Poľnohospodárstvo

Kľúčové posolstvá

• Odvetvie poľnohospodárstva nie je len hlavnou hnacou silou zmeny klímy, ale je ňou aj vážne postihnuté. Politické úsilie sa preto nezameriava len na zmierňovanie zmeny klímy v poľnohospodárstve, ale aj na posilnenie odvetvia a minimalizáciu vplyvov zmeny klímy.

• Adaptačná stratégia EÚ, nariadenie o LULUCF a spoločná poľnohospodárska politika EÚ sú nástroje, ktoré možno použiť na stimuláciu adaptačných riešení a zlepšenie odolnosti odvetvia poľnohospodárstva voči klimatickým rizikám. Objavili sa poznatky o adaptácii a siete odborníkov z praxe, ktoré uľahčujú výmenu informácií a budovanie kapacít, a to aj z viacerých výskumných programov financovaných EÚ.

• Monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie poľnohospodárskych opatrení na úrovni EÚ bude do veľkej miery závisieť od formálneho mechanizmu podávania správ v rámci reformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Vplyvy, zraniteľnosti a riziká

Vesna Špoljar, Climate Change PIX /EEA

Odvetvie poľnohospodárstva je jednou z hlavných hnacích síl zmeny klímy, pričom produkuje metán (CH₄), oxid dusný (N₂O) a oxid uhličitý (CO₂), najmä v súvislosti so živočíšnou výrobou vrátane nakladania s hnojom a aplikácie hnojív. Podiel európskych emisií skleníkových plynov je v súčasnosti približne 10 %, s výnimkou emisií v počiatočných fázach v krajinách, z ktorých Európa dováža potraviny a krmivá. Zmena klímy zas ovplyvňuje európske poľnohospodárstvo a vyžaduje si, aby sa poľnohospodárske systémy a poľnohospodári prispôsobili. Rastúce teploty a koncentrácia CO2 v ovzduší, zmeny modelov zrážok a častejšie extrémne udalosti ovplyvňujú výnosy plodín a produktivitu hospodárskych zvierat v Európe, ale aj hospodárenie s vodou a podmienky prepravy a skladovania. Očakáva sa, že produktivita plodín sa v južných regiónoch vo všeobecnosti zníži a na severe sa zvýši. Častejšie extrémne výkyvy počasia navyše spôsobia rozsiahle a škodlivé vplyvy v celej Európe.

V európskom posúdení klimatických rizík sa identifikovalo niekoľko hlavných klimatických rizík pre európske potravinové systémy. Riziká pre rastlinnú výrobu z dôvodu nedostatku vody a tepla sú najzávažnejšie a najnaliehavejšie, pričom južná Európa je problémovým regiónom. Vplyvy klímy na výrobu potravín môžu kaskádovať na živobytie na vidieku a v pobrežných oblastiach, využívanie pôdy, zdravie sociálne zraniteľného obyvateľstva a širšie hospodárstvo.

Politický rámec

Cieľom stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy prijatej v roku 2021 je dosiahnuť, aby bola adaptácia inteligentnejšia, rýchlejšia (urýchliť zavádzanie adaptačných riešení) a systémovejšia (integrované riešenia a plány). Stimulovanie miestnej adaptácie, riešenia blízke prírode, udržateľné využívanie a odolnosť sladkovodných zdrojov sú obzvlášť dôležité pre odvetvie poľnohospodárstva, zatiaľ čo zintenzívnenie medzinárodných opatrení je nevyhnutné na to, aby sa zabránilo narušeniu dovozu poľnohospodárskych výrobkov do EÚ.

Cieľom návrhov na úpravu nariadenia o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF) je zvýšiť zachytávanie uhlíka v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve s významnými dôsledkami na zmenu krajinnej pokrývky. Opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, ako je udržiavanie trávnych porastov, uhlíkové poľnohospodárstvo a obnova rašelinísk, takisto pomôžu predchádzať erózii pôdy a znížiť riziko povodní.

Konkrétne adaptačné opatrenia v odvetví poľnohospodárstva sa podporujú predovšetkým prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), pričom hlavnými cieľmi sú udržateľnosť a opatrenia v oblasti klímy. V rámci SPP sa posilnili povinné opatrenia na ochranu životného prostredia a vytvorilo sa viac možností financovania na obhospodarovanie lesov, obhospodarovanie znevýhodnených oblastí a ekoschémy. Napríklad v každom poľnohospodárskom podniku musia byť aspoň 3 % ornej pôdy venované biodiverzite a neproduktívnym prvkom s možnosťou získať podporu prostredníctvom ekologických režimov na dosiahnutie 7 %. Špecializované adaptačné opatrenia doteraz nezohrávali v SPP významnú úlohu, ale povinné a dobrovoľné ekologizačné opatrenia často poskytujú krátkodobé až strednodobé adaptačné riešenia na úrovni poľnohospodárskych podnikov. Ekologizačná platba v rámci prvého piliera SPP sa vzťahuje na diverzifikáciu plodín, vytváranie oblastí ekologického záujmu a udržiavanie trvalého trávneho porastu. Podpora rozvoja vidieka v rámci druhého piliera SPP zahŕňa rozvoj lesov, agroenvironmentálno-klimatické opatrenia, ekologické poľnohospodárstvo a platby v rámci sústavy Natura 2000. Systémy financovania sú doplnené opatreniami v oblasti odbornej prípravy a inou podporou na zlepšenie produktivity a odolnosti voči zmene klímy z poľnohospodárskeho poradenského systému, partnerstva v oblasti inovácií a aplikovaného výskumu.

V súlade s Európskou zelenou dohodou, stratégiou Z farmy na stôl a stratégiou biodiverzity sa v návrhoch SPP na roky 2023 – 2027 kladie väčší dôraz na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy. Stanovujú sa povinné opatrenia a viac možností financovania na zachovanie pôd bohatých na uhlík, striedanie plodín, hospodárenie so živinami a ekologické režimy.

Zlepšenie vedomostnej základne

Európske posúdenie klimatických rizík z roku 2024 poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí dnes a v budúcnosti. Identifikuje sa v ňom 36 hlavných klimatických rizík, ktoré ohrozujú našu energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančné systémy a zdravie ľudí, a to aj vzhľadom na riziko pre odvetvie poľnohospodárstva.

Odvetvia vystavené zmene klímy, ako je odvetvie poľnohospodárstva, sú obzvlášť zraniteľné voči zmene klímy podľa správy IPCC AR6 WG II Climate Change 2022: Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť. Predpokladá sa zvýšené riziko extrémnych poveternostných javov, sucha, povodní a zmien podmienok rastu. Účinné možnosti adaptácie zahŕňajú šľachtenie na účely adaptácie na zmenu klímy alebo výber odolných plodín/kultivarov, agrolesníctvo, diverzifikáciu krajiny a mestské poľnohospodárstvo.

Osobitná správa IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C sa zaoberala vplyvmi na odvetvie poľnohospodárstva v rôznych kapitolách, pričom poukázala na súvisiace potreby v oblasti adaptácie. Prioritou je rozšírenie poznatkov v týchto oblastiach vrátane informácií o nákladoch a prínosoch adaptačných opatrení súvisiacich s poľnohospodárstvom. V osobitnej správe IPCC o zmene klímy a pôde sa posudzujú súčasné vedecké poznatky vrátane poznatkov o degradácii pôdy, dezertifikácii a potravinovej bezpečnosti, možnostiach vymedzenia problémov a adaptácie, ako aj o osobitných výzvach a príležitostiach pre odvetvie poľnohospodárstva.

Správa EEA o adaptácii na zmenu klímy v odvetví poľnohospodárstva v Európe poskytuje prehľad o tom, ako politiky a programy EÚ riešia adaptáciu na zmenu klímy, a obsahuje príklady uskutočniteľných a úspešných adaptačných opatrení.

Spoločné výskumné centrum (JRC) podporuje Európsku komisiu pri modelovaní hospodárskeho vplyvu zmeny klímy na odvetvie poľnohospodárstva a hodnotení politík v oblasti adaptácie a zmierňovania (napr. projekty PESETA). V rámci programov LIFE (napr. AgriAdapt, ADAPT2CLIMA, LiveAdapt atď.) a Horizont 2020 (napr. MOSES, BINGO, COACCH, Flourish, FATIMA, RUN4LIFE, RESFOOD, IoF2020) sa financovalo niekoľko výskumných projektov týkajúcich sa adaptácie v odvetví poľnohospodárstva.

Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) poskytuje informácie, nástroje a údaje o zmene klímy vrátane niekoľkých demonštračných služieb pre odvetvie poľnohospodárstva. Ponúka bezplatný a otvorený prístup k sektorovému informačnému systému (SIS), ktorý je k dispozícii v obchode s údajmi o klíme na podporu regionálnych iniciatív v oblasti adaptácie. Ďalšie služby pre odvetvie vodného hospodárstva poskytujú ukazovatele vody, ktoré možno použiť na výber vhodných plodín a plánovanie zavlažovacej infraštruktúry, ako aj demonštrácie v rámci adaptácie na zmenu klímy. Služba monitorovania krajiny programu Copernicus poskytuje údaje z diaľkového snímania o krajinnej pokrývke a zmenách krajinnej pokrývky, fenológii vegetácie a produktivite, ktoré pomôžu vymedziť výnos plodín. V budúcnosti môžu údaje z diaľkového prieskumu informovať o regionálnych zmenách krajinnej pokrývky vyplývajúcich z adaptačných opatrení, ako aj o súhrnných trendoch na úrovni EÚ.

Iniciatíva spoločnej tvorby programov v oblasti poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a zmeny klímy zameriava výskum v 24 krajinách na riešenie vzájomne prepojených výziev udržateľného poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a vplyvov zmeny klímy.

Viaceré medzinárodné siete, organizácie a združenia si vymieňajú poznatky v rámci svojich komunít praxe. Patrí medzi ne Európska federácia pôdoochranného poľnohospodárstva, Medzinárodná federácia ekologických poľnohospodárskych hnutí (Európskaregionálna skupina) a COPA-COGECA.

Podpora investícií a financovania

Finančné prostriedky EÚ na adaptáciu sú podporované viacročným finančným rámcom (VFR) na roky 2021 – 2027, ktorým sa zabezpečuje, aby sa opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy začlenili do všetkých hlavných výdavkových programov EÚ.

V rámci tohto rozpočtu VFR je na SPP vyčlenených 386,6 miliardy EUR. Prevažná časť výdavkov vo výške 270 miliárd EUR pôjde na podporu príjmov v rámci piliera 1, pričom ďalších 20 miliárd EUR sa vyčlení na podporu trhu. Zvyšok (približne jedna štvrtina) sa vynaloží na podporu rozvoja vidieka v rámci 2. piliera.

Dodatočné finančné prostriedky budú k dispozícii prostredníctvom výskumného programu EÚ Horizont Európa na podporu osobitného výskumu a inovácií v oblasti potravín, poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a biohospodárstva.

Misia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy podporuje regióny, mestá a miestne orgány v ich úsilí o budovanie odolnosti voči vplyvom zmeny klímy a poskytuje finančné prostriedky ako súčasť rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa. Do akcií misie sa môžu zapojiť regióny a miestne orgány v krajinách pridružených k programu Horizont Európa alebo v krajinách rokujúcich o pridružení k programu Horizont Európa. Na účasť môžu byť oprávnené aj spoločnosti, napríklad ako inovátori poskytujúci inovačné riešenia alebo klimatické služby. Možnosti financovania možno nájsť na portáli financovania a ponúk, najmä v rámci pracovného programu Horizont Európa na roky 2023 – 2024.

V strategických plánoch SPP sa takmer 98 miliárd EUR, čo zodpovedá 32 % celkových finančných prostriedkov SPP (EÚ a spolufinancovanie), vyčlení na zabezpečenie prínosov pre klímu, vodu, pôdu, ovzdušie, biodiverzitu a dobré životné podmienky zvierat a na podporu postupov nad rámec povinnej kondicionality.

Okrem investícií SPP je na podporu adaptácie k dispozícii celý rad nástrojov EÚ:

• podprogram LIFE „Ochrana klímy“;
• program INTERREG Europe;
• výskumný a inovačný program Horizont Európa, ktorý je obzvlášť relevantný pre adaptáciu v odvetví poľnohospodárstva, je klaster 6 o potravinách, biohospodárstve, prírodných zdrojoch, poľnohospodárstve a životnom prostredí.

Komplexný prehľad možno nájsť na stránke financovania adaptačných opatrení zo strany EÚ.

MRE adaptácie

Vytvoril sa mechanizmus podávania správ spojený s národnými strategickými plánmi SPP v odvetví poľnohospodárstva a prijal sa zodpovedajúci rámec ukazovateľov pre správu o výkonnosti na výmenu súhrnných prehľadov na vnútroštátnej úrovni.