Pobrežné oblasti

Kľúčové posolstvá

• Očakáva sa, že zmena klímy bude mať závažný vplyv na pobrežné oblasti, najmä v dôsledku zvýšenia hladiny morí, búrok a prudkých búrok, ale aj na prenikanie slanej vody do pobrežných ekosystémov, zvýšených teplôt vody a okysľovania oceánov. V konečnom dôsledku môžu tieto účinky spôsobiť stratu viacerých ekosystémových služieb poskytovaných pobrežnými oblasťami, ktoré majú pre mnohé zainteresované strany a hospodárske odvetvia environmentálnu, hospodársku, sociálnu a kultúrnu hodnotu.
• Politický rámec EÚ zavedený na riešenie vplyvov zmeny klímy na pobrežné oblasti zahŕňa prierezové nástroje, ako je integrované riadenie pobrežných zón a námorné priestorové plánovanie. Ďalšími smernicami EÚ, ktoré sú priamo relevantné pre zabezpečenie odolnosti pobrežných zón proti zmene klímy, sú smernica o povodniach a rámcová smernica o morskej stratégii.
• Plány manažmentu povodia rámcovej smernice o vode by potenciálne mohli ponúknuť budúce možnosti merania pokroku pri adaptácii v pobrežných oblastiach na úrovni EÚ.

Vplyvy, zraniteľnosti a riziká

Ufuk Turpcan, Climate Change PIX /EEA

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať závažný vplyv na pobrežné oblasti v dôsledku zvyšovania hladiny morí, ako aj zmien frekvencie a rozsahu silných búrok a súvisiacich prudkých búrok. To môže spôsobiť záplavy, pobrežnú eróziu a stratu nízko položených oblastí, v ktorých sa nachádzajú biotopy s vysokou environmentálnou hodnotou, ako aj ľudské sídla a infraštruktúry. Zvýšením hladiny morí sa takisto vyvolá alebo zvýši riziko vniknutia slanej vody, čím sa ešte viac ohrozia pobrežné ekosystémy. Okrem toho očakávané zvýšenie teploty vody a okysľovanie oceánov prispeje k reštrukturalizácii pobrežných ekosystémov, čo bude mať vplyv na cirkuláciu oceánov a biogeochemický cyklus. V posledných desaťročiach sa v pobrežných oblastiach v reakcii na eutrofizáciu v kombinácii so zmenou klímy zvýšil počet škodlivých kvetov rias. V konečnom dôsledku môžu tieto účinky spôsobiť stratu viacerých ekosystémových služieb poskytovaných pobrežnými oblasťami, ktoré majú pre mnohé zainteresované strany a hospodárske odvetvia environmentálnu, hospodársku, sociálnu a kultúrnu hodnotu.

Vplyvy zmeny klímy zhoršujú problémy, ktorým pobrežné oblasti už čelia v dôsledku rastúcej urbanizácie pobreží a prítomnosti infraštruktúr a početných ľudských činností na pevnine aj na mori. Takéto faktory neklimatického vplyvu sú v interakcii s faktormi klimatického vplyvu, ktoré určujú celkovú zraniteľnosť prírodných a ľudských systémov pobrežných oblastí.

Podľa európskeho posúdenia klimatických rizík (EUCRA) si riziko pobrežných záplav pre obyvateľstvo, infraštruktúru a hospodárske činnosti a riziko erózie pobrežia a zaplavenia pobrežných ekosystémov vyžadujú najnaliehavejšie opatrenia. Medzi ďalšie relevantné riziká patrí riziko výskytu škodlivých kvetov rias a patogénov pre ľudské zdravie, riziko narušenia dodávok energie v dôsledku poškodenia infraštruktúry na prepravu alebo skladovanie energie spôsobeného pobrežnými povodňami a riziko rozsiahleho narušenia pobrežnej a námornej dopravy. Pobrežné regióny sú v EUCRA identifikované ako problémové regióny, pretože sú vystavené viacerým klimatickým rizikám.

Politický rámec

V stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2021 sa s cieľom dosiahnuť, aby bol proces adaptácie inteligentnejší, uznáva význam odstránenia rozdielov v vplyvoch klímy a odolnosti voči nej vo všetkých odvetviach vrátane pobrežných oblastí. V rámci cieľa dosiahnuť systematickejšiu adaptáciu sa v stratégii pre adaptáciu podporujú riešenia blízke prírode a ekosystémové prístupy ako základné opatrenia na zachovanie zdravých ekosystémov pred hrozbami zmeny klímy. V prípade pobrežných oblastí to znamená napríklad obnovu mokradí a pobrežných ekosystémov. V rámci týchto prístupov sa využívajú modro-zelené infraštruktúry ako viacúčelové a „bez ľútosti“ účinné riešenia posilňujúce ochranu pobrežia pred vplyvmi zmeny klímy. V stratégii sa uznávajú aj prínosy odstraňovania uhlíka, ktoré ponúkajú obnovené pobrežné a morské ekosystémy. V tejto súvislosti Komisia podporuje nové certifikačné mechanizmy, ktoré umožnia spoľahlivé monitorovanie a kvantifikáciu prínosov odstraňovania uhlíka v súvislosti s klímou, ktoré ponúka mnoho nových morských ekosystémov v pobrežných oblastiach.

Medzisektorové politiky a nástroje EÚ relevantné pre odolnosť pobrežných oblastí proti zmene klímy zahŕňajú integrované riadenie pobrežných zón (ICZM) a námorné priestorové plánovanie (NPP).

IMPZ podporuje strategický a integrovaný prístup k riadeniu pobrežných zón s cieľom využívať synergie a vyrovnávať nezrovnalosti medzi rôznymi politikami a odvetviami. Strategický prístup, ktorý sa vyžaduje v odporúčaní EÚ z roku 2002 o integrovanom riadení pobrežných zón, zahŕňa zastrešujúcu zásadu ekosystémového prístupu k zachovaniu integrity a fungovania pobrežia proti hrozbám, ktoré predstavuje zmena klímy. V smernici EÚ o námornom priestorovom plánovaní z roku 2014 sa členským štátom odporúča, aby pri rozvoji svojho námorného priestorového plánovania zohľadňovali interakcie medzi pevninou a morom a aby v celkovom procese plánovania zohľadňovali dlhodobé zmeny spôsobené zmenou klímy.

Ďalšie smernice EÚ relevantné pre udržateľné riadenie pobrežných oblastí z hľadiska adaptácie na zmenu klímy sú:

• smernica o povodniach, ktorá sa zaoberá posudzovaním a manažmentom povodňového rizika vodných tokov a pobreží v súvislosti s premenlivosťou klímy a zmenou klímy;
• Rámcová smernica o morskej stratégii, ktorou sa ustanovuje spoločný rámec, v ktorom sa od členských štátov vyžaduje, aby prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie a udržanie dobrého environmentálneho stavu pobrežných a morských vôd EÚ do roku 2020 a na ochranu základne zdrojov, od ktorej závisia hospodárske a sociálne činnosti súvisiace s morom.

Tieto smernice sa musia vykonávať v súlade s požiadavkami rámcovej smernice o vode, ktorou sa stanovuje spoločný rámec na ochranu vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd.

Zlepšenie vedomostnej základne

Európske posúdenie klimatických rizík z roku 2024 poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí dnes a v budúcnosti. Identifikuje sa v ňom 36 hlavných klimatických rizík, ktoré ohrozujú našu energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančné systémy a zdravie ľudí, a to aj vzhľadom na riziko pre pobrežné oblasti.

Správa pracovnej skupiny II IPCC AR6 o zmene klímy 2022: Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť opisujú súčasné chápanie vplyvov zmeny klímy na pobrežné oblasti, ich ekosystémy a biodiverzitu, ako aj možné možnosti adaptácie, ich uskutočniteľnosť a obmedzenia.

Predtým sa v osobitnej správe o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme a v osobitnej správe IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C posudzovalo, ako sa očakáva zmena oceánov a kryosféry s prebiehajúcim globálnym otepľovaním, riziká a príležitosti, ktoré tieto zmeny prinášajú ekosystémom a ľuďom, a možnosti zmierňovania, adaptácie a riadenia na zníženie budúcich rizík.

Európsky atlas európskych morí je internetový nástroj, ktorý poskytuje interaktívne a diverzifikované informácie o prírodných a sociálno-ekonomických prvkoch v pobrežných a morských regiónoch Európy. Obsahuje aj informácie o projektoch ICZM zapojených do bývalej iniciatívy OURCOAST.

Údaje a modely týkajúce sa globálnej extrémnej hladiny mora podporujúce zistenia najnovších štúdií o pobrežných povodniach sú k dispozícii v katalógu údajov Spoločného výskumného centra LISCoAsT (Veľkoplošný integrovaný nástroj na posudzovanie hladiny mora a pobrežia). JRC realizovalo aj projekty PESETA, v rámci ktorých bol vplyv zmeny klímy na pobrežné systémy v rozsahu pôsobnosti od PESETA I v roku 2009.

Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) podporuje politiky Európskej únie v oblasti adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania tým, že poskytuje konzistentné a hodnoverné informácie o zmene klímy. Táto služba umožňuje používateľom prístup k príkladom skutočných aplikácií jej úložiska údajov o klíme vo viacerých odvetviach vrátane pobrežných oblastí, čím sa preukazuje, ako možno získať prístup k údajom o klíme, transformovať ich a urobiť ich relevantnými na riešenie konkrétnych výziev v oblasti klímy a rozhodovanie súvisiace s klímou.

Ukazovateľ EEA Extrémne hladiny morí a pobrežné povodne ukazuje predpokladanú zmenu frekvencie povodní v Európe podľa dvoch rôznych scenárov, ktoré si vyžadujú plánovanie ochrany pobrežia na miestnej alebo regionálnej úrovni.

Viacero výskumných projektov podporovaných rôznymi programami EÚ okrem toho prispelo poznatkami o pobrežných oblastiach (napríklad FAIR). V rámci Európskeho výskumného priestoru pre klimatické služby sa ECLISEA zameriava na podporu vedy o pobrežnej klíme, pokiaľ ide o dynamiku hladiny morí nad európskymi pobrežiami a morami, a na vypracovanie odporúčaní a najlepších postupov týkajúcich sa aspektov pobrežnej klímy a vplyvu na pobrežné oblasti.INSeaPTION sa zameriava na spoločné navrhovanie a rozvoj pobrežných klimatických služieb spolu s používateľmi na základe najmodernejšieho zvyšovania hladiny morí, vplyvu, adaptácie a transdisciplinárnej vedy.

Niekoľko projektov financovaných EÚ prispelo k preukázaniu potenciálu NbS v oblasti zmierňovania povodní a odolnosti pobrežia (napr. SARCC, ADAPTA BLUES, ADAPTO), čím sa poskytla značná vedomostná a dôkazová základňa na túto tému, pričom výskumné úsilie sa osobitne zameralo na intervencie v malom rozsahu. Cieľom RECONECT-u je urýchlene posilniť európsky referenčný rámec pre NbS pre znižovanie hydrometeorologických rizík demonštráciou, referencovaním, rozširovaním a využívaním rozsiahlych NbS vo vidieckych a prírodných oblastiach vrátane pobrežných zón.

Podpora investícií a financovania

Viacročný finančný rámec (VFR) EÚ na roky 2021 – 2027 predstavuje 1,21 bilióna EUR a ďalších 807 miliárd EUR z nástroja obnovy EÚ novej generácie. 30 % tohto rozpočtu je vyčlenených na činnosti, ktoré prispievajú k plneniu cieľov v oblasti klímy.

Kľúčové nástroje EÚ, ktoré sú k dispozícii na podporu adaptácie, sú:

• Program LIFE podporuje projekty na zmiernenie zmeny klímy, ako aj na adaptáciu na zmenu klímy, pričom sa vzťahuje aj na otázky pobrežných oblastí.
• Program Horizont Európa zahŕňa misie: „Adaptácianazmenuklímy“s cieľom podporiť aspoň 150 európskych regiónov a komunít, aby sa do roku 2030 stali odolnými voči zmene klímy, a „Obnoviťnaše oceány a vody do roku 2030“.

Komplexný prehľad možno nájsť na stránke financovania adaptačných opatrení zo strany EÚ.

Podpora vykonávania

Pobrežné mestá a miestne samosprávy majú významnú právomoc nad politikami a predpismi v oblasti využívania pôdy, aby iniciatívy EÚ a globálne iniciatívy (platformy a siete), ktoré spájajú miestne samosprávy, mohli poskytovať podporu pri vykonávaní adaptačných opatrení. Iniciatívy ako Dohovor primátorov a starostov o energetike a klíme a dohovor C40 (vrátane pobrežných a deltových miest) spájajú miestne orgány na celom svete s cieľom spolupracovať na udržateľných opatreniach v oblasti zmeny klímy.

Platforma európskych opatrení na prirodzené zadržiavanie vody (NWRM) podporuje vykonávanie európskej environmentálnej politiky v oblasti zelenej infraštruktúry ako spôsobu, ako prispieť k integrovaným cieľom týkajúcim sa ochrany a obnovy prírody a biodiverzity. Platforma NWRM zahŕňa širokú škálu riešení a prípadových štúdií, pričom niektoré z nich sú relevantné aj pre pobrežné oblasti.

MRE adaptácie

V smernici o povodniach sa zdôrazňuje, že zmena klímy vedie k väčšej pravdepodobnosti a nepriaznivým vplyvom povodňových udalostí, pričom sa členské štáty vyzývajú, aby riešili zmenu klímy vo svojich predbežných posúdeniach povodňových rizík a plánoch manažmentu povodňových rizík a aby sa v preskúmaniach svojich plánov manažmentu povodňových rizík zaoberali pravdepodobnými vplyvmi zmeny klímy na výskyt povodní. Vzhľadom na zvyšovanie hladiny morí a pravdepodobné rastúce riziko prudkých búrok sa očakáva, že povodne budú mať čoraz väčší vplyv na pobrežné oblasti. Podľa najnovšieho európskeho prehľadu plánov manažmentu povodňových rizík 24 z 26 členských štátov vo svojich plánoch manažmentu povodňových rizík zohľadnilo aspoň niektoré aspekty zmeny klímy a desať poskytlo presvedčivé dôkazy o tom, že sa zohľadnili vplyvy zmeny klímy. Len niekoľko členských štátov však opísalo metódy na kontrolu účinnosti opatrení vzhľadom na scenáre zmeny klímy, zatiaľ čo niekoľko členských štátov identifikovalo opatrenia, ktoré riešia zmenu klímy prístupom bez negatívnych dôsledkov.

Zmena klímy so zreteľom na povodne je zahrnutá aj do plánov manažmentu povodia rámcovej smernice o vode, ktoré zahŕňajú aj pobrežné vody, spolu s posúdením tlakov vyplývajúcich zo zmeny klímy. V Európskom prehľade druhých plánov manažmentu povodia sa uvádza, že len jedna tretina členských štátov uplatnila osobitné opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy.