Doprava

Kľúčové posolstvá

• Vplyvy zmeny klímy v odvetví dopravy sa týkajú extrémnych poveternostných a hydrologických javov, ako sú prívalové dažde, búrky a extrémny vietor, morské vlny, záplavy alebo vlny horúčav. Tieto prejavy zmeny klímy majú vplyv najmä na dopravnú infraštruktúru, a tým aj na samotnú dopravu, jej spoľahlivosť a bezpečnosť.
• V rámci stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy sa adaptačné opatrenia v doprave budú vykonávať integrovaným spôsobom s inými iniciatívami Európskej zelenej dohody, ako je stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu. V tejto stratégii spolu s akčným plánom sa stanovujú základy toho, ako môže dopravný systém EÚ dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu a stať sa odolnejším voči zmene klímy. Kľúčovou oblasťou činnosti EÚ je zabezpečenie odolnosti transeurópskej dopravnej siete financovanej EÚ proti zmene klímy. Posúdenia aspektov adaptácie na zmenu klímy súvisiacich s dopravou sú uvedené v správach mechanizmu podávania správ EEA o životnom prostredí v oblasti dopravy.
• Ďalšou dôležitou oblasťou je aktualizácia noriem, ktorými sa riadi bezpečnosť a výkonnosť infraštruktúry v meniacej sa klíme, a to v spolupráci s európskymi normalizačnými organizáciami.

Vplyvy, zraniteľnosti a riziká

ÖBB Infra AG

Doprava je neoddeliteľnou súčasťou hospodárstva a spoločnosti a zohráva kľúčovú úlohu v každodennom živote ľudí a podnikov. Opatrenia zamerané na zníženie zraniteľnosti dopravného systému voči zmene klímy by sa mali začleniť do úsilia o to, aby sa doprava stala menej uhlíkovo náročnou, udržateľnejšou a inteligentnejšou.

Zmena klímy ovplyvňuje odvetvie dopravy viacerými spôsobmi. Väčšina vplyvov sa týka extrémnych poveternostných a hydrologických udalostí, ako sú prívalové dažde, búrky a extrémny vietor, morské vlny, prírodné požiare, záplavy alebo vlny horúčav, ktoré sa pravdepodobne vyskytujú častejšie v otepľujúcej sa klíme.

V európskom posúdení klimatických rizík sa za mimoriadne naliehavé označili riziká vyplývajúce z povodňových, riečnych a pobrežných povodní pre pozemnú dopravnú infraštruktúru. Všetky druhy pozemnej, riečnej a námornej dopravy sú však vystavené klimatickým rizikám. V posúdení sa takisto zdôrazňuje, že aktíva a siete infraštruktúry sú často prepojené, takže zlyhanie v jednom bode siete sa môže kaskádovať do iných regiónov a odvetví. Napríklad extrémne počasie môže mať vplyv na dopravné služby, čo môže obmedziť zdravotné a pohotovostné služby.  Nízka hladina vody v riekach môže mať dôsledky na komerčnú plavbu s kaskádovými účinkami na priemyselnú výrobu a výrobu energie.

Politický rámec

Na európskej úrovni sú politické procesy v odvetví dopravy zamerané najmä na zmiernenie zmeny klímy a zníženie vplyvu dopravy na životné prostredie, čo je prospešné pre adaptáciu, ale nie konkrétne pre adaptáciu.

Vzhľadom na systémový charakter stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy sa adaptačné opatrenia v doprave budú vykonávať integrovaným spôsobom s inými iniciatívami Európskej zelenej dohody, ako je stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu. V tejto stratégii mobility spolu s akčným plánom sa stanovujú základy toho, ako môže dopravný systém EÚ dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu a stať sa odolnejším voči zmene klímy. Balík Fit for 55 zahŕňa legislatívne návrhy a politickú iniciatívu týkajúcu sa revízie systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) vrátane jeho rozšírenia na lodnú dopravu, revízie pravidiel pre emisie z leteckej dopravy a vytvorenia samostatného systému obchodovania s emisiami pre cestnú dopravu a budovy.

Zabezpečenie odolnosti transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) financovanej EÚ proti zmene klímy zabezpečujú právne predpisy EÚ o usmerneniach Únie pre rozvoj siete TEN-T. Proces hodnotenia TEN-T, ktorý uskutočnila Európska komisia v roku 2019, viedol k revízii nariadenia a príslušných usmernení. Účelom tohto procesu hodnotenia je vytvoriť dopravnú sieť, ktorá je efektívna, bezpečná, inteligentná a udržateľná, zohľadňuje digitalizáciu a rieši zmenu klímy. Na základe výsledkov procesu hodnotenia Komisia v novembri 2021 pripraví a predloží revidované nariadenie o TEN-T.

Zlepšenie vedomostnej základne

Európske posúdenie klimatických rizík z roku 2024 poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí dnes a v budúcnosti. Identifikuje sa v ňom 36 hlavných klimatických rizík, ktoré ohrozujú našu energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančné systémy a zdravie ľudí, a to aj vzhľadom na riziko pre odvetvie dopravy.

Správa pracovnej skupiny II IPCC AR6 o zmene klímy 2022: Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť zahŕňajú zraniteľné miesta a možnosti adaptácie pre odvetvie dopravy v rámci rôznych kapitol z globálneho hľadiska a viacerých regionálnych hľadísk vrátane Európy, Stredozemia a Arktídy. Doprava sa považuje za súčasť širších agregátov, ako sú mestské sídla a kľúčová infraštruktúra, najmä v súvislosti so zvyšovaním hladiny morí alebo roztápaním permafrostu. Narušenie dopravnej infraštruktúry je hlavným rizikovým faktorom v rámci reprezentatívneho kľúčového rizika pre nízko položené pobrežné systémy a pre potravinovú bezpečnosť vzhľadom na význam celosvetového obchodu s potravinami. V Arktíde sa očakáva, že doprava bude v dôsledku zmeny klímy čeliť významným zmenám: očakáva sa, že otvorenie nových trás prinesie nové príležitosti, ako aj nové výzvy pre nákladné aj osobné lode; Očakáva sa, že rozmrazenie permafrostu spôsobí vážne narušenie arktických pozemných dopravných trás s veľmi obmedzeným priestorom na zavedenie účinných adaptačných riešení.

Poznatky o CCIVA v doprave v Európe sa postupne budujú a rozširujú prostredníctvom výskumu financovaného EÚ a pravidelných hodnotiacich procesov renomovanými organizáciami vrátane hodnotiacich správ IPPC, správ UNEP GEO a správ mechanizmu EEA pre podávanie správ o doprave a životnom prostredí (TERM).

V piatej hodnotiacej správe IPPC sa poukázalo na to, že v odvetví dopravy sa odporúčajú štrukturálne adaptačné opatrenia, zlepšenie infraštruktúry a riadenie rizika katastrof, zatiaľ čo niektoré adaptačné reakcie môžu zahŕňať významné súvisiace prínosy, synergie a kompromisy.

OECD reaguje na výzvu adaptácie na zmenu klímy tým, že podporuje vlády pri plánovaní a vykonávaní účinných, efektívnych a spravodlivých adaptačných politík. V roku 2016 OECD v spolupráci s Medzinárodným fórom pre dopravu uverejnila správu Adaptácia dopravy na zmenu klímy a extrémne počasie, ktorá sa zaoberá základnými výzvami, ktoré zmena klímy predstavuje pre vlastníkov dopravnej infraštruktúry. V tejto správe sa skúmajú stratégie, ktoré môžu dopravným orgánom pomôcť znížiť riziká spojené s výkonnosťou siete v dôsledku meniacich sa extrémnych poveternostných podmienok.

Aspekty adaptácie na zmenu klímy súvisiace s dopravou sa riešia aj v správach EEA TERM.  Správa agentúry EEA s názvom Riešenia blízke prírode v Európe: V politike, poznatkoch a praxi v oblasti adaptácie na zmenu klímy a znižovania rizika katastrof sa udržateľná mestská doprava považuje za neoddeliteľnú súčasť prispôsobených miest odolných voči zmene klímy. V správe EEA Adaptácia dopravy na zmenu klímy v Európe sa skúmajú súčasné postupy adaptácie na zmenu klímy týkajúce sa dopravy v európskych krajinách. Poskytuje prehľad o výzvach a stave adaptačných opatrení, preskúmanie viacerých iniciatív v rôznych krajinách a závery o možnom ďalšom postupe.

Výskumné projekty zamerané na adaptáciu dopravy na zmenu klímy boli podporované v rámci programu Horizont 2020, a najmä ako súčasť spoločenských výziev v oblasti inteligentnej, ekologickej a integrovanej dopravy. Hlavným účelom projektu RESilient transport InfraSTructure to extreme events je zvýšiť odolnosť dopravnej prevádzky voči prírodným a človekom spôsobeným extrémnym udalostiam. Ďalší projekt, Future proofing strategies FOr RESilient transport networks against Extreme Events, sa zameriava na zvýšenie odolnosti kritických prvkov multimodálnej dopravnej infraštruktúry, ako sú mosty, tunely a terminály. Cieľom projektu GIS-based Infrastructure Management System for Optimized Response to Extreme Events on Terrestrial Transport Networks je navrhnúť, validovať a implementovať holistické metódy, stratégie, nástroje a technické zásahy na výrazné zvýšenie odolnosti infraštruktúry vnútrozemskej dopravy. vytvorenie systému na podporu rozhodovania s cieľom zvýšiť odolnosť dopravnej infraštruktúry na základe kombinovaného využívania pozemných a vzdušných snímačov; a pokročilé modelovacie nástroje sú hlavným účelom projektu PANOPTIS.

Podpora investícií a financovania

Vo viacročnom finančnom rámci (VFR) predstavujú celkové pridelené prostriedky na program Nástroj na prepájanie Európy – Doprava 12,8 mld. EUR na celé programové obdobie 2021 – 2027. Tieto finančné prostriedky by sa mali investovať do rozvoja dopravnej infraštruktúry a zvyšovania jej odolnosti vrátane siete TEN-T.

Dopravné projekty na vnútroštátnej úrovni zamerané okrem iného na zvýšenie odolnosti dopravy voči zmene klímy budú finančne podporované finančnými nástrojmi EÚ v rámci politiky súdržnosti prostredníctvom operačných programov. Celková výška príspevku EÚ na celé programové obdobie bude 274,3 miliardy EUR.

V predchádzajúcom období financovania 2014 – 2020 bola politika súdržnosti podporovaná z európskych štrukturálnych a investičných fondov a medzi investičné priority relevantné pre adaptáciu v doprave patrili „sieťová infraštruktúra v doprave a energetike“ s celkovým rozpočtom 67,3 miliardy EUR a „adaptácia na zmenu klímy a amp; prevencia rizík“ s rozpočtom 43,2 miliardy EUR. Európska komisia uverejnila informačný list o zmene klímy a veľkých projektoch, v ktorom sa ďalej uvádzajú požiadavky a usmernenia týkajúce sa zmeny klímy pre veľké projekty.

Projekt Civitas SUMP plus, financovaný z programu Horizont 2020, pomáha citovať všetky veľkosti pri vykonávaní plánov udržateľnej mestskej mobility. Tento projekt vytvára nové prístupy a nástroje v šiestich "mestských laboratóriách", ako sú Antverpy v Belgicku a Platanias v Grécku. Osvedčené postupy a poznatky získané z týchto laboratórií sa prenesú na politikov, odborníkov z praxe a výskumných pracovníkov v členských štátoch a na usmerňujúce materiály a nástroje.

Pokračovaním programu Horizont 2020 je program pre výskum a inováciu Horizont Európa na obdobie 2021 – 2027 s celkovým rozpočtom 95,5 miliardy EUR. Štruktúra programu pozostáva zo štyroch výskumných priorít. V rámci priority Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu sa projekty v odvetví dopravy budú financovať v rámci témy Klíma, energetika a mobilita s celkovým rozpočtom 15,1 miliardy EUR.

Komplexný prehľad možno nájsť na stránke financovania adaptačných opatrení zo strany EÚ.

Podpora vykonávania

Dôležitým opatrením na zníženie zraniteľnosti dopravy v EÚ voči zmene klímy je vypracovať a vo veľkej miere využívať normy infraštruktúry odolné voči zmene klímy. Dopravná infraštruktúra je základom dopravného systému a uplatňovanie týchto noriem pomôže zabezpečiť odolnosť infraštruktúry voči škodlivým vplyvom zmeny klímy, ako sú záplavy, silný vietor alebo extrémne vysoké teploty. Komisia spolupracovala s európskymi normalizačnými organizáciami na aktualizácii noriem upravujúcich bezpečnosť a výkonnosť infraštruktúry v meniacej sa klíme. Začiatkom roka 2015 bola na základe mandátu EÚ na revíziu a vypracovanie noriem infraštruktúry odolnej proti zmene klímy zriadená koordinačná skupina CEN-CENELEC pre adaptáciu na zmenu klímy. V prvej fáze tejto žiadosti o normalizáciu technické výbory vybrali na revíziu 13 noriem, z ktorých dve normy, konkrétne elektrická a elektronická aplikácia pre železničné a letecké pozemné podporné zariadenia, sa týkali odvetvia dopravy. V druhej fáze, ktorá sa začala koncom roka 2017, pokračovala revízia noriem. Zároveň bola vypracovaná príručka CEN-CENELEC na riešenie adaptácie na zmenu klímy v normách s cieľom podporiť technické výbory pri revízii noriem so zreteľom na zmenu klímy. Komisia vyzvala členské štáty, aby do vykonávania svojich národných adaptačných stratégií zapojili vnútroštátnu normalizáciu.

Európska komisia podporuje udržateľnú mestskú mobilitu presadzovaním koncepcie plánov udržateľnej mestskej mobility, ktorá je načrtnutá v oznámení s názvom Spoločne za konkurencieschopnú mestskú mobilitu efektívne využívajúcu zdroje. Celkovým cieľom plánov udržateľnej mestskej mobility je zlepšiť kvalitu života občanov riešením hlavných výziev v oblasti dopravy súvisiacich so životným prostredím v mestách, ako je znečistenie ovzdušia/hluk, zmena klímy a integrácia nových služieb mobility. Vykonávaním plánov udržateľnej mestskej mobility sa zabezpečí, že dopravný systém bude diverzifikovanejší a šetrnejší k životnému prostrediu, aby bol aj odolnejší voči vplyvom zmeny klímy. Revidované vydanie usmernení pre vypracovanie a vykonávanie plánu udržateľnej mestskej mobility bolo vypracované ako výsledok jednoročného procesu zapojenia zainteresovaných strán.

MRE adaptácie

V odvetví dopravy prebiehajú celoeurópske procesy monitorovania, nahlasovania a hodnotenia, najmä pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy, konkrétne uhlíkovú náročnosť dopravy a emisie skleníkových plynov (nahlasovanie UNFCCC), využívanie obnoviteľných zdrojov energie v doprave alebo environmentálne vlastnosti dopravy. Neexistuje žiadne celoeurópske povinné podávanie správ založené na právnych predpisoch, ktoré by poskytovalo prehľad o vplyvoch, zraniteľnostiach a prispôsobení dopravy v členských krajinách EÚ.

V budúcnosti by sa vykonávanie plánov udržateľného rozvoja miest malo pravidelne monitorovať a hodnotiť podľa usmernení PUMM s cieľom maximalizovať účinnosť a pridanú hodnotu pre kvalitu života v mestách a adaptáciu dopravy na zmenu klímy.