Územné plánovanie

Územné plánovanie

Kľúčové posolstvá

• Územné plánovanie sa považuje za jeden z najúčinnejších procesov na uľahčenie miestnej adaptácie na zmenu klímy. Existujúce procesy a nástroje, ktoré sú k dispozícii v rámci procesu územného plánovania obcí v EÚ, vrátane oficiálnych plánov, zónovania a/alebo povolení na rozvoj, pomáhajú minimalizovať riziká rozvoja obce vyplývajúce z predpokladaných vplyvov zvýšených povodní, prírodných požiarov, zosuvov pôdy a/alebo iných prírodných nebezpečenstiev v dôsledku meniacej sa klímy.

Vplyvy a zraniteľné miesta

Európa je jedným z najintenzívnejšie využívaných kontinentov na svete. Má najvyšší podiel pôdy (až 80 %) využívanej na osídlenie, výrobné systémy (najmä poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo) a infraštruktúru. Často však vznikajú protichodné požiadavky na využívanie pôdy, ktoré si vyžadujú rozhodnutia zahŕňajúce tvrdé kompromisy.

Zaberanie pôdy, rozrastanie miest a hospodárske činnosti vedú k fragmentácii biotopov, čím sa znižuje odolnosť ekosystémov. Fragmentácia postihuje všetky oblasti Európy, dokonca aj veľmi riedko osídlené. Monitorovanie fragmentácie podporuje politické opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby zostávajúce biotopy mohli podporovať biodiverzitu.

Územné plánovanie sa považuje za jeden z najúčinnejších procesov na uľahčenie miestnej adaptácie na zmenu klímy. Existujúce procesy a nástroje, ktoré sú k dispozícii v rámci procesu územného plánovania obcí v EÚ, vrátane oficiálnych plánov, zónovania a/alebo povolení na rozvoj, pomáhajú minimalizovať riziká rozvoja obce vyplývajúce z predpokladaných vplyvov zvýšených povodní, prírodných požiarov, zosuvov pôdy a/alebo iných prírodných nebezpečenstiev v dôsledku meniacej sa klímy.

Politický rámec

Rozhodnutia o územnom plánovaní a obhospodarovaní sa zvyčajne prijímajú na miestnej alebo regionálnej úrovni, napr. ako súčasť mestského plánovania alebo poľnohospodárskych a lesníckych postupov. Európska komisia však musí zohrávať úlohu pri zabezpečovaní toho, aby členské štáty zohľadňovali environmentálne otázky vo svojich plánoch rozvoja využívania pôdy a uplatňovali integrované obhospodarovanie pôdy. Napríklad uplatňovanie smernice o strategickom environmentálnom posudzovaní a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale aj odvetvových nariadení, ako je rámcová smernica o vode, smernica o povodniach, spoločná poľnohospodárska politika a TEN-T, majú vplyv na miestne politiky využívania pôdy.

Spôsob, akým využívame našu pôdu, má najväčší vplyv na naše emisie skleníkových plynov. Viac ako polovica našich hrubých emisií skleníkových plynov (metán, oxid dusný a oxid uhličitý) pochádza z poľnohospodárstva. Napríklad chov hospodárskych zvierat je zodpovedný za vysoký podiel našich celkových emisií metánu. V júli 2021 Európska komisia prijala súbor legislatívnych návrhov, v ktorých sa stanovuje, ako plánuje dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050 vrátane priebežného cieľa dosiahnuť do roku 2030 čisté zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 55 %. V balíku sa navrhuje revízia viacerých právnych predpisov EÚ v oblasti klímy vrátane právnych predpisov o doprave a využívaní pôdy.

Podľa súčasných právnych predpisov EÚ prijatých v máji 2018 musia členské štáty EÚ zabezpečiť, aby sa započítané emisie skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy alebo z lesného hospodárstva vyvážili aspoň rovnocenným započítaným odstraňovaním CO₂ z atmosféry v období 2021 až 2030. Nariadením o LULUCF sa vykonáva dohoda medzi vedúcimi predstaviteľmi EÚ z októbra 2014, že k cieľu EÚ znížiť emisie do roku 2030 by mali prispieť všetky sektory vrátane sektora využívania pôdy.

Európske hospodárstva a blahobyt ľudí závisia od prírodných zdrojov vrátane surovín a priestoru (pôdne zdroje), ako aj od environmentálnych podmienok priaznivých pre poskytovanie čistého ovzdušia, vody a zdravých potravín. V 8. environmentálnom akčnom programesa ako jeden z prioritných cieľov uvádza „nepretržitý pokrok pri zlepšovaní a začleňovaní adaptačnej kapacity, a to aj na základe ekosystémových prístupov, posilňovaní odolnosti a adaptácie a znižovaní zraniteľnosti životného prostredia, spoločnosti a všetkých odvetví hospodárstva voči zmene klímy, a zároveň zlepšovanie prevencie katastrof súvisiacich s počasím a klímou a pripravenosti na ne“. Jednou zo základných podmienok na dosiahnutie prioritných cieľov je riešenie degradácie pôdy a zabezpečenie ochrany a udržateľného využívania pôdy.

Zlepšenie vedomostnej základne

Služba monitorovania krajiny programu Copernicus poskytuje údaje z diaľkového snímania o krajinnej pokrývke a zmenách krajinnej pokrývky. Pozemková služba je rozdelená do štyroch hlavných zložiek, z ktorých dve sú najdôležitejšie súvisiace s využívaním pôdy:

• Celoeurópska služba poskytuje informácie o krajinnej pokrývke a využívaní pôdy a jej zmenách, ako aj biogeofyzikálne parametre na európskej úrovni vo vysokom rozlíšení. Celoeurópsku zložku koordinuje Európska environmentálna agentúra (EEA) a vytvára súbory údajov CORINE Land Cover, vrstvy s vysokým rozlíšením, biofyzikálne parametre a Európsku službu pozemných pohybov. Krajinná pokrývka CORINE sa poskytuje na roky 1990, 2000, 2006, 2012 a 2018. Tento súbor údajov založený na vektoroch zahŕňa 44 tried krajinnej pokrývky a využívania pôdy. Časový rad zahŕňa aj vrstvu zmeny pôdy, v ktorej sa zdôrazňujú zmeny krajinnej pokrývky a využívania pôdy.
• Miestna služba sa zameriava na rôzne hotspoty, t. j. oblasti, ktoré sú náchylné na špecifické environmentálne výzvy a problémy. Miestnu zložku koordinuje Európska environmentálna agentúra a jej cieľom je poskytovať konkrétne a podrobnejšie informácie, ktoré dopĺňajú informácie získané prostredníctvom celoeurópskej zložky. Miestna zložka sa zameriava na rôzne problémové oblasti, t. j. oblasti, ktoré sú náchylné na osobitné environmentálne výzvy a problémy.

Na doplnenie údajov z časových radov krajinnej pokrývky Corine Land Cover boli vypracované ďalšie súbory údajov programu Copernicus, ako sú napríklad údaje o nepriepustnosti a iné tematické vrstvy s vysokým rozlíšením, a mestský atlas, ktoré sa používajú na ďalšie posúdenia, ako je recyklácia pôdy a fragmentácia krajiny.

Hlavným zdrojom údajov EEA je služba monitorovania krajiny programu Copernicus, ktorá zahŕňa súbor údajov o krajinnej pokrývke Corine, ktorý bol vytvorený za roky 1990, 2000, 2006, 2012 a 2018 a je založený na spolupráci s členskými a spolupracujúcimi krajinami EEA a programom Copernicus. Je to napríklad základ ukazovateľa Land take. EEA dostáva technickú podporu od Európskeho tematického centra pre mestské, pôdne a pôdne systémy (ETC/ULS).