Adaptácia v oblastiach politiky EÚ

Zmena klímy má komplexné účinky na biofyzikálne procesy, ktoré sú základom poľnohospodárskych systémov, s negatívnymi aj pozitívnymi dôsledkami v rôznych regiónoch EÚ. Rastúca koncentrácia CO2 v atmosfére, vyššie teploty, zmeny modelov zrážok a frekvencie extrémnych udalostí ovplyvňujú prírodné prostredie, ako aj množstvo, kvalitu a stabilitu výroby potravín. Klimatické zmeny majú vplyv na vodné zdroje, pôdu, škodcov a choroby, čo vedie k významným zmenám v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe.

Budovy môžu byť citlivé na zmenu klímy. V budúcnosti môže dôjsť k zvýšeniu rizika kolapsu, poklesu stavu a výraznej strate hodnoty v dôsledku väčšieho počtu búrok, poškodenia snehom alebo poklesom pôdy, preniknutia vody, zhoršenia vnútornej klímy a zníženej životnosti budovy. Cieľom Európskej komisie je zvýšiť odolnosť infraštruktúry vrátane budov proti zmene klímy. Nové a existujúce budovy sa musia posúdiť z hľadiska odolnosti voči súčasným rizikám a budúcim zmenám klímy a podľa toho sa musia plánovať alebo modernizovať. Kľúčovou politikou používanou na podporu odolnosti budov je politika súdržnosti (označovaná aj ako regionálna politika).

Budovy môžu byť citlivé na zmenu klímy. V budúcnosti môže dôjsť k zvýšeniu rizika kolapsu, poklesu stavu a výraznej strate hodnoty v dôsledku väčšieho počtu búrok, poškodenia snehom alebo poklesom pôdy, preniknutia vody, zhoršenia vnútornej klímy a zníženej životnosti budovy. Cieľom Európskej komisie je zvýšiť odolnosť infraštruktúry vrátane budov proti zmene klímy. Nové a existujúce budovy sa musia posúdiť z hľadiska odolnosti voči súčasným rizikám a budúcim zmenám klímy a podľa toho sa musia plánovať alebo modernizovať. Kľúčovou politikou používanou na podporu odolnosti budov je politika súdržnosti (označovaná aj ako regionálna politika).

Podniky čelia dvom hlavným druhom rizík súvisiacich s klímou: priame fyzické riziká a riziká prechodu, ktoré vyplývajú z reakcie spoločnosti na zmenu klímy, najmä zmierňujúce opatrenia. Zmena klímy môže mať významný vplyv na dodávateľské reťazce, distribúciu a predaj viacerými spôsobmi. Teplo negatívne ovplyvňuje ľudské zdravie a môže viesť k horšiemu pracovnému výkonu (znížená produktivita) alebo nižšiemu počtu hodín venovaných práci (ponuka práce).

Zvýšenie hladiny morí môže spôsobiť záplavy, eróziu pobrežia a stratu nízko položených pobrežných systémov. Zvýši sa tým aj riziko prudkých búrok a pravdepodobnosť vniknutia slanej vody do pevniny a môžu sa ohroziť pobrežné ekosystémy. Očakávané zvýšenie teploty vody a acidifikácia oceánov prispejú k reštrukturalizácii pobrežných ekosystémov; s dôsledkami pre cirkuláciu oceánov a biogeochemický cyklus.

Vplyv katastrofických udalostí na toto dedičstvo je spojený s pomalým nástupom zmien vyplývajúcich z procesov zhoršovania. Neustále zvyšovanie teploty a kolísanie teploty a vlhkosti alebo kolísanie cyklov zmrazovania a rozmrazovania spôsobuje degradáciu a stres v materiáloch, čo vedie k väčšej potrebe obnovy a uchovávania. Napríklad biologická degradácia spôsobená mikroorganizmami je pravdepodobnejšia.

V posledných rokoch zažila Európa všetky druhy prírodných katastrof: závažné povodne, suchá a lesné požiare s ničivými účinkami na životy ľudí, európske hospodárstvo a životné prostredie. V uplynulom desaťročí prijala Európska komisia niekoľko stratégií a opatrení na zvládnutie znižovania rizika katastrof, ako napríklad smernicu o povodniach a jej vykonávanie (harmonogram), opatrenia EÚ proti nedostatku vody a suchu, zelenú knihu o poistení v súvislosti s prírodnými katastrofami a katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou.

Zmena klímy ovplyvňuje odvetvie energetiky viacerými spôsobmi, od zmien v dopyte po vykurovaní a chladení; vplyv na podmienky dodávok energie – napríklad znížená dostupnosť vody pre vodnú energiu počas dlhotrvajúceho sucha a znížená dostupnosť chladiacej vody ovplyvňujúca účinnosť elektrární. Okrem toho môže byť energetická infraštruktúra v dôsledku meniacich sa klimatických podmienok viac vystavená škodám. Cieľom Európskej komisie je vo všeobecnosti zvýšiť odolnosť infraštruktúry vrátane energetiky voči zmene klímy poskytnutím strategických rámcov.

Extrémne výkyvy počasia v posledných rokoch zvýšili naliehavosť začlenenia adaptácie na zmenu klímy do rôznych oblastí politiky EÚ. Existuje len málo konkrétnych činností EÚ zameraných na začlenenie adaptácie na zmenu klímy do politík vo finančnom sektore a sektore poisťovníctva. Mnohé európske politiky týkajúce sa prírodných katastrof (pozri znižovanie rizika katastrof) sú však veľmi dôležité pre finančný sektor a sektor poisťovníctva, pretože môžu pomôcť predchádzať značným stratám a finančným katastrofám. Európska komisia sa takisto zaviazala zvýšiť financovanie činností súvisiacich s klímou tým, že zabezpečí, aby aspoň 20 % európskeho rozpočtu tvorili výdavky súvisiace s klímou.

Rýchla zmena klímy môže prekonať prirodzenú schopnosť lesných ekosystémov prispôsobiť sa. Vedie k zvýšenému riziku narušenia v dôsledku búrok, požiarov, škodcov a chorôb s dôsledkami pre rast a produkciu lesov. Bude to mať vplyv na hospodársku životaschopnosť lesného hospodárstva, najmä v južných oblastiach Európy, ako aj na schopnosť lesov poskytovať environmentálne služby vrátane zmien funkcie zachytávania uhlíka. V roku 2013 Komisia prijala novú stratégiu lesného hospodárstva EÚ, ktorá reaguje na nové výzvy, ktorým čelia lesy a odvetvie lesného hospodárstva.

Zmena klímy prinesie nové zdravotné riziká a prehĺbi súčasné zdravotné problémy. Očakávajú sa priame aj nepriame účinky zmeny klímy na zdravie ľudí, rastlín a zvierat. Priame účinky vyplývajú zo zmien intenzity a frekvencie extrémnych poveternostných javov, ako sú vlny horúčav a záplavy. Nepriame účinky možno pociťovať prostredníctvom zmien vo výskyte chorôb prenášaných hmyzom (t. j. chorôb prenášaných vektormi spôsobených komármi a kliešťmi), hlodavcami alebo zmenami kvality vody, potravín a ovzdušia. K stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorú vypracovala Európska komisia, je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie.

Výzvy, ktoré pre IKT predstavuje zmena klímy, patria do dvoch hlavných kategórií: akútne udalosti a chronické stresy. Akútne udalosti (nazývané aj kritické alebo krízové udalosti) zahŕňajú povodne (pluviálne, riečne, pobrežné), ľadovcové búrky, vlny horúčav atď. Akútne udalosti ohrozujú infraštruktúry IKT tým, že ničia alebo znemožňujú fyzický majetok, od ktorého sú závislé. Chronické stresy vyplývajú z postupnejších zmien klimatických noriem, ako sú zmeny teplotných rozsahov a úrovní vlhkosti. Hoci je menej pravdepodobné, že tieto vplyvy budú mať katastrofické dôsledky, povedú k zvýšenej degradácii aktív, častejším zlyhaniam a kratšej životnosti.

Územné plánovanie sa považuje za jeden z najúčinnejších procesov na uľahčenie miestnej adaptácie na zmenu klímy. Existujúce procesy a nástroje, ktoré sú k dispozícii v rámci procesu územného plánovania obcí v EÚ, vrátane oficiálnych plánov, zónovania a/alebo povolení na rozvoj, pomáhajú minimalizovať riziká rozvoja obce vyplývajúce z predpokladaných vplyvov zvýšených povodní, prírodných požiarov, zosuvov pôdy a/alebo iných prírodných nebezpečenstiev v dôsledku meniacej sa klímy.

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať závažný vplyv na morské prostredie. Zvýšenie teploty vody prispeje k reštrukturalizácii morských ekosystémov s dôsledkami pre cirkuláciu oceánov, biogeochemický cyklus a morskú biodiverzitu. Okysľovanie oceánov ovplyvní schopnosť niektorých druhov vylučujúcich uhličitan vápenatý (ako mäkkýše, planktóny a koraly) produkovať svoje škrupiny alebo kostry. Teplejšia a kyslejšia morská voda bude mať preto negatívny vplyv na rybolov a akvakultúru.

Predpokladá sa, že do konca storočia sa európske hory fyzicky zmenia. Ľadovce budú čeliť značným masovým stratám, ale zmeny budú mať vplyv aj na nižšie, stredné kopce a záplavové oblasti, čo ovplyvní dostupnosť vody, poľnohospodársku výrobu, cestovný ruch a sektor zdravotníctva. Sezónne snehové línie sa nachádzajú vo vyšších nadmorských výškach a snehové sezóny sa skracujú. Stromové línie sa budú pohybovať hore a lesné vzory sa budú meniť v nižších nadmorských výškach.

Keďže počasie a klíma majú rozhodujúci vplyv na cestovnú sezónu a výber dovolenkových destinácií, odvetvie cestovného ruchu je od nich vo veľkej miere závislé. Existuje aj silné prepojenie medzi prírodou a cestovným ruchom, ako aj medzi kultúrnym dedičstvom a cestovným ruchom. V závislosti od lokality a ročného obdobia môže byť cestovný ruch pozitívne alebo negatívne ovplyvnený zmenou klímy.

Potreba prispôsobiť dopravný systém vplyvu zmeny klímy bola zdôraznená od vydania bielej knihy Európskej komisie o adaptácii (KOM(2009)148). Prispôsobenie dopravy sa rieši prostredníctvom kombinácie európskych politík v oblasti dopravy, zmeny klímy a výskumu. Európska únia podporuje najlepšie postupy, začleňuje adaptáciu do svojich programov rozvoja dopravnej infraštruktúry a poskytuje usmernenia, napr. vypracovaním primeraných noriem pre výstavbu. Opatrenia sa zameriavajú na dopravnú infraštruktúru, a najmä na transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T).

V Európe žije takmer 73 % obyvateľstva v mestských oblastiach a predpokladá sa, že do roku 2050 sa tento podiel zvýši na viac ako 80 %. Zmena klímy pravdepodobne ovplyvní takmer všetky zložky miest a obcí - ich životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť. To prináša nové, komplexné výzvy pre mestské plánovanie a riadenie. Vplyvy zmeny klímy na centrá hospodárskej činnosti, spoločenského života, kultúry a inovácií v Európe majú dôsledky ďaleko za hranicami ich obcí.

Na vodné zdroje má priamy vplyv zmena klímy a riadenie týchto zdrojov ovplyvňuje zraniteľnosť ekosystémov, sociálno-ekonomické činnosti a ľudské zdravie. Očakáva sa tiež, že vodné hospodárstvo bude zohrávať čoraz ústrednejšiu úlohu pri adaptácii. Predpokladá sa, že zmena klímy povedie k veľkým zmenám v dostupnosti vody v celej Európe s rastúcim nedostatkom vody a suchom najmä v južnej Európe a rastúcim rizikom povodní vo väčšine Európy.