Finančný

Kľúčové posolstvá

• Expozícia samotnej infraštruktúry finančného sektora voči zmene klímy je nízka v porovnaní s expozíciou a zraniteľnosťou aktív, do ktorých investujú. Expozícia voči faktorom klimatických rizík odráža nerovnomernú zraniteľnosť medzi regiónmi a sektormi EÚ, ale aj koncentráciu v konkrétnych portfóliách finančného sektora, bankách a finančných inštitúciách.
• Udržateľné investície do adaptácie sú harmonizované v taxonómii EÚ, ktorá sa musí časom vzťahovať na viac hospodárskych činností a je globálne uplatniteľná. Prostredníctvom investícií, ktoré sú označené za udržateľné, môže finančný sektor presadzovať a podporovať adaptačné opatrenia na zníženie fyzických klimatických rizík. Zvyškové riziká sa môžu prenášať prostredníctvom poistných mechanizmov.

Vplyvy, zraniteľnosti a riziká

Zmena klímy predstavuje pre EÚ značné makroekonomické a fiškálne riziká, ktoré v Európe spôsobujú značné straty. Môže poškodiť hospodársku výkonnosť, znížiť daňové príjmy a zvýšiť vládne výdavky na obnovu po katastrofách a sociálne náklady. Tieto vplyvy ohrozujú fiškálnu stabilitu, narúšajú obchodné toky, poškodzujú základný kapitál, znižujú produktivitu a ponuku pracovnej sily, čo v konečnom dôsledku brzdí hospodársky rast a zvyšuje finančnú neistotu. Napríklad povodne v Nemecku, Belgicku a Holandsku v roku 2021 stáli 44 miliárd EUR. Tieto vplyvy zaťažujú verejné financie, poisťovateľov, investorov a finančné trhy. Predpokladá sa, že hospodárske náklady sa v nadchádzajúcich desaťročiach prudko zvýšia, pričom riziká vyplývajúce z priamych vplyvov a medzinárodných účinkov sa budú kaskádovať späť do Európy.

Extrémy súvisiace s počasím a klímou dosiahli v rokoch 1980 až 2023 odhadovanú výšku 738 miliárd EUR (hodnoty z roku 2023). Relatívne malý počet udalostí je zodpovedný za veľkú časť hospodárskych strát: 5 % udalostí súvisiacich s počasím a klímou s najväčšími stratami je zodpovedných za 61 % strát a 1 % udalostí spôsobuje 28 % strát (vlastné výpočty EEA založené na pôvodnom súbore údajov). Priemerné ročné straty (stále ceny, 2023 EUR) predstavovali približne 8,5 miliardy EUR v rokoch 1980 – 1989, 14,0 miliardy EUR v rokoch 1990 – 1999, 15,8 miliardy EUR v rokoch 2000 – 2009 a 17,8 miliardy EUR v rokoch 2010 – 2019. Päť rokov s najvyššími ročnými hodnotami sú roky 2021 (63,0 miliardy EUR), 2022 (56,0 miliardy EUR), 2002 (45,7 miliardy EUR), 2023 (43,9 miliardy EUR) a 1999 (36,7 miliardy EUR).

Poistenie je nevyhnutné na zmiernenie hospodárskych vplyvov klimatických katastrof financovaním rekonštrukcie a krytím strát. V rokoch 1980 – 2023 však bolo poistených menej ako 20 % európskych strát súvisiacich s klímou, čo poukazuje na značnú medzeru v ochrane. Zásadný význam má riešenie tejto medzery s politickými možnosťami. Schopnosť znížiť podiel potenciálnych hospodárskych strát spôsobených zmenou klímy na nepoistených aktívach a činnostiach – rozdiel v ochrane klímy – bude určovať veľkú časť odolnosti spoločností.

V európskom posúdení klimatických rizík sa identifikovalo niekoľko hlavných klimatických rizík relevantných pre finančný sektor. Riziko pre životaschopnosť európskych mechanizmov solidarity si vyžaduje naliehavé opatrenia. Riziko pre verejné financie vedúce k finančnej kríze a riziko pre európske trhy s nehnuteľnosťami alebo poisťovníctvom si vyžadujú viac opatrení. Riziká pre európske finančné trhy vyplývajúce z klimatických vplyvov v Európe a mimo nej si napokon vyžadujú ďalšie preskúmanie.

Politický rámec

V reakcii na rastúce vplyvy zmeny klímy začala Európska komisia začleňovať odolnosť proti zmene klímy do fiškálnych rámcov. Sektor bankovníctva a poisťovníctva takisto začal samostatne prijímať opatrenia na riešenie týchto vplyvov.

Pokiaľ ide o vplyv zmeny klímy na európske hospodárstvo a finančný systém, v stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy sa podrobnejšie odkazuje na stratégiu EÚ pre udržateľné financovanie, keďže udržateľné financovanie zohráva kľúčovú úlohu pri plnení politických cieľov v rámci Európskej zelenej dohody, ako aj medzinárodných záväzkov EÚ týkajúcich sa cieľov v oblasti klímy a udržateľnosti.

Smernicou o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované a vykonávacie akty s cieľom spresniť, ako majú príslušné orgány a účastníci trhu dodržiavať povinnosti stanovené v smernici. V júli 2023 Komisia prijala prvý delegovaný akt vrátane požiadaviek na zverejňovanie informácií o zmene klímy.

Akt o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) je nariadenie EÚ, ktoré nadobudlo účinnosť 16. januára 2023 a uplatňuje sa od 17. januára 2025. Jeho cieľom je posilniť IT bezpečnosť finančných subjektov, ako sú banky, poisťovne a investičné spoločnosti, a zabezpečiť, aby finančný sektor v Európe mohol zostať odolný v prípade vážneho narušenia prevádzky. Patria sem aj vplyvy udalostí súvisiacich so zmenou klímy a zhoršovaním životného prostredia a prírodné katastrofy.

Nariadením DORA sa harmonizujú pravidlá týkajúce sa prevádzkovej odolnosti finančného sektora. Uplatňuje sana 20 rôznych typov finančných subjektov a externých poskytovateľov IKT služieb.

Sektor poisťovníctva

Zdá sa, že podiel nepoistených hospodárskych strát spôsobených všetkými zaznamenanými nebezpečenstvami súvisiacimi s počasím a klímou sa zvyšuje v dôsledku pomalých adaptačných opatrení a častejších extrémnych poveternostných javov pri absencii vyššej miery penetrácie poistenia proti zmene klímy. Klimatické riziká pravdepodobne zdôraznia miestne hospodárstva a spôsobia zlyhania trhu, ktoré ovplyvnia spotrebiteľov aj poisťovateľov. Častejšie katastrofické udalosti v kombinácii s potrebou splniť vyvíjajúce sa regulačné požiadavky môžu ohroziť obchodné modely spoločností – a spôsobiť, že poistenie určitého rizika bude pre zákazníkov nedostupné alebo pre poisťovateľov neuskutočniteľné. Ako sa uvádza v správe IPCC AR6 WG II Climate Change 2022: Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť Kľúčovým adaptačným riešením je zlepšenie prístupu k úverom a poisteniu s cieľom zabrániť variabilite v prístupe k zdrojom a ich hojnosti.

Na riešenie týchto otázok Európska komisia:

• Posilnenie dialógu medzi poisťovateľmi, tvorcami politík a inými zainteresovanými stranami prostredníctvom dialógu o odolnosti proti zmene klímy. Hlavným cieľom dialógu je zmenšiť túto medzeru v ochrane klímy. Predsedá jej GR CLIMA a GR FISMA;
• v úzkej spolupráci s Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) identifikuje a podporuje najlepšie postupy v oblasti finančných nástrojov na riadenie rizík;
• preskúmať širšie využívanie finančných nástrojov a inovačných riešení na riešenie rizík spôsobených klímou.

Solventnosť II je smernica v práve Európskej únie, ktorá kodifikuje a harmonizuje nariadenie EÚ o poistení. Týka sa to predovšetkým výšky kapitálu, ktorý musia mať poisťovne EÚ v držbe, aby sa znížilo riziko platobnej neschopnosti. Smernica však zatiaľ v plnej miere nezohľadňuje riziká vyplývajúce zo zmeny klímy a existuje niekoľko hlasov, ktoré vyzývajú na lepšie zachytenie tohto aspektu v podmodule rizika prírodných katastrof.

Bankový a investičný sektor

Banky sú pod rastúcim regulačným a obchodným tlakom, aby sa chránili pred vplyvom zmeny klímy a zosúladili sa s globálnou agendou udržateľnosti. V dôsledku chýbajúceho regulačného rámca a rámca dohľadu si viaceré centrálne banky a regulačné orgány na celom svete uvedomili svoju úlohu a potenciálny mandát pri riešení zmeny klímy a environmentálnych rizík, ktorým tento sektor čelí. Napríklad skupina centrálnych bánk vrátane Európskej centrálnej banky spustila v roku 2017 sieť pre ekologizáciu finančného systému. Jeho cieľom je prispieť k analýze a riadeniu klimatických a environmentálnych rizík vo finančnom sektore a mobilizovať bežné financovanie na podporu prechodu na udržateľné hospodárstvo.

Okrem toho niekoľko súkromných bánk začalo vyvíjať nové produkty, ako sú zelené dlhopisy alebo zelené hypotéky. Zelené dlhopisy sú dlhové nástroje, ktoré sa líšia od konvenčných cenných papierov s pevným výnosom len v tom, že emitent sa zaväzuje použiť výnosy na financovanie projektov, ktoré majú mať pozitívne účinky na životné prostredie alebo klímu. Technická expertná skupina pre udržateľné financovanie uverejnila v roku 2020 svoju príručku o použiteľnosti normy EÚ pre zelené dlhopisy.

V rámci zelenej hypotéky banka alebo hypotekárny veriteľ ponúka kupujúcemu domu preferenčné podmienky, ak môže preukázať, že nehnuteľnosť, na ktorú si požičiava, spĺňa určité environmentálne normy.

Nariadením o zverejňovaní informácií týkajúcich sa udržateľných investícií a rizík ohrozujúcich udržateľnosť sa zavádzajú povinnosti zverejňovania informácií o tom, ako inštitucionálni investori a správcovia aktív začleňujú environmentálne, sociálne a správne (ESG) faktory do svojich procesov riadenia rizík. V delegovaných aktoch sa ďalej spresnia požiadavky na začlenenie faktorov ESG do investičných rozhodnutí, čo je súčasťou povinností inštitucionálnych investorov a správcov aktív voči investorom a príjemcom.

Zlepšenie vedomostnej základne

Európske posúdenie klimatických rizík z roku 2024 poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí dnes a v budúcnosti. Identifikuje sa v ňom 36 hlavných klimatických rizík, ktoré ohrozujú našu energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančné systémy a zdravie ľudí, a to aj vzhľadom na riziko pre finančný sektor.

Európske posúdenie klimatických rizík z roku 2024 poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí dnes a v budúcnosti. Identifikuje sa v ňom 36 hlavných klimatických rizík, ktoré ohrozujú našu energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančné systémy a zdravie ľudí, a to aj vzhľadom na riziko pre finančný sektor.

Mnoho činností súvisiacich s udržateľným financovaním opatrení v oblasti klímy a adaptácie sa zaoberá medzinárodným rozmerom. Táto stránka sa zameriava na to, čo je relevantné pre členské krajiny EHP na vnútroštátnej úrovni. Viac informácií o medzinárodných a rozvojových aspektoch možno nájsť na stránkach UNFCCC a na jeho dátovom portáli.

Aj IPCC sa zameriava najmä na medzinárodné finančné toky (a skôr na nízkouhlíkové než adaptačné aspekty), ale v kapitole o prierezových investičných a finančných otázkach piatej hodnotiacej správy IPCC (AR5), pracovnej skupiny III, sa podrobne uvádzajú aj niektoré domáce otázky. Príspevky pracovnej skupiny pre vplyvy, adaptáciu a zraniteľnosť (pracovná skupina II) k šiestej hodnotiacej správe sú naplánované na rok 2022.

Globálne centrum pre adaptáciu realizuje program financovania opatrení v oblasti zmeny klímy s cieľom začleniť adaptáciu na zmenu klímy a odolnosť voči nej do celého rozhodovacieho procesu, zvýšiť financovanie adaptácie na zmenu klímy a odolnosti voči nej a vyvinúť inovačné finančné nástroje.

EEA uverejnila v roku 2007 technickú správu Klimatické zmeny: náklady na nečinnosť a náklady na adaptáciu a v súčasnosti prebieha nový projekt na túto tému, v rámci ktorého bude práca k dispozícii v roku 2022.

Nedávne výskumné projekty týkajúce sa financovania a hospodárnosti adaptácie sú napríklad projekt H2020_Insurance, ktorý sa ďalej rozvíjal v rámci modelovania strát OASIS a v centre OASIS, alebo projekt NAIAD zameraný na poistnú hodnotu prírody. Ďalšími projektmi, ktoré sa zaoberajú adaptačnou ekonomikou a financovaním, sú napríklad COACCH, ClimateCost Econadapt alebo NATURANCE. Skúmajú technickú, finančnú a prevádzkovú uskutočniteľnosť a výkonnosť riešení založených na kombinácii financovania rizika katastrof a investícií do riešení inšpirovaných prírodou.

Podpora investícií a financovania

Viacročný finančný rámec (VFR) EÚ na roky 2021 – 2027 predstavuje 1,21 bilióna EUR a ďalších 807 miliárd EUR z nástroja obnovy EÚ novej generácie. 30 % tohto rozpočtu je vyčlenených na činnosti, ktoré prispievajú k plneniu cieľov v oblasti klímy. V rámci nového VFR Komisia zvýšila zdroje na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a adaptácie, a to aj prostredníctvom inovačných mechanizmov, ako je Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus, pričom využila zdroje na bilaterálnych kanáloch a prostredníctvom členských štátov EÚ.

Ďalšie podrobnosti o finančných záväzkoch sú k dispozícii tu a prehľad mechanizmov financovania EÚ na roky 2021 až 2027 nájdete tu.

Okrem mechanizmov financovania v rámci EÚ zvýšili EÚ a jej členské štáty v roku 2019 svoju celkovú podporu financovania opatrení v oblasti zmeny klímy pre tretie krajiny o 7,4 %, čo predstavuje 21,9 miliardy EUR, z čoho 52 % sa vynaložilo na pomoc partnerom EÚ pri adaptácii na zmenu klímy. Poskytovanie vysokého podielu financovania opatrení v oblasti zmeny klímy v rámci medzinárodnej spolupráce EÚ, a najmä na adaptáciu, zostane v budúcnosti zachované.

Podpora vykonávania adaptácie

Orgán EIOPA ďalej rozvíja činnosti na vykonávanie udržateľného financovania, napr. pomocou prehľadu o medzerách v ochrane poistenia, metodickej práce s cieľom zahrnúť zmenu klímy do poistenia proti prírodným katastrofám (kapitálové požiadavky na solventnosť) alebo do upisovania a oceňovania neživotného poistenia.