v reakcii na zmenu klímy.

Invázne nepôvodné druhy predstavujú jednu z hlavných hrozieb pre biodiverzitu a ekosystémové služby, najmä v geograficky a evolučne izolovaných ekosystémoch, ako sú malé ostrovy. Okrem iných faktorov zmena klímy zvyšuje riziko rozšírenia (nových) invazívnych druhov, najmä termofilných druhov. Rieši sa to v nariadení EÚ o inváznych druhoch.

Najmä pokiaľ ide o ekosystémové služby, existujú synergie s inými odvetviami. Stratégia EÚ „z farmy na stôl“ výslovne spája potravinový dodávateľský reťazec s biodiverzitou a klímou. Okrem toho rámcová smernica o vode, rámcová smernica o morskej stratégii, spoločná poľnohospodárska politika a spoločná rybárska politika majú odvetvové prístupy k riešeniu súvisiacich prínosov súvisiacich s biodiverzitou a klímou.

Zlepšenie vedomostnej základne

Európske posúdenie klimatických rizík z roku 2024 poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí dnes a v budúcnosti. Identifikuje sa v ňom 36 hlavných klimatických rizík, ktoré ohrozujú našu energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančné systémy a zdravie ľudí, a to aj vzhľadom na riziko pre odvetvie biodiverzity.

Klíma, biodiverzita a ekosystémy sa považujú za vzájomne závislé v správe IPCC AR6 WG II Climate Change 2022: Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť. Biodiverzita má obmedzenú schopnosť prispôsobiť sa predpokladaným zmenám klímy (ako sa predpokladá v osobitnej správe IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C). Podpora odolnosti biodiverzity voči zmene klímy je preto nevyhnutná na zachovanie fungovania ekosystému. Vplyvy zmeny klímy možno účinne znížiť len zachovaním (alebo obnovením) biodiverzity na 30 – 50 % suchozemských sladkovodných a oceánskych oblastí Zeme. Ochrana alebo obnova biodiverzity vytvára rezervu, ktorá znižuje vplyvy a našu zraniteľnosť voči čoraz extrémnejším klimatickým javom.

S cieľom riešiť spoločný program v oblasti biodiverzity a klímy sa začala spolupráca medzi Medzivládnou vedecko-politickou platformou pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) a Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC). Výsledkom prvého seminára bol vedecký výsledok, v ktorom sa načrtli prepojenia a pákové body v súčasnom riadení a sociálno-ekologických systémoch, ktoré môžu pomôcť podporiť posun smerom k transformačnému riadeniu na riešenie prepojenia medzi biodiverzitou, klímou a spoločnosťou.

Európska environmentálna agentúra (EEA) uverejnila posúdenie minulej a predpokladanej zmeny klímy a jej vplyvov na ekosystémy a spoločnosť založené na ukazovateľoch. V inej správe EEA sa riešenia blízke prírode považujú za kľúčový nástroj na mobilizáciu spoločného programu v oblasti biodiverzity a klímy. Skupina pre vnútrozemské pobrežné a morské vody Európskej územnej spolupráce uverejnila správu o biodiverzite v európskych moriach, ktorá poskytuje prehľad o stave vodnej biodiverzity vrátane vplyvov a trendov v dôsledku zmeny klímy.

Spoločné výskumné centrum má vedomostné centrum pre biodiverzitu, ktoré poskytuje vedecký základ pre integráciu politík EÚ v oblasti biodiverzity vrátane zmeny klímy. V júli 2021 uverejnila vôbec prvé posúdenie ekosystémov EÚ, v ktorom zdôraznila, že vplyv zmeny klímy na biodiverzitu sa zvyšuje. BiodiverCities je pilotný projekt EÚ, ktorý bol nedávno spustený s cieľom zlepšiť účasť občianskej spoločnosti na plánovaní rozhodovania v súvislosti s mestskou biodiverzitou a prírodou v mestách a ich okolí.

Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S), ktorú v mene Európskej únie vykonáva Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia, zhromažďuje údaje na monitorovanie klímy a predpovedanie toho, ako sa v budúcnosti zmení. Tieto informácie možno použiť na preskúmanie toho, ako presne zmena klímy ovplyvní rôzne odvetvia, krajinu a ekosystémy.

Komplexné údaje a informácie o biodiverzite v EÚ možno nájsť v informačnom systéme o biodiverzite pre Európu (BISE) spolu s informáciami o vplyve zmeny klímy na biodiverzitu.

Podpora investícií a financovania

Viacročný finančný rámec (VFR) EÚ na roky 2021 – 2027 predstavuje 1,21 bilióna EUR a ďalších 807 miliárd EUR z nástroja obnovy EÚ novej generácie. 30 % tohto rozpočtu je vyčlenených na činnosti, ktoré prispievajú k plneniu cieľov v oblasti klímy.

Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 je uvoľniť aspoň 20 miliárd EUR ročne pre prírodu a zabezpečiť, aby sa značná časť 30 % VFR určeného na opatrenia v oblasti klímy investovala do biodiverzity a riešení blízkych prírode. Uznáva sa v ňom obnova druhov ekosystémov, ktoré sú obzvlášť dôležitými záchytmi uhlíka, ako sú lesy, rašeliniská, trávne porasty, mokrade, mangrovy a lúky morskej trávy, a v tejto súvislosti sa uznáva aj úloha obnovy pôdy. Umožňuje vytvorenie súdržnej transeurópskej siete prírody v rámci jej piliera ochrany s cieľom umožniť migráciu druhov a adaptáciu na zmenu klímy.

Kľúčové nástroje EÚ, ktoré sú k dispozícii na podporu adaptácie, sú:

• program LIFE;
• Horizont Európa: najrelevantnejším z hľadiska biodiverzity a adaptácie na zmenu klímy je klaster 6 týkajúci sa potravín, biohospodárstva, prírodných zdrojov, poľnohospodárstva a životného prostredia.

Výskum v oblasti biodiverzity a adaptácie sa podporuje aj prostredníctvom projektu BiodivERsA ERA-Net, ktorý koordinuje vnútroštátne výskumné programy v oblasti biodiverzity v celej Európe.

V súčasnosti je hlavnou hybnou silou zaznamenaných výdavkov na biodiverzitu v rozpočte EÚ spoločná poľnohospodárska politika a očakáva sa, že bude pokračovať. Významné výdavky sa vynakladajú aj v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, sociálneho fondu a Kohézneho fondu. Komplexný prehľad možno nájsť na stránke financovania adaptačných opatrení zo strany EÚ.

MRE adaptácie

Medzi kľúčové zistenia správy EEA o stave prírody z roku 2020 patrí potvrdenie, že zmena klímy predstavuje rastúcu hrozbu pre biodiverzitu a že poľnohospodárske činnosti, opúšťanie pôdy a znečistenie sú hlavnými tlakmi na biotopy a druhy. S cieľom pochopiť zmeny v európskej biodiverzite v priebehu času sa Európska únia opiera o údaje zozbierané a nahlásené konzistentným a porovnateľným spôsobom. Od členských štátov EÚ sa vyžaduje, aby každých šesť rokov podávali správy o veľkosti populácií vtákov a trendoch v nich (článok 12 smernice o vtákoch) a o stave ochrany cieľových biotopov a druhov a trendoch v nich (článok 17 smernice o biotopoch) na svojich európskych územiach. S cieľom preskúmať synergie a kompromisy medzi ochranou biodiverzity a zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu usporiadala organizácia Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) a IPCC v roku 2021 seminár. Táto vedecká správa bola vypracovaná v kontexte dôležitých medzinárodných dohôd vrátane Parížskej dohody a cieľov udržateľného rozvoja. Tento seminár sa zaoberal interakciou medzi klímou a biodiverzitou, od súčasných trendov po úlohu a vykonávanie riešení blízkych prírode a udržateľný rozvoj ľudskej spoločnosti.