Spravodlivá odolnosť

Kľúčové posolstvá

• Pri adaptácii je jednoznačne potrebné zintenzívniť úvahy v oblasti spravodlivosti. Od miestneho až po globálny rozsah sú najzraniteľnejšie osoby a komunity najviac ohrozené vplyvmi zmeny klímy, majú najmenšiu schopnosť prispôsobiť sa a je najmenej pravdepodobné, že budú vypočuté, uznané a budú mať prospech z adaptačných opatrení.
• Začlenením spravodlivosti do úsilia o adaptáciu a riešením jedinečných potrieb a zraniteľných miest rôznych sociálnych skupín môžu tvorcovia politík vytvoriť odolnejšie a spravodlivejšie komunity, ktoré sú lepšie pripravené na zvládanie nebezpečenstiev súvisiacich s klímou.
• To možno dosiahnuť uplatnením prístupu „spravodlivej odolnosti“, v rámci ktorého sa od tvorcov politík a odborníkov z praxe vyžaduje, aby:
• riešiť nerovnomerné vplyvy zmeny klímy;
• zabezpečiť, aby pri vypracúvaní adaptačných reakcií na tieto vplyvy jednotlivci alebo sociálne skupiny, ktoré sú už zraniteľné, mali z týchto reakcií spravodlivý prospech a neboli neprimerane zaťažené („na nikoho nezabudnúť“).
• Spravodlivá odolnosť je kľúčovým prvkom nedávnych a budúcich politík EÚ týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy vrátane balíka politík Európskej zelenej dohody, adaptačnej stratégie EÚ a stratégie Únie pripravenosti na rok 2025, v ktorých sa zdôrazňuje potreba širšieho začlenenia spravodlivosti do úsilia o adaptáciu a spoločenskú pripravenosť.

Spravodlivá odolnosť – prekonávanie nerovností v oblasti klimatických rizík a adaptačných opatrení

Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na planéte a EÚ sa vydala na jasnú cestu k uhlíkovo neutrálnemu hospodárstvu. Keďže sa však zmeny uskutočňujú už teraz a rýchlejším tempom, než sa očakávalo, už nepostačujú len na zmiernenie emisií CO2. Európa musí zvýšiť svoju odolnosť voči zmene klímy. Pri prispôsobovaní sa musí takisto zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo.

Sociálne zraniteľné skupiny, ako sú starší ľudia, deti, skupiny s nízkymi príjmami a osoby so zdravotným postihnutím, sú neprimerane zasiahnuté zmenou klímy. Sú neúmerne zaťažené jej vplyvmi a nie vždy majú spravodlivý prospech z adaptačných reakcií na tieto vplyvy (alebo ich ďalej zaťažujú).

Európska environmentálna agentúra (EEA), ktorá bola prvýkrát zavedená ako koncepcia v adaptačnej stratégii EÚ na rok 2021, považuje Just Resilience (spravodlivá odolnosť) za to, že tvorcovia politík a odborníci z praxe:

• Znížiť nerovnomerné zaťaženie klimatickými rizikami – niektoré skupiny a regióny sú neúmerne zasiahnuté zmenou klímy v dôsledku nerovnomerného vystavenia zmene klímy, už existujúcich zraniteľných miest, rozdielnych hospodárskych a politických schopností, ako aj odlišného prístupu k verejným službám a infraštruktúre (ako je primerané bývanie chrániace pred povodňami a extrémnymi teplotami). Správa EEA z roku 2018 poskytuje ďalšie poznatky o nerovnostiach v zraniteľnosti a vystavení klimatickým nebezpečenstvám.
• Zabezpečiť rovnosť pri rozdeľovaní prínosov (a záťaže) adaptácie – Pri vypracúvaní adaptačných reakcií na tieto vplyvy je potrebné zabezpečiť, aby jednotlivci alebo sociálne skupiny, ktoré sú už zraniteľné, mali z týchto reakcií spravodlivý prospech a neboli neprimerane zaťažené („na nikoho nezabudnúť“). Adaptačné opatrenia a politiky nemusia byť nevyhnutne prínosom pre všetkých v rovnakom rozsahu a v niektorých prípadoch môžu dokonca viesť k „neprispôsobeniu“. Napríklad investície do adaptácie (napr. zelené plochy, poistenie proti povodniam, miestne opatrenia na úsporu vody alebo chladenie), ktoré nezabezpečujú cenovú dostupnosť, môžu vylúčiť domácnosti s nízkymi príjmami. V správe EEA z roku 2025 sa táto otázka podrobnejšie skúma a uvádzajú sa v nej aj príklady toho, ako možno týmto negatívnym výsledkom zabrániť.

S cieľom umožniť spravodlivosť v úsilí o adaptáciu musia tvorcovia politík riešiť systémové a štrukturálne problémy, ktoré udržiavajú nerovnosti, a zamerať sa na transformáciu základných príčin týchto nespravodlivostí. Jedným z takýchto problémov je napríklad slabé zastúpenie marginalizovaných komunít na rozhodovacích fórach, čo znamená, že ich potreby sa neodrážajú v adaptačných politikách.

To si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zlepší pochopenie nerovnomerného zaťaženia vyplývajúceho zo zmeny klímy a adaptačných opatrení medzi sociálnymi skupinami. Vyžaduje si zameranie sa na aspekty rovnosti vo všetkých fázach plánovania, vykonávania a monitorovania adaptácie, ako aj na všetkých úrovniach riadenia. A vyžaduje si, aby sa pozornosť venovala rôznym rozmerom spravodlivej odolnosti, najmä:

• distribučná spravodlivosť (spravodlivé rozdelenie zdrojov a záťaže vyplývajúcej z klimatických vplyvov a úsilia o adaptáciu);
• procesné súdnictvo (spravodlivé, transparentné a inkluzívne rozhodovacie procesy),
• spravodlivosť v oblasti uznávania (rešpektovanie a integrácia rôznych hodnôt, kultúr a perspektív a riešenie hlbších príčin nerovnosti).

Neriešenie základných systémových nerovností a nezabezpečenie spravodlivého prístupu k zdrojom a procesom pravdepodobne zhorší existujúce nerovnosti. To môže viesť k pocitu nespokojnosti a odporu voči zmenám, čo môže sťažiť dosiahnutie politických cieľov EÚ. Na druhej strane začlenenie spravodlivosti do adaptačných opatrení môže zvýšiť ich účinnosť a je v súlade so základnými hodnotami EÚ a medzinárodnými dohodami.

Politický rámec

Zásadný význam má aj silný politický rámec so špecializovanými mechanizmami financovania a podpory, ktoré týmto obyvateľom pomáhajú prispôsobiť sa meniacim sa klimatickým podmienkam.

Čoraz viac sa uznáva potreba „na nikoho nezabudnúť“ vo všetkých oblastiach politiky EÚ, v neposlednom rade v oblasti adaptácie na zmenu klímy. Spravodlivá odolnosť je ústredným prvkom programu OSN do roku 2030, ako aj novej adaptačnej stratégie EÚ, ktorou sa vykonáva právny predpis EÚ v oblasti klímy. V stratégii sa zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť odolnosť spravodlivým a primeraným spôsobom a navrhnúť adaptačné opatrenia tak, aby zohľadňovali sociálne aspekty vrátane medzinárodných rozmerov klimatického rizika a adaptácie. Zaväzuje Európsku úniu, aby podporovala spravodlivú transformáciu prostredníctvom rôznych politík a systémov financovania, ako aj presadzovaním existujúcich právnych predpisov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí.

V novších usmerneniach a stratégiách EÚ sa poukazuje na široký vývoj pojmu spravodlivej odolnosti vrátane koncepcií, ako je nesprávna adaptácia a sociálna spravodlivosť.

• Usmernenia EK k adaptačným stratégiám a plánom členských štátov z júla 2023: Tieto usmernenia určené na podporu členských štátov pri vypracúvaní ich národných adaptačných plánov výslovne zahŕňajú zásadu spravodlivej odolnosti vymedzenú ako „predchádzanie nerovnomernému zaťaženiu a na nikoho nezabudnúť“. V usmerneniach sa zdôrazňuje nesprávna adaptácia, ktorá priamo súvisí s otázkami spravodlivosti, a členské štáty sa v nich naliehavo vyzývajú, aby uprednostňovali sociálne spravodlivé adaptačné opatrenia.
• Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu na roky 2024 – 2029 z júla 2024: V týchto usmerneniach sa zdôrazňuje význam sociálnej spravodlivosti v širšom zmysle s odkazom na Európsky pilier sociálnych práv, ako aj potreba spravodlivej transformácie. V dokumente sa zmena klímy vymedzuje ako jedno z najväčších bezpečnostných rizík, ktorým Európa čelí, a vyzýva sa v ňom na posilnenie odolnosti proti zmene klímy a pripravenosti na ňu.

V európskom posúdení klimatických rizík (EUCRA) z roku 2024, oznámení Európskej komisie z roku 2024 o riadení klimatických rizík a správe o pokroku opatrení v oblasti klímy a najnovšie v stratégii Únie pre pripravenosť na rok 2025 sa zdôrazňuje potreba adaptačných stratégií, ktoré uprednostňujú zraniteľné skupiny obyvateľstva a zahŕňajú ich, aby sa zabezpečilo širšie začlenenie spravodlivosti do úsilia o adaptáciu a spoločenskú pripravenosť.

Zdroj: EHP (2025). Sociálna spravodlivosť v reakcii na zmenu klímy

Zlepšenie vedomostnej základne

Hoci je pojem „spravodlivá odolnosť“ v prostredí politiky v oblasti klímy relatívne nový, už existuje zavedená oblasť výskumu sociálnych dôsledkov zmeny klímy a vedomostná základňa na celosvetovej a európskej úrovni rastie.

Tejto téme sa osobitne venuje niekoľko správ, a to na celosvetovej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Európske posúdenie klimatických rizík (EUCRA) z roku 2024 poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí dnes a v budúcnosti. V správe EUCRA sa zdôrazňuje, ako sú viaceré riziká súvisiace so zmenou klímy rozdelené medzi rôznych sociálne zraniteľných jednotlivcov alebo skupiny. Pri plánovaní adaptácie sa čoraz viac zohľadňujú aspekty distributívnej spravodlivosti, ale integrácia procesnej spravodlivosti a spravodlivosti v oblasti uznávania stále do istej miery chýba.

V piatej hodnotiacej správe IPCC (AR5)  sa už uznalo nerovnomerné rozdelenie klimatických rizík v rôznych odvetviach a v najnovšej šiestej hodnotiacej správe IPCC (AR6) sa spravodlivosť zdôrazňuje ako základná kvalita adaptácie na zmenu klímy na všetkých úrovniach riadenia. Najmä v príspevku pracovnej skupiny II k 6. hodnotiacej správe sa identifikujú zásady spravodlivosti, ktoré by sa mali zohľadniť pri hodnotení možností adaptácie.

V ôsmej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti sa uvádzajú súčasné sociálno-ekonomické a územné rozdiely v Európe a to, ako ich zhoršujú vplyvy zmeny klímy, čo naznačuje, že politika súdržnosti by sa mala vyvíjať tak, aby reagovala na tieto výzvy.

V technickom dokumente Komisie pre európsku územnú spoluprácu z roku 2021 s názvom Na nikoho nezabudnúť v politike a praxi v oblasti odolnosti proti zmene klímy v Európe sa skúmajú praktické dôsledky „spravodlivej transformácie“ v kontexte adaptácie a odolnosti proti zmene klímy – „spravodlivej odolnosti“. Poskytuje prehľad o tom, ako zohľadniť aspekty spravodlivosti vo všetkých krokoch cyklu adaptačnej politiky podľa nástroja na podporu adaptácie. V iných produktoch EEA a ETC CA, ktoré sú dôležité pre pochopenie spravodlivej odolnosti, sa zohľadňujú zdravotné a mestské aspekty politík spravodlivej odolnosti.

Brífing EEA 2022 Smerom k „spravodlivej odolnosti“: na nikoho nezabudnúť pri adaptácii na zmenu klímy sa zameriava na to, ako zmena klímy ovplyvňuje zraniteľné skupiny a ako možno týmto vplyvom zabrániť alebo ich znížiť prostredníctvom spravodlivých adaptačných opatrení. Uvádzajú sa v ňom aj príklady politík a opatrení zameraných na rovnosť z celej Európy. Technický dokument Komisie pre európsku územnú spoluprácu z roku 2023 s názvomTowards Measuring Justice in Climate Change Adaptation (Smerom k meraniu spravodlivosti v oblasti adaptácie na zmenu klímy)prispieva k sfunkčneniu pojmu spravodlivej odolnosti, najmä poskytovaním relevantných informácií na meranie pokroku v oblasti spravodlivej odolnosti v európskom kontexte vrátane identifikácie potenciálnych ukazovateľov. Správa EEA z roku 2025 s názvomSociálna spravodlivosť pri príprave na zmenu klímy: ako môže byť spravodliváodolnosť prínosom pre komunity v celej Európe“ prehlbuje diskusiu tým, že poskytuje poznatky o úrovni pokroku na vnútroštátnej a nižšej ako vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o začlenenie spravodlivosti do úsilia o adaptáciu. Skúma sa v ňom aj to, ako sa spravodlivo rieši a vykonáva odolnosť v štyroch kľúčových systémoch: zastavané prostredie, poľnohospodárstvo a potravinárstvo, voda a doprava, ktoré objasňujú, kde môžu adaptačné opatrenia neúmyselne zhoršiť existujúce nerovnosti v rámci týchto systémov. Potom sa uvádzajú inšpiratívne príklady praktických prístupov, ktoré sa používajú na zabezpečenie toho, aby sa na nikoho nezabudlo.

Cieľom EEA je tiež integrovaný prístup k zohľadňovaniu aspektov spravodlivosti v politikách zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu. V brífingu agentúry EEA s názvom„Skúmanie sociálnych výziev nízkouhlíkových energetických politík v Európe“sa aspekty adaptácie zohľadňujú pri posudzovaní nespravodlivých vplyvov daní z uhlíka a energie a analýze politík s cieľom maximalizovať prínosy pre ciele súvisiace s adaptáciou.

EÚ takisto prijíma niekoľko opatrení s cieľom pomôcť tvorcom politík a odborníkom z praxe získať ďalšie poznatky a metodiky na vykonávanie spravodlivých politík a opatrení v oblasti odolnosti. Napríklad expertná skupina pre hospodársky a sociálny vplyv výskumu (ESIR) poskytuje Komisii politické poradenstvo založené na dôkazoch o tom, ako vypracovať spravodlivú, výhľadovú a transformačnú politiku v oblasti výskumu a inovácií.

Európska komisia a EEA v spolupráci s viacerými partnermi z EÚ a z celého sveta vytvorili Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia. Poskytuje prístup k najrelevantnejším zdrojom poznatkov o zraniteľnosti sociálnych skupín voči klimatickým vplyvom a rizikám súvisiacim so zdravím, ako aj o spravodlivosti v politických reakciách.

Spravodlivosť v politikách v oblasti klímy je takisto kľúčovou témou programu Horizont 2020, najmä pokiaľ ide o zmiernenie zmeny klímy. Pokiaľ ide o adaptáciu, v niektorých prebiehajúcich projektoch sa skúmajú distribučné dôsledky klimatických rizík a súvisiacich politík. Napríklad v rámci projektu CASCADE sa skúma šírenie klimatických rizík na medzinárodnej úrovni v európskych spoločnostiach, pričom sa posudzujú potenciálne sociálno-ekonomické nevýhody. Politiky sú ťažiskom projektu NAVIGATE, v rámci ktorého sa vyvíjajú nové integrované modely posudzovania schopné modelovať nerovnosti a posudzovať, ako ich ovplyvňujú politiky zmierňovania a adaptácie. Okrem toho je cieľom projektu JustNature aktivovať riešenia blízke prírode ako nástroje na zabezpečenie práva na zdravie a pohodu v siedmich pilotných mestách.

Program LIFE prispieva aj k rozšíreniu vedomostnej základne. Napríklad projekt Evolving regions poskytne praktické skúsenosti s mapovaním zraniteľných skupín na účely posúdenia rizík a zohľadňovania justičných aspektov pri plánovaní adaptácie na zmenu klímy na komunálnej a regionálnej úrovni.

Podpora financovania a investícií

EÚ je odhodlaná podporovať „spravodlivú transformáciu“ prostredníctvom špecializovaných systémov financovania, ako je Fond na spravodlivú transformáciu.

Financovanie adaptácie je k dispozícii z rôznych zdrojov financovania EÚ a mnohé z nich podporujú aj spravodlivú odolnosť. Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 zabezpečuje, aby sa opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy začlenili do všetkých hlavných výdavkových programov EÚ, ako sa stanovuje aj v adaptačnej stratégii EÚ. Európska komisia okrem toho poskytuje finančné prostriedky aj prostredníctvom programu Next Generation EU (750 miliárd EUR) na zotavenie sa z hospodárskej krízy súvisiacej s epidémiou COVID-19. Z programu sa financujú národné plány obnovy a odolnosti, ktorých cieľom je radikálne transformovať európske hospodárstva prostredníctvom spravodlivej klimatickej a digitálnej transformácie.

Program LIFE je plne venovaný životnému prostrediu a má rozpočet vo výške 1,9 miliardy EUR na opatrenia v oblasti klímy, ktorý zahŕňa adaptáciu na zmenu klímy.

Riešenie nerovností v zelenej transformácii je takisto jadrom kľúčových strategických smerovaní programu Horizont Európa (95,5 miliardy EUR). Podľa strategického plánu na roky 2025 – 2027 program prostredníctvom výskumu prispeje k vytvoreniu odolnejšej, konkurencieschopnejšej, inkluzívnejšej a demokratickejšej európskej spoločnosti. Na tento účel téma rovnosti v zmierňujúcich a adaptačných opatreniach prelína pracovné programy programu Horizont Európa, a najmä prebiehajúce a budúce výzvy prispejú k vykonávaniu misie Adaptácia na zmenu klímy, pričom sa pri ich vykonávaní zohľadní spravodlivosť v súlade s cieľmi misie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy.“

Ďalšími relevantnými európskymi programami financovania sú:

• Spoločná poľnohospodárska politika (378,5 miliardy EUR) podporuje prispôsobenie poľnohospodárskeho sektora s osobitným dôrazom na zraniteľné skupiny poľnohospodárov.
• Európsky sociálny fond plus (ESF+) je kľúčovým finančným nástrojom na podporu najzraniteľnejších skupín v Európe. Z ESF sa financuje vykonávanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv: rovnaké príležitosti a prístup na trh práce; spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a začlenenie.
• Na adaptáciu a sociálny rozmer adaptácie sa môže vyčleniť aj Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR). Priority financovania EFRR zahŕňajú „ekologickejšiu, nízkouhlíkovú a odolnú [Európu]“, ako aj „sociálnejšiu“.

V štúdii z roku 2024, ktorú zadal Výbor Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci, sa skúmali mnohé dodatočné finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na riešenie negatívnych vplyvov politík v oblasti klímy.

Podpora vykonávania

Na európskej úrovni je spravodlivá odolnosť integrovaná a vykonávaná prostredníctvom opatrení vyplývajúcich z európskej adaptačnej stratégie a prostredníctvom iných iniciatív EÚ.

V Dohovore primátorov a starostov EÚ sa uznáva rastúca potreba, aby jeho signatári začlenili otázky rovnosti a spravodlivosti do svojich riešení v oblasti klímy. V usmernení z roku 2023 s názvom Začlenenie aspektov rovnosti do plánovania opatrení v oblasti udržateľnej energetiky a klímy (SECAP), procesov vykonávania a monitorovania sa identifikujú príležitosti v rámci plánovania, vykonávania a monitorovania pre signatárov na riešenie rôznych rozmerov spravodlivosti v rámci zmierňujúcich aj adaptačných opatrení. Okrem toho sa v pilotnom programe nástroja politickej podpory dohovoru na roky 2022 – 2023, ktorý je zameraný na podporu úsilia signatárov o adaptáciu, ako jedna zo štyroch kľúčových tém programu zvolila len odolnosť.

Misia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy začleňuje spravodlivú odolnosť do realizácie svojich cieľov rôznymi spôsobmi. Jeho cieľom je podporiť aspoň 150 regiónov, aby sa do roku 2030 stali odolnými voči zmene klímy. Platforma jej poslania bola zriadená s cieľom poskytovať podporné nástroje, ktoré sa vyvíjajú prostredníctvom viacerých projektov. Nedostatočná adaptácia a spravodlivosť sú ústrednými koncepciami týchto projektov vrátane REGILIENCE, NBRACER, DESIRMED a ARCADIA, ktoré sa všetky výslovne zaoberajú spravodlivou odolnosťou tým, že zabezpečujú, aby úsilie o adaptáciu prospelo zraniteľným komunitám. Cieľom týchto projektov je podporovať riešenia blízke prírode, spravodlivé rozdelenie zdrojov a transformačné riadenie. Regions4Climate, Pathways2Resilience a CLIMAAX pracujú aj na vývoji spravodlivých adaptačných rámcov, ktoré uprednostňujú zraniteľné regióny a sociálne skupiny najviac postihnuté zmenou klímy. Medzitým sa projekt AGORA zameriava konkrétne na sociálnu zraniteľnosť voči teplu, zatiaľ čo projekt FairFuture bude pracovať na tom, aby sa klimatická spravodlivosť začlenila do programu adaptácie na zmenu klímy.