Morské oblasti a rybné hospodárstvo

Kľúčové posolstvá

• Vplyvy zmeny klímy na morskú vodu sa kumulujú s inými antropogénnymi tlakmi na mori aj v pobrežných oblastiach, čo už má vplyv na rybolov a morskú akvakultúru so zmenenými výnosmi a zmenou rybolovných oblastí a cieľových druhov.  Okrem toho sa očakáva, že zintenzívnenie extrémnych udalostí s drsnejšími podmienkami na otvorenom mori ovplyvní všetky odvetvia modrého hospodárstva.
• EÚ rieši tieto vplyvy zriadením centier vedeckých informácií, ako sú námorná služba programu Copernicus a Európska námorná monitorovacia a dátová sieť, ako bezplatných a otvorených poskytovateľov údajov pre všetkých používateľov na celom svete. Jeho cieľom je tiež dosiahnuť dobrý environmentálny stav pobrežných a morských vôd EÚ riešením adaptácie na zmenu klímy prostredníctvom rámcovej smernice o morskej stratégii a vývojom a využívaním riešení blízkych prírode pre morské a pobrežné ekosystémy.
• Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond na roky 2021 – 2027 podporuje inovačné projekty, ktoré prispievajú k udržateľnému využívaniu a riadeniu vodných a morských zdrojov, a to aj v oblasti adaptácie na zmenu klímy.

Vplyvy, zraniteľnosti a riziká

Stuart Rankin on flickr

Morské vody sa v dôsledku globálnej zmeny klímy otepľujú, sú kyslejšie a majú znížený obsah kyslíka. Otepľovanie vody má za následok zmenu distribúcie druhov a zmenu rastu a distribúcie populácií rýb. Okysľovanie oceánov ovplyvní schopnosť druhov produkujúcich uhličitan vápenatý (ako sú mäkkýše, planktóny a koraly) produkovať ich škrupiny alebo kostry. Deoxygenácia ovplyvňuje priestorové rozloženie druhov a najmä v uzavretých oblastiach, ako je Baltské more a ústia riek, väčšie a častejšie prípady hypoxie a anoxie, ktoré ovplyvňujú prežitie druhov a zhoršujú zdravie ekosystému. Škodlivé kvety rias sa vyskytujú v reakcii na eutrofizáciu spolu so spoločným výskytom zmeny klímy a vedú k negatívnym vplyvom na morské ekosystémy, rybolov, cestovný ruch, hospodárstvo a ľudské zdravie.

Teploty v Arktíde rastú rýchlejšie ako celosvetový ročný priemer, čo v konečnom dôsledku vedie k zvýšeniu hladiny morí a ovplyvňuje dynamiku oceánov, čo má vplyv na prvovýrobu v moriach. Spolu s ľudským tlakom na využívanie Arktídy to má vplyv na biodiverzitu, rybolov a miestne živobytie.  Zmena klímy sa kumuluje s inými antropogénnymi tlakmi, ako je nadmerný rybolov a znečistenie morí na mori aj v pobrežných oblastiach, s kombinovanými účinkami na morské ekosystémy a kľúčové ekosystémové služby. Rybolov a morská akvakultúra už pociťujú vplyvy zmeny klímy so zmenenými výnosmi a zmenou rybolovných oblastí a cieľových druhov.  Okrem toho sa očakáva, že zintenzívnenie extrémnych udalostí s drsnejšími podmienkami na otvorenom mori ovplyvní všetky odvetvia modrého hospodárstva, ako je námorná doprava, prístavné činnosti a výroba energie na mori.

V európskom posúdení klimatických rizík sa zistilo, že je mimoriadne naliehavé riešiť riziko pre morské ekosystémy vyplývajúce zo zmeny klímy v kombinácii s inými antropogénnymi faktormi. Riziká pre suchozemské a sladkovodné ekosystémy sa môžu kaskádovať na morské ekosystémy.

Politický rámec

Cieľom stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (2021) je realizovať víziu Európy odolnej proti zmene klímy do roku 2050. Adaptácia bude inteligentnejšia tým, že sa odstránia rozdiely, pokiaľ ide o vplyvy zmeny klímy a odolnosť voči nej. Posilnia sa merania a pozorovania oceánov, ako aj centrá vedeckých informácií, ako sú námorná služba programu Copernicus a Európska námorná monitorovacia a dátová sieť (EMODnet)ako poskytovatelia bezplatných a otvorených údajov pre všetkých používateľov na celom svete. Prispôsobenie sa bude systematickejšie tým, že sa posilní prepojenie so spoločnou rybárskou politikou a inými iniciatívami EÚ, ktoré pomáhajú pri prispôsobovaní sa na miestnej úrovni, a zároveň sa podporí väčšie zapojenie miestnych rybárskych akčných skupín (FLAG). Úloha riešení blízkych prírode pre morské a pobrežné ekosystémy sa uvádza ako viacúčelové, účinné riešenia bez negatívnych dôsledkov, a to aj s potenciálom sekvestrácie uhlíka. Vďaka novým iniciatívam financovania (vrátane programu Horizont Európa)sa adaptácia urýchli. Napokon sa v stratégii pre adaptáciu na zmenu klímy, aby sa adaptácia stala medzinárodnou, uznáva potreba zahrnúť aspekty zmeny klímy do budúcich dohôd na ochranu medzinárodných zdrojov, ako je medzinárodný rybolov a biodiverzita, a to aj v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie.

V máji 2021 Komisia prijala nový prístup k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ, v ktorom schválila zásady Európskej zelenej dohody. Uznáva ničivé účinky zmeny klímy na oceány a pobrežia a kumulatívne vplyvy hospodárskych činností na mori. Nabáda podniky, aby využívali alebo vytvárali obnoviteľné zdroje, chránili morské ekosystémy, znižovali znečistenie a zvyšovali odolnosť voči zmene klímy.

EÚ okrem toho vymedzila spoločný rámec prierezových a odvetvových politík relevantných pre udržateľné riadenie a správu morí. Cieľom integrovanej námornej politiky EÚ (INP) je zabezpečiť súdržnejší a koordinovanejší prístup k morským a námorným otázkam, a to aj so zreteľom na zmenu klímy. Rámcová smernica o morskej stratégii je environmentálnym pilierom INP. Stanovuje sa v ňom spoločný rámec, na základe ktorého sa od členských štátov vyžaduje, aby prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie a zachovanie dobrého environmentálneho stavu pobrežných a morských vôd EÚ. Podľa rámcovej smernice o morskej stratégii a pri vypracúvaní svojich príslušných národných morských stratégií musia členské štáty v prípade potreby špecifikovať akékoľvek dôkazy o vplyvoch zmeny klímy.

Spoločná rybárska politika (SRP) tvorí základ rybárskej politiky EÚ. V SRP sa vymedzuje súbor spoločných pravidiel, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby rybolov a akvakultúra boli environmentálne, hospodársky a sociálne udržateľné a aby boli zdrojom zdravých potravín pre občanov EÚ. Udržateľné rybárstvo realizované prostredníctvom SRP je potrebné na zvýšenie odolnosti a plnenie Európskej zelenej dohody.

Zlepšenie vedomostnej základne

Európske posúdenie klimatických rizík z roku 2024 poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí dnes a v budúcnosti. Identifikuje sa v ňom 36 hlavných klimatických rizík, ktoré ohrozujú našu energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančné systémy a zdravie ľudí, a to aj vzhľadom na riziko pre morské odvetvie a odvetvie rybárstva.

Správa pracovnej skupiny II IPCC AR6 o zmene klímy 2022: Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosťpredstavujú najaktuálnejšie vedecké poznatky o vplyvoch zmeny klímy na rybolov a akvakultúru a na ich produktivitu, pričom sa zameriavajú aj na čoraz väčšie ťažkosti pri uspokojovaní ľudských potrieb.

Analýza účinkov zmeny klímy spojených s globálnym otepľovaním na 1,5 °C v porovnaní s 2 °C na morskú biodiverzitu, rybolov a ekosystémy a účinkov prebiehajúceho globálneho otepľovania na oceány a kryosféru je opísaná v dvoch ďalších osobitných správach: osobitnú správu IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C a osobitnú správu IPCC o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme (SROCC).

V nadväznosti na diskusiu, ktorá vyplynula zo SROCC, zo správy iniciatívy „Oceán za klímu“ a z Ocean & politické odporúčania platformy pre klímuboli predložené na konferencii UNFCC COP25, ktorá sa konala v decembri 2019 v Madride. Táto konferencia zmluvných strán bola oznámená jej predsedom ako „modrá konferencia zmluvných strán“, v ktorej sa uznáva úzke prepojenie medzi zdravím klímy a zdravím oceánov.

Výzva, ktorú predstavuje zmena klímy pre rybolov a akvakultúru, ako aj reakcie na adaptáciu, sú jadrom dvoch správ FAO: Globálna syntéza súčasných poznatkov, adaptačných a zmierňujúcich možností (2018) a Adaptívne riadenie rybárstva v reakcii na zmenu klímy (2021).

EÚ v rámci svojej politiky INP vynakladá veľké úsilie na zhromažďovanie údajov o moriach z rôznych zdrojov (znalostio mori 2000). EMODNET poskytuje prístup k širokej škále údajov, produktov a metaúdajov súvisiacich s batymetriou, geológiou, biotopmi morského dna, chémiou, biológiou, fyzikou a ľudskou činnosťou. Okrem toho námorná služba programu Copernicus poskytuje pravidelné a systematické referenčné informácie o fyzickom stave oceánov a regionálnych morí, zatiaľ čo Európsky atlas morí poskytuje širokú škálu priestorových informácií o európskych moriach a pobrežiach.

Chránené morské oblasti sú medzinárodne uznávané ako nástroj na podporu adaptácie aj zmierňovania. Prehľad a perspektívy budúcnosti chránených morských oblastí sú uvedené v správe EEA o sieťach chránených morských oblastí v európskych moriach (2015). Na základe štúdie ETC/ICM Spatial Analysis of Marine Protected Area Networks in Europe's Seas (Priestorová analýza sietí chránených morských oblastí v európskych moriach) bol uverejnený brífing EEA (2018) o chránených morských oblastiach.

Projekty financované EÚ (napr. MPA-ADAPT a MPA-ENGAGE pre Stredozemie, ATLAS pre Atlantický oceán) poskytli významné poznatky o adaptácii na zmenu klímy v tejto oblasti. Vyvinuli sa rámce a nástroje na podporu rozhodovania s cieľom pomôcť subjektom s rozhodovacou právomocou pri adaptácii. Nástroj na podporu adaptácie pre ostrovy bol vyvinutý v rámci projektu SOCLIMPACT s cieľom pomôcť tvorcom politík pri navrhovaní prispôsobených stratégií a plánov adaptácie na zmenu klímy pre ich ostrovy. Rámec na podporu rozhodovania ClimeFish obsahuje zdroje a systémy na podporu rozhodovania s celkovým cieľom pomôcť zabezpečiť udržateľnú produkciu morských plodov v súvislosti so zmenou klímy.

Podpora investícií a financovania

Nový VFR na roky 2021 – 2027 poskytuje 30 % svojho rozpočtu na boj proti zmene klímy. Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond na roky 2021 – 2027 (ENRAF)podporuje inovačné projekty, ktoré prispievajú k udržateľnému využívaniu a riadeniu vodných a morských zdrojov a zároveň pomáhajú plniť ciele Európskej zelenej dohody, plánu pre politiky EÚ v oblasti klímy a životného prostredia.

Z programu LIFE sa spolufinancujú projekty, ktoré zahŕňajú obnovu morských a pobrežných ekosystémov a zvyšovanie odolnosti voči zmene klímy. Nový program Horizont Európa zahŕňa tri piliere: Excelentná veda, globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a inovačnáEurópa. V rámci 2. piliera je osobitný klaster (n.6) venovaný potravinám, biohospodárstvu, prírodným zdrojom, poľnohospodárstvu a životnému prostrediu a ako oblasti výskumu zahŕňa moria a oceány. Nové príležitosti sa očakávajú v rámci misií „Misia Starfish 2030“ a „Obnoviťnaše oceány a vody“,ktorých cieľom je rozvíjať poznatky o našich oceánoch a vodách, obnoviť ich a chrániť do roku 2030. JPI Oceans je medzivládna platforma pre dlhodobú spoluprácu otvorená všetkým členským štátom EÚ a pridruženým krajinám, ktoré investujú do morského a námorného výskumu. Zmena klímy je strategickou oblasťou stratégie JPI pre oceány na roky 2021 – 2025 v rámci vzájomne prepojených prioritných oblastí pre odolné oceány.

Komplexný prehľad možno nájsť na stránke financovania adaptácie zo strany EÚ.

Podpora vykonávania

FARNET je komunita ľudí, ktorí realizujú miestny rozvoj vedený komunitou v rámci ENRAF. Táto sieť spája miestne akčné skupiny pre rybné hospodárstvo, riadiace orgány, občanov a odborníkov z celej EÚ s cieľom pracovať na udržateľnom rozvoji rybárstva a pobrežných oblastí. V rámci adaptačnej stratégie EÚ sa predpokladá väčšie zapojenie regionálnych orgánov prostredníctvom týchto skupín. V príručke FARNET s názvom Výhľadové stratégie pre rybolovné oblastisa uvádza, že miestne miestne miestne akčné skupiny môžu prostredníctvom miestnych projektov na zvyšovanie informovanosti a podporu iniciatív na podporu zmien životného štýlu, ktoré uprednostňujú miestne a udržateľné výrobky a služby, pomôcť komunitám pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu.

MRE adaptácie

Zo správy o prvom cykle vykonávania rámcovej smernice o morskej stratégii (2020) vyplýva, že rámec EÚ na ochranu morského prostredia je jedným z najkomplexnejších a najambicióznejších na svete. Musí sa však posilniť, aby bolo možné riešiť prevládajúce tlaky, ako je nadmerný rybolov a neudržateľné rybolovné postupy, plastový odpad, nadmerné množstvo živín, podmorský hluk, znečistenie a iné druhy environmentálnych tlakov. Hoci sa zmena klímy uvádza medzi kľúčovými tlakmi na morské prostredie, ktoré predložili členské štáty, kľúčové témy, ako je okysľovanie oceánov v európskych moriach a vplyv morských horúčav na morskú biodiverzitu, nie sú v systémoch monitorovania na úrovni EÚ dobre zavedené. Účinne spravované chránené morské oblasti sú súčasťou programu opatrení národných morských stratégií, ktorých cieľom je zabrániť strate a degradácii druhov a biotopov, zvýšiť ochranu pobrežia a odolnosť ekosystémov voči globálnym zmenám.